Väčšinou tento typ miestností využívajú v školstve, u detí, ktoré trpia poruchami správania alebo u ľudí s autizmom. Niekedy sa nachádzajú aj v zariadeniach pre seniorov. V nemocniciach sú zatiaľ raritou.
„Potenciál tejto miestnosti som videla už pred pár rokmi, keď som o nej počula prvýkrát. Zoznámila som sa s tematikou, veľa som konzultovala s psychológmi, aj s lekármi. Všetci myšlienku zaradiť Snoezelen do terapie podporili. Napriek tomu, že máme miestnosť v nemocnici len krátke obdobie, už nám to prinieslo pozitívne skúsenosti a odpovede na otázky o využiteľnosti tejto terapie. Vďaka pomôckam, ktoré Snoezelen ponúka, sa nám darí pacientov liečiť nielen rýchlejšie, ale hlavne s dlhším časovým účinkom,“ hovorí Magdaléna Kureková, vedúca sestra psychiatrického oddelenia Nemocnice Svet zdravia Rimavská Sobota.
Terapia Snoezelen bola pôvodne vyvinutá ako voľnočasový zážitok pre ľudí s ťažkým mentálnym a zmyslovým postihnutím. V súčasnosti má oveľa širšie využitie. Je určená pre osoby s vývinovými poruchami, s mentálnym, telesným alebo viacnásobným postihnutím, s poruchou autistického spektra, s poruchami správania a učenia, s psychickými poruchami, pre osoby s traumatickými poraneniami mozgu, s demenciou a pre chronicky chorých pacientov. Pomáha aj ľuďom s hyperaktivitou alebo so seba poškodzujúcim správaním. V rimavskosobotskej nemocnici ju využívajú tiež v rámci psychohygieny zamestnancov.
„Cieľom Snoezelen je uvoľnenie, pohoda a spokojnosť, ale aj stimulácia zmyslového vnímania a podporovanie rozvoja osobnosti pacienta. Podpora sa vzťahuje na viaceré oblasti vývinu, ako sú vnímanie, emocionalita, kognitívne procesy, komunikácia a motorika. Ďalšími zámermi môže byť redukcia stresu a stereotypného správania, zvýšenie spontánnosti, motivácie, iniciatívy či zlepšenie vzťahu medzi klientom a terapeutom alebo rodičom,“ dodala Kureková.
Lávové lampy, relaxačné pohovky, vodný bublinkový valec, silikónové vlasy, sedacie vaky a veľa ďalších zvukových alebo svetelných prvkov. Pre každého pacienta je vhodné niečo iné. Napríklad pacienti trpiaci demenciou obľubujú zrakové stimulácie, najmä premietanie prírody. Ak pri ňom majú aj zvukovú kulisu, cítia sa „uprostred diania“. Pacienti s ľahším postihnutím zas majú radi zmenu farby na silikónových vlasoch, nevadia im farby červená, fialová, či modrá. Tento druh terapie však nie je vhodný pre pacientov s epilepsiou. O jej vhodnosti pri iných diagnózach je nutné poradiť sa s lekárom. Táto terapia tiež nenahrádza medikamentóznu liečbu.
Terapia Snoezelen je založená na príjemných zmyslových zážitkoch, atmosfére dôvery a uvoľnenia. Stimulujú sa počas nej zmysly človeka bez potreby intelektuálnej aktivity. Poskytuje čas a priestor užiť si prostredie vlastným tempom. Jemné podnety majú upokojujúci efekt, ktorý napomáha uvoľňovať napätie. Pre mnohých pacientov nejde iba o využívanie samotného zariadenia, prínosom sú pre nich aj návyky, ktoré si osvoja.
Bianka Krejčíová
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-