Ložisko Samo, ktoré leží jz. od ložiska Mútnik, zo začiatku tiež patrilo Ing. Ráztockému, ale už v roku 1933 bola majiteľkou rakúska akciová spoločnosť. V roku 1939 začali raziť Nižnú štôlňu. Spoločnosť, ktorá ťažila až do roku 1944, vlastnila mlyn na mletie mastenca, ktorý bol umiestnený na Maši.
Po roku 1946, dochádza k modernizácii a rozširovaniu závodu Hnúšťa, ako súčasti podniku Slovenské nerudné bane, n. p., ktorý vznikol zlúčením jednotlivých prevádzok. Najväčší rozvoj dosiahol v rokoch 1950 – 1953. V roku 1953 začali raziť Dolnú štôlňu a v roku 1955 Kutaciu štôlňu. Ročná ťažba sa pohybovala okolo 100 tisíc ton. Geologicko-prieskumné práce, zamerané na vyhľadávanie mastenca, začali až od roku 1959, a to najprv na ložisku Samo. Úprava mastenca pozostávala z drvenia a mletia na valcových mlynoch. V roku 2009 ťažobné práce na ložisku mastenca a magnezitu vykonávala organizácia Gemerská nerudná spoločnosť (GENES), a. s. Hnúšťa.
Ložisko mastenca Gemerská Poloma bolo objavené v rokoch 1985-1986, počas vrtného vyhľadávacieho prieskumu cínových rúd pracovníkmi Geologického prieskumu, š. p. Spišská Nová Ves. V rokoch 1987-1995 bolo ložisko preskúmané tou istou organizáciou z prostriedkov štátneho rozpočtu, nákladom cca 25 miliónov Sk. Prieskum ložiska bol ukončený v roku 1995 záverečnou správou s výpočtom zásob. Variantný výpočet zásob v roku 1995 preukázal, že na ložisku sa nachádza 85,4 milióna ton bilančných zásob suroviny s priemernou kvalitou 65,7% mastenca. Vlastník ložiska (štát) v roku 1996 určil dobývací priestor Geologickej službe Slovenskej republiky, ktorá ho následne v roku 1997 zmluvne previedla na organizáciu Rozmin, s. r. o. Rožňava, bez verejnej súťaže a bezodplatne. Dobývací priestor firme pridelili na základe rozsiahlych štúdií. Skúmali parametre ložiska i spôsob, akým sa dá dobývať. V rámci toho sa robilo aj niekoľko vrtov. Baňu začali pripravovať o štyri roky neskôr. Bola vyrazená úvodná úpadnica a realizované s tým súvisiace práce. Pre finančné problémy však museli práce zastaviť. Obnovili ich v druhej polovici roku 2004, keď spoločnosť získala nových majiteľov. V roku 2005 Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi odňal rožňavskej firme Rozmin dobývací priestor na ťažbu mastenca v Gemerskej Polome. Potom, ako po zložitých právnickych vybavovaniach, práva na dobývanie získala nová spoločnosť, pokračovali v otvárkových prácach. Firma VSK Mining do prípravy ťažby mastenca investovala viac ako 6,5 milióna eur. Postavili povrchové objekty, potrebné na ťažbu a pod zemou vyrazili 2 800 metrov dlhú štôlňu, ktorou sa prepracovávali k ložisku mastenca. Úvodná časť banského diela v dĺžke približne 300 m sa vyrazila tradičnou banskou technológiou za použitia vrtno-trhavinového rozpojovania horniny a kolesovej techniky. Na druhú etapu raziacich prác banského diela bola nasadená najmodernejšia koľajová mechanizácia. Pozostáva z dvojlafetového vrtného vozu spoločnosti Atlas Copco, nakladača značky Häggloader, vozov Shuttletrain a lokomotív DHD 20 a DHD 15 od švédskej spoločnosti GIA Industri AB. Nasadená mechanizácia je úplne nová a v takom komplexnom rozsahu sa na Slovensku ešte nepoužila. Razenie štôlne uvedenými mechanizmami sa oficiálne začalo 19. júla 2007 slávnostným požehnaním štôlne Elisabeth, svätej Barbory a banskej techniky. Ukončené bolo v novembri roku 2009. Spoločnosť VSK Mining spustila v roku 2010 niekoľko rokov pripravovanú ťažbu mastenca. Produkcia ložiska, ktoré patrí k najvýznamnejším v Európe, môže po dosiahnutí plnej kapacity pokryť asi desatinu európskej spotreby.
(POKRAČOVANIE)
Ing. Mikuláš Rozložník
































Ložiská mastenca. Začiatky dobývania tejto suroviny, spadajú do minulého storočia. Prvé práce, pomerne nesystematicky, vykonávali drobní podnikatelia. Dobývali iba najbohatšie časti, čím došlo k značnému znehodnoteniu ložísk.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-