Dňa 15. novembra 2012 sa v jelšavskej škole uskutočnil už 6. ročník stolnotenisového turnaja žiakov. Zúčastnilo sa ho 41 súťažiacich z týchto 7 škôl: ZŠ Muráň, ZŠ Lubeník, ZŠ I. B. Zocha Revúca, ZŠ Hviezdoslavova Revúca, ŠZŠ Revúca, ŠZŠ Jelšava a ZŠ Jelšava. Súťažilo sa v dvoch vekových kategóriách. I. kategóriu - chlapcov aj dievčat tvorili žiaci 4. - 6. ročníka. II. kategóriu žiaci 7. - 9. ročníka. Odohralo sa celkom 139 stretnuti, vždy na 2 víťazné sety. O 1. - 4. Výsledky jednotlivých kategórií:
I. kategória – chlapci:
1. Adam PILJAN, ZŠ I. B. Zocha Revúca
2. Rastislav SAMKO, ZŠ I. B. Zocha Revúca
3. Mirosla BOMBA, ZŠ I. B. Zocha Revúca
I. kategória – dievčatá:
1. Michaela NEMOGOVÁ, ZŠ Lubeník
2. Jana SAMKOVÁ, ZŠ Jelšava
3. Viera BRYNDZÁKOVÁ, ZŠ Jelšava
II. kategória – chlapci:
1. Nikolas ZUBÁK, ZŠ I. B. Zocha Revúca
2. Filip LAKOMČÍK, ZŠ Hviezdoslavova Revúca
3. Róbert ROGOS, ZŠ Hviezdoslavova Revúca
II. kategória – dievčatá:
1. Zuzana HALUŠKOVÁ, ZŠ Hviezdoslavova Revúca
2. Kristína LAKOMČÍKOVÁ, ZŠ Hviezdoslavova Revúca
3. Andrea PORTELEKIOVÁ, ŠZŠ Jelšava
Víťazi boli odmenení pohármi a prví traja v každej kategórii príslušnou medailou, diplomom a vecnou cenou.V poradí už 6. ročník, ktorý sa konal opäť pod záštitou primátora Jelšavy MVDr. M. Kolesára patril k jedným z najúspešnejších, a to aj úrovňou hry jednotlivých súťažiacich. Za úspešný priebeh turnaja patrí poďakovanie vedeniu školy ZŠsMŠ Jelšava, jej
učiteľom TV, ako aj pedagogickému dozoru zúčastnených škol.
Nemalým podielom sa na organizácii a priebehu turnaja podieľali aj bývalí učitelia a funkcionári školy, už na dôchodku.
Text: Mgr. Ondrej Mladši
Foto: Mgr. Margita Mladšia
{gallery}sport/stolny/jelsava/6rocnik{/gallery}
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-