Báseň v hlavnej úlohe
Každý z nás by dokázal zaspievať, či aspoň pomenovať svoju obľúbenú pieseň. S básňou by to však také jednoduché nebolo.
Hranice medzi hudbou a básňou sa ale čoraz častejšie prelínajú. Toto prepojenie vnímajú veľmi intenzívne aj umelci. „Každá skladba je pre mňa vlastne básňou. Skúste si niekedy prečítať texty piesní, je to podobné ako čítať si poéziu. Takmer každý hudobný album je vlastne básnickou zbierkou,“ vysvetľuje hudobníčka a textárka Janais. Rovnako ako mnohí hudobníci, vidí poéziu takmer všade aj Šimpe Ondruš, ktorý tvorí básne na počkanie: „Ľudia vnímajú poéziu ako umenie elity, ale básnikom je vo svojom srdci každý, kto svoj obyčajný život vie vnímať a žiť neobyčajne.“
Slovenská oslava poézie
Do piateho ročníka podujatia Zaplať básňou! sa zapoja tisícky kaviarní v 40 krajinách sveta, z toho aj 19 partnerských kaviarní Julius Meinl v jedenástich slovenských mestách. „Už piaty rok sa snažíme podporiť u ľudí kreativitu. Robíme to prostredníctvom toho, čo poznáme najlepšie – kávy a čaju,“ dodáva Renáta Peťovská a pokračuje, „vďaka tomu, že z básne na jeden deň urobíme platidlo, sprístupníme poéziu širokému spektru ľudí.“
Milovníkov kávy Julius Meinl sú na Slovensku aj po celom svete tisíce. Na Slovensku ročne naservírujeme až 15 miliónov šálok kávy alebo čaju, čo predstavuje 40 tisíc šálok denne. V celom svete sa denne vypije až 5 miliónov šálok kávy alebo čaju Julius Meinl.
Hudba a poézia patria k sebe
Ambasádorom medzinárodného podujatia sa tento rok stal britský hudobník JP Cooper. Talentovaný spevák a skladateľ zloží z najinšpiratívnejších básní, ktorými návštevníci kaviarní na celom svete zaplatia svoj obľúbený nápoj, pieseň. „Prepojene medzi hudbou a poéziou vnímam už roky. Pochopiť, ako môže poézia inšpirovať hudbu, je pre umelca kľúčové. Niektorí z najvýznamnejších umelcov dnes sprístupňujú poéziu množstvu ľudí. Je to niečo, čo by som chcel dosiahnuť prostredníctvom spolupráce s Julius Meinl na podujatí Zaplať básňou! aj ja. "
Tvorcovia najinšpiratívnejších básní môžu navyše vyhrať vstupenky na jeden z koncertov JP-ho Coopera. Stačí, ak fotku svojej básne zverejnia na stránke www.meinlcoffee.com.
Viac informácií zároveň nájdu na www.facebook.com/JuliusMeinlOfficial. Svoje príspevky môžu na sociálnych sieťach označiť #PayWithAPoem a #PoetryForChange.
Zoznam partnerských kaviarní Julius Meinl, v ktorých môžete dňa 21. marca 2018 zaplatiť za kávu alebo čaj básňou:
BANSKÁ BYSTRICA
Cukráreň Julius Meinl, Europa Shopping Center, Na troskách 25, 974 01 Banská Bystrica
La Crema, Europa Shopping Center, Na troskách 25, 974 01 Banská Bystrica
BARDEJOV
Bašta Café, Rhodyho 8, 085 01 Bardejov
Tvoj deň, Dlhý rad 7, 085 01 Bardejov
BRATISLAVA
La Crema Eurovea, Pribinova 8, 811 09 Bratislava
Julius Meinl Aupark, Einsteinova 18, 851 01 Bratislava
Julius Meinl Bory Mall, Lamač 6780, 841 03 Bratislava
Hotel Crowne Plaza, Hodžovo nám. 2, 816 25 Bratislava
Reštaurácia Gatto Matto, Panská 17, 811 01 Bratislava
HUMENNÉ
Café Avenue, Štefánikova 16, 066 01 Humenné
KOŠICE
Fashion Point Café, Mlynská 28, 040 01 Košice
PB Coffee, Moldavská cesta 32, 040 11 Košice
Julius Meinl, Trolejbusová 1, 043 01 Košice
LEVICE
Kaviareň Omega, Ľudovíta Štúra 21/C, 934 01 Levice
MARTIN
Julius Meinl, Nám. SNP 2, 036 01 Martin
NOVÉ ZÁMKY
Poetry Café, Hlavné nám. 7, 940 01 Nové Zámky
POPRAD
Hotel Európa, Jiřího Wolkera 1, 058 01 Poprad
RIMAVSKÁ SOBOTA
Café Leonard, Železničná 1845, 979 01 Rimavská Sobota
ŠTÚROVO
Kompa, Nám. Slobody, 943 01 Štúrovo
VLADIMÍRA BUNČÁKOVÁ




























Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-