Želáme Ti ešte hodne zdravia a rodinnej pohody, aby si vo svojej aktivite mohla pokračovať a tým podnecovať najmä mladších seniorov aktívne sa zapájať do spoločných činností.
Dúfam, že nič nepokazím ak prezradím, že si sa narodila 18. augusta 1941 v maličkej dedinke Hanková, ktorá sa nachádza v gemerskej časti prekrásneho Slovenského rudohoria. Po ukončení Základnej školy v Štítniku a JSŠ v Rožňave si úspešne absolvovala vysokoškolské pedagogické štúdium v Banskej Bystrici, s kombináciou matematika, fyzika a pracovné vyučovanie. Vieme, že väčšinu rokov v aktívnej a úspešnej pedagogickej práci si prežila v Revúcej, najprv ako učiteľka, neskôr vo funkcii riaditeľky školy.
Už v roku roku 1998 si vstúpila do JDS v Revúcej a ujala sa funkcie predsedníčky ZO JDS, vtedy so 136 členmi. V r. 2006 Ťa zvolili za predsedníčku OO JDS Revúca, a tým aj za členku Krajskej rady JDS Banská Bystrica. V nej si veľmi obetavo vykonávala funkciu podpredsedníčky.
O Tebe sú známe najmä organizačné schopnosti, ktoré si uplatnila v OO JDS Revúca, keď pod Tvojím vedením sa s veľkým úspechom zorganizovali rôzne podujatia. Uvediem iba niekoľko: Stretnutie troch generácií pri pesničkách, Okresné olympijské športové hry seniorov, turistické zrazy a výlety, aktivitu „Ukáž, čo vieš a nauč aj nás“, ktorú vysielala aj STV, Regionálne zvyky Gemera, okresné kolo v prednese poézie, prózy a vlastnej tvorby v Revúcej pod názvom Seniori recitujú a mnohé ďalšie. Na úrovni KO JDS si úspešne zabezpečila Celoslovenskú prehliadku v umeleckom prednese seniorov pod názvom „Kukučínova Revúca“ i Krajské olympijské športové hry seniorov, podieľala si sa veľmi tvorivo na príprave mnohých ďalších podujatí.
Za svoju dlhoročnú aktívnu činnosť v ZO JDS a propagáciu mesta a okresu Revúca si v roku 2017 získala najvyššie ocenenie Zlatý Quirin mesta Revúca. Za Tvoju záslužnú prácu so seniormi Ti bolo udelené aj najvyššie vyznamenanie JDS I. stupňa.
V čase jubilejných osláv pani Zuzke Hmoliakovej poďakovali tiež členovia ZO a OO JDS v Revúcej, KO JDS Banská Bystrica a Ústredie JDS v Bratislave.
Ondrej Doboš
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-