Kickbox (34)
Kickboxerky z Revúcej na jednom z najväčších svetových pohárov v Innsbrucku
Napísal(a) Kickbox Revúca
V Olympiahalle v Innsbrucku sa v dňoch 15.4. -17.4.2016 konal svetový pohár THE WAKO AUSTRIAN CLASSICS 2016. Rekordných 2241 štartujúcich, 244 klubov z 31 krajín. Boje prebiehali na 10 tatami a dvoch ringoch. Organizátor: OBFK – Rakúska kickbox federácie Promótér: Michael Kruckenhauser, Otmar Felsberger. Účasť našich reprezentantiek mesta Revúca kapitánky klubu Janky Gulákovej, Stely Laurenčíkovej, Mirky Sokolovej a Simonky Sokolove, bola ich výborná skúsenosť, ktorú zúročili ziskom troch bronzových medailí.
Tretie miesto v 2. kole Open ligy SZKB v kickboxe patrí Leonu Revúca
Napísal(a) Leon Revúca
V sobotu, 2. apríla 2016, sa v Michalovciach uskutočnilo 2. kolo Open ligy SZKB v kickboxe v súťažnej sezóne 2016, ktorého sa zúčastnilo 222 štartujúcich z 22. klubov Slovenska, Ukrajiny a Poľska. Súťažilo sa na troch tatami a v jednom ringu. Prvenstvo získal šk Guard Košice (85 b.), Kickbox Leon Revúca skončil celkovo na 3 mieste (41b.), v celkovom hodnotení klubov. Tomáš Szajko z ringu zlatý v rámci ligy ide bez porážky. Svoju premiéru v ringu mal aj talentovaný Róbert Mušuka.
Pri rekordnom počte štartujúcich v kickboxe nechýbal ani Leon Revúca - CVČ
Napísal(a) Ľuboslav Bodor
Už 17. ročník medzinárodného turnaja v kickboxe „Memoriál Ladislava Tótha Slovak Open“ (WAKO) sa konal v športovej hale Dukla na Štiavničkách v Banskej Bystrici dňa 20 a 21. februára 2015. Tento ročník bol výnimočný rekordným počtom účastníkov, 829 bojovníkov z 9 krajín (SVK,
Stela Laurenčíková, najúspešnejšia pretekárka Kickbox-u Leon Revúca v prvom kole Open ligy
Napísal(a) Ľ. B.
Kickbox Leon Revúca a CVČ po úspešnom roku roku 2015 získal celkom 88 medailí, 14 zlatých, získal 3 tituly majstra SR v kategórii mužov, 9 titulov vicemajstra, súťažil na Slovensku, Maďarsku v Čechách a na Ukrajine v celkovom hodnotení klubov Slovenska sa umiestnili sa na 4 mieste. V novom roku 30.
Ľuboslav Bodor z Revúcej získal akademický titul vicemajster SR v kickboxe
Napísal(a) Kickbox Leon Revúca
Na Trenčianskom výstavisku Expo center sa v sobotu 12. decembra 2015 odohral piaty ročník športfestivalu, ktorý privítal cez 500 športovcov. Pre SZKB (Slovenský zväz kickboxu) to bol pilotný projekt v organizovaní Akademických Majstrovstiev SR v kickboxe 2015. Počet športovcov bol obmedzený vzhľadom na účastníkov, ktorí spomedzi pretekárov museli byť absolventmi VŠ alebo maturitného ročníka. V rámci tejto akcie sa uskutočnil taktiež Galavečer oceňovania najúspešnejších neolympijských športovcov SR, kde bola ocenená aj naša kickboxerka Majsterka sveta v K1 z Belehradu 2015 Veronika Petríková z Revúcej.
Vo štvrtom kole Katsudo open ligy v kickboxe na 4. mieste bodovali pretekári klubu KICKBOX Leon Revúca
Napísal(a) Ľuboslav Bodor
Po veľkom úspech kickboxerov Slovenska na MS v Srbskom Belehrade v K1, kde získala zlato Veronika Petríková z ŠKP PŠ Košice, sa v sobotu 7. novembra 2015 v Leviciach konalo 4. kolo Katsudo open ligy v kickboxe. Štvrté kolo bolo v Leviciach zorganizované po prvýkrát, hlavný organizátor bol Kickbox klub Levice a predseda klubu Roman Štamposký. Do 114 bojov z 14 klubov sa zaradili aj pretekári športového klubu Kickbox Leon Revúca a Centra voľného času, v počte 6. Vedúci výpravy a tréner bol Ľuboslav Bodor ml. Kapitánka klubu Janka Guláková, uchádzačka o projekt talent Novej EU, do zápasu nastúpila vo vynikajúcej forme cestu ku zlatu jej skrížila Stela Levická /kickbox Panter Prešov, ktorá je čerstvá majsterka EU zo San Sebastian - Španielsko 8/2015/. Janka prehrala a po zranení už nenastúpila na štýl kicklight. Vedúci výpravy hodnotí ako najlepší výkon na súťaži výkon Miriam Sokolovej, ktorá vynikala nasadením a bojovnosťou. Svoj prvý zápas vybojoval aj talentovaný nováčik Radko Siman, na súťaži si viedol dobre, bojoval s prehľadom.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.