Projekt finančne podporil predseda Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenko Trebuľa, ktorý nad ním zároveň prevzal aj záštitu. Na príprave a realizovaní podujatia sa ďalej podieľali Banícke múzeum v Rožňave, Združenie baníckych spolkov a cechov na Slovensku, Mesto Rožňava a Gemerský banícky spolok Bratstvo.
Prečo práve Andrássyho deň?
Ako je známe, v našom regióne bolo baníctvo veľmi významné, s čím súvisel aj rozvoj železiarstva a hutníctva. Prvými podnikateľmi v tejto oblasti boli mešťania, neskôr i poddaní okolitých obcí, ktorí ale mohli podnikať len so súhlasom zemepána. Príslušníci šľachty sa ťažbou rúd zaoberali už skôr, ale železiarskou výrobou až od začiatku 17. storočia. Z nich ako prvý pôsobil v regióne šľachtický rod Andrássyovcov. V baniach a železiarňach, ktoré vlastnili v okolí Rožňavy, zamestnávali okrem domácej pracovnej sily i odborníkov zo zahraničia, ktorí prispeli k vysokej úrovni železiarskeho priemyslu v regióne. V železiarňach, ktoré vlastnili, sa vyrábalo najkvalitnejšie surové železo a územie Gemera bolo nazývané „Železnou župou Uhorska“. Organizovaná práca v baniach a železiarňach mala v tomto období pozitívny vplyv na zamestnanosť a celkový spoločenský a kultúrny život obyvateľov Rožňavy i celého okolia. Andrássyovci okrem podnikateľských aktivít podporovali kultúru, umenie, činnosť škôl a cirkevných inštitúcií.
Cieľom projektu je oživenie záujmu širokej verejnosti, hlavne mládeže o históriu Gemera, pripomenutie si tradícií baníctva a železiarstva, ako aj propagácia regiónu.
Andrássyho deň II sa uskutočnil v rámci 12. ročníka Nocí múzeí a galérii.
Návštevníkom priniesol pestrý a zaujímavý program vrátane sprístupnenia Historickej expozície – prezentačného múzejného depozitára. Keďže väčšia časť podujatia sa odohrávala v areáli múzea na Šafárikovej 31, vo vestibule bola pripravená ukážka zbierkových predmetov z rôznych fondov Baníckeho múzea v Rožňave, súvisiacich s danou tematikou. Medzi nimi napríklad banské mapy z Nižnej Slanej z 18.storočia, plány vysokej pece v Drnave, drevený model budapeštianskeho reťazového mostu, návštevná kniha mauzólea v Krásnohorskom Podhradí a iné.
Podujatie sa začalo pri Pamätníku baníckej práce, kde sa zišli vzácni hostia – generálny konzul Maďarskej republiky Ádám Szesztay, podpredseda Košického
samosprávneho kraja István Zachariaš, predseda Stredoeurópskej železnej cesty Gerhard Sperl, členovia Združenia baníckych spolkov a cechov na Slovensku, Gemerského baníckeho spolku Bratstvo, ako aj verejnosť. Po uctení si pamiatky mnohých generácií baníkov položením venca k pamätníku si prítomní vypočuli krátky príhovor Štefana Molčíka, bývalého predsedu GBS.
Nasledoval slávnostný sprievod (ku budove Baníckeho múzea na Šafárikovej 31), na čele ktorého nechýbala banícka dychová hudba z Dobšinej, baníci v uniformách, hostia, ako aj „príslušníci šľachty“ – historické postavy v dobovom oblečení.
Po oficiálnom otvorení podujatia v rámci ukážky slávnostného šachtágu - ceremónie prijímania do baníckeho stavu, absolvovali čestný Skok cez kožu predseda Stredoeurópskej železnej cesty Gerhard Sperl, podpredseda KSK István Zachariaš a kurátorka baníctva, hutníctva a geológie Baníckeho múzea v Rožňave Jaroslava Neubauerová.
V priebehu dňa mali záujemcovia možnosť vypočuť si niektorú zo série pripravených prednášok:
1. Pôsobenie Andrássyovcov na Gemeri (Mgr. Silvia Lőrinčíková, PhD., SNM Múzeum Betliar)
2. Reťazový most z Drnavy (Doc. Ing. Gabriel Kunhalmi, CSc., predseda OZ Železná cesta)
3. Prevádzkarne Andrássyovcov na historických fotografiách (Gabriela Kolesárová, Banícke múzeum v Rožňave).
Úvodná prednáška bola určená pre hostí, ďalšie absolvovali žiaci základných škôl. Séria všetkých troch prednášok pre širokú verejnosť odznela od 17.00 hod.
Je potešiteľné, že o všetky prednášky bol záujem, a to nielen zo strany dospelých, ale i detí.
Sprievodné aktivity:
- tradičné postupy ručného kovania v ohni ako jedného z najstarších remesiel na svete. Záujemcovia si zároveň mohli prácu kováča aj vyskúšať.
- názorná ukážka použitia historickej banskej meracej techniky z konca 19. a začiatku 20. storočia, doplnená o súčasnú, spolu s pútavým výkladom vzbudila veľký záujem. Meracia technika bola v Baníckom múzeu prezentovaná v takejto forme prvýkrát.
- ukážky banskej osvetľovacej techniky
- návštevníci si mohli pozrieť tradičné ručné razenie mincí, len za pomoci vrchného a spodného razidla, kladiva a vlastnej sily, ktoré im predviedol razič tak, ako sa to robilo v minulosti.
- na tvorivých dielňach, zameraných na rod Andrássyovcov a železnú cestu, si deti ale aj dospelí mohli vyskúšať svoju zručnosť. Vybrať si mohli z niekoľkých lákavých ponúk. Vytvoriť si ozdobný šperk, keďže Andrássyovci vlastnili zbierku vzácnych šperkov zozbieraných po viaceré generácie, pohľadnicu zobrazujúcu reťazový most v Budapešti, ktorého kovové časti boli odlievané v Andrássyovskej železiarni v Drnave, alebo si zhotoviť vlajku s vlastným erbom, kde ako inšpirácia poslúžil práve erb rodiny Andrássyovcov.
- medzi najväčšie lákadlá pre deti patrili ukážky dobového oblečenia šľachty a dobových účesov zo začiatku 20. storočia, kde kaderníčka zapletala vlasy všetkým dámam, ktoré o účes prejavili záujem.
- súčasťou bola aj prezentácia podávania prvej pomoci, ktoré zabezpečoval Slovenský Červený kríž.
Slávnostnú atmosféru počas dňa umocnilo vystúpenie dychovej hudby z Dobšinej, ktorá pripomenula časy nie tak dávno minulé, kedy v baníckych regiónoch vystúpenie dychovky neodmysliteľne patrilo ku každej slávnostnej príležitosti.
V podvečerných hodinách sa o dobrú náladu postarala ľudová hudba Maroša Rusňáka z Rožňavy.
Touto cestou by sme sa chceli poďakovať všetkým, ktorí sa zaslúžili o zdarný priebeh podujatia: predsedovi KSK JUDr. Zdenkovi Trebuľovi za finančnú podporu, OZ Slovenská železná cesta, Združeniu banských miest a obcí Slovenska, Mestu Rožňava, Gemerskému baníckemu spolku Bratstvo a všetkých účinkujúcim.
Petronela Bodnárová, Gabriela Kolesárová
Foto: Miroslava Mészárosová
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.