Náučný chodník má štyri zastavenia a vytvára okruh. Trasa začína pri informačnom bode umiestnenom vedľa budovy Strednej odbornej školy v Tisovci. Jej časť vedie súbežne s modro značeným turistickým chodníkom a na krátkom úseku je totožná aj s trasou NCH Hradová. Od informačného bodu smeruje JZ pod úpätie Hradovej, tu sa stáča vľavo – južne a po poľných cestách cez lokalitu Obadovo očko smeruje až na sysľovisko na lokalite Podhrad. Oddychové miesto na sysľovisku ponúka možnosť posedieť si a počas oddychu pozorovať sysle i mnohé iné druhy živočíchov v ich prirodzenom prostredí. Zároveň je tam možnosť obdivovať južné svahy masívu Hradovej i pozoruhodný útvar – Okrúhlu skalu, ktorá je západným ukončením výrazného a ťažko prístupného skalného hrebeňa Hradovej. Po oddychu sa vrátite asi 0,5 km späť k rozcestiu a smerovník vás nasmeruje do lokality zvanej Rejkovo. Tu pri areáli družstva nájdete posledný – štvrtý informačný panel venovaný ovčiarstvu. Trasa náučného chodníka ďalej pokračuje už bez zastavení k tisovskému rybníku a ďalej späť do mesta k východziemu bodu.

Chodník je dlhý 6,3 km a jeho trasa je napriek dĺžke nenáročná s miernym prevýšením. Vedie z mesta Tisovec cez lúky pod Hradovou až na sysľovisko, ktoré je od minulého roka novým domovom pre kolóniu sysľov pasienkových. Z informačných panelov sa návševníci dozvedia, ako lúky vznikli a prečo je pre ich zachovanie stále potrebná ľudská činnosť. Priblížia históriu ovčiarstva, ktoré bolo dôležitým zdrojom obživy mnohých Tisovčanov v minulosti a význam udržiavania tohto tradičného spôsobu obživy aj v súčasnosti. Panel na sysľovisku priblíži zaujímavosti zo života sysľa pasienkového – kedysi hojného, no dnes už vzácneho a zabudnutého obyvateľa lúk a pasienkov. V tejto lokalite žije približne 50 sysľov, no populácia je aj vďaka práci študentov stabilizovaná a má tak reálnu šancu v ďalších rokoch silnieť. A ak návštevníci na prechádzke prinesú so sebou slnečnicu (alebo aj jablká či piškóty) a rozsypú ju v blízkosti nôr, tiež prispejú k ich prežitiu. Takáto ľahko dostupná potrava pomôže sysľom prečkať najmä nepriaznivé počasie (daždivé dni), kedy si len ťažko hľadajú potravu a vhodné je prikrmovanie v auguste a septembri pred ich blížiacim sa dlhým zimným spánkom.

Syseľ pasienkový je hlodavec, názov je odvodený z jeho obľúbeného prostredia - lúk a pasienkov, ktoré sú pravidelne kosené alebo spásané. Pod zemou buduje systém chodieb, ktoré využíva ako úkryt, sklad potravy, výchovu mláďat či zimný spánok. Zemné skrýše si vyhrabáva pazúrikmi, ktoré mu rastú na každej končatine. Syslie lícne vačky sú veľké, aby si v nich mohol nahromadenú potravu odniesť do podzemných chodieb, kde si robí podzemné zásoby. Skonzumuje ich ešte kým je aktívny, kŕmi nimi mláďatá. Patrí medzi „slnkomilné“ zvieratá, keď prší alebo je chladnejšie, je menej aktívny.

Prečo je syseľ dôležitý pre krajinu? Ervín Hapl, ochranár a zoológ na Muránskej planine na webovej stránke Živá planina to vysvetľuje približne takto: Syseľ pasienkový plní v prírode viacero úloh, na pasienky s výskytom sysľa sa viaže celé spektrum rastlín a živočíchov. Syslie kolónie pomáhajú na lúkach hospodáriť s vodou, veľké množstvo vody z prívalových dažďov vtečie do syslích systémov, dážď nestečie po tráve, ale vďaka syslím norám a ich podzemným komplexom sa voda dostáva do podložia, vsakuje hlbšie do pôdy, kde s ňou rastliny efektívne hospodária dlhší čas a tak sú „syslie“ lúky zelené, aj keď okolité už dávno vyschli a zožltli. Neustálym hrabaním prevzdušňujú zem a vytvárajú podmienky pre rast množstva rastlín, ktoré by inak nemali šancu, bohato zakvitajú, na syslích výhrabkoch sa pasie veľké množstvo čmeliakov a motýľov. Kyprením sa na povrch dostanú aj semená rastlín, ktoré sa už považovali na danom mieste za vyhynuté a zrazu sú tam, kde už desiatky rokov chýbali. V syslích norách nachádzajú úkryt žaby, hlavne ropuchy obyčajné, ale aj čmeliaky. Syseľ je aj dôležitý potravný zdroj, je potravou pre dravé vtáky, lasice či tchory. Tým, že sa predátori zamerajú na sysľa, je šanca, aby sa spamätali populácie druhov, ktoré sú na pokraji vyhynutia. Asi preto je na niektorých syslích lokalitách ešte stále vidno jarabice a množstvo zajacov. Zároveň je aj prírodným alarmom. V prípade, že sa zjaví predátor, sysle varovne pískajú, ale to je signál aj pre všetky ostatné zvieratá. Prítomnosť sysľa by mali oceniť aj holubári, poľovníci či chovatelia hydiny, ktorým sa vďaka prítomnosti sysľa výrazne zníži tlak dravcov a šeliem na ich zvieratá v chovoch.

Viac informácií:
https://www.dobrenoviny.sk/c/144645/gymnazisti-navrhli-vynimocny-naucny-chodnik-vdaka-ktoremu-vyhrali-sutaz-tatranski-rytieri-
https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/488843-sysle-pri-tisovci-maju-vlastny-naucny-chodnik/
http://npmuranskaplanina.sopsr.sk/novy-naucny-chodnik-pri-tisovci/
Víťazný film študentov “Návrat sysľa”

Marta Mikitová