Projekt finančne podporil predseda Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenko Trebuľa, ktorý nad ním zároveň prevzal aj záštitu. Na príprave a realizovaní podujatia sa ďalej podieľali Banícke múzeum v Rožňave, Združenie baníckych spolkov a cechov na Slovensku, Mesto Rožňava a Gemerský banícky spolok Bratstvo.
Prečo práve Andrássyho deň?
Ako je známe, v našom regióne bolo baníctvo veľmi významné, s čím súvisel aj rozvoj železiarstva a hutníctva. Prvými podnikateľmi v tejto oblasti boli mešťania, neskôr i poddaní okolitých obcí, ktorí ale mohli podnikať len so súhlasom zemepána. Príslušníci šľachty sa ťažbou rúd zaoberali už skôr, ale železiarskou výrobou až od začiatku 17. storočia. Z nich ako prvý pôsobil v regióne šľachtický rod Andrássyovcov. V baniach a železiarňach, ktoré vlastnili v okolí Rožňavy, zamestnávali okrem domácej pracovnej sily i odborníkov zo zahraničia, ktorí prispeli k vysokej úrovni železiarskeho priemyslu v regióne. V železiarňach, ktoré vlastnili, sa vyrábalo najkvalitnejšie surové železo a územie Gemera bolo nazývané „Železnou župou Uhorska“. Organizovaná práca v baniach a železiarňach mala v tomto období pozitívny vplyv na zamestnanosť a celkový spoločenský a kultúrny život obyvateľov Rožňavy i celého okolia. Andrássyovci okrem podnikateľských aktivít podporovali kultúru, umenie, činnosť škôl a cirkevných inštitúcií.
Cieľom projektu je oživenie záujmu širokej verejnosti, hlavne mládeže o históriu Gemera, pripomenutie si tradícií baníctva a železiarstva, ako aj propagácia regiónu.
Andrássyho deň II sa uskutočnil v rámci 12. ročníka Nocí múzeí a galérii.
Návštevníkom priniesol pestrý a zaujímavý program vrátane sprístupnenia Historickej expozície – prezentačného múzejného depozitára. Keďže väčšia časť podujatia sa odohrávala v areáli múzea na Šafárikovej 31, vo vestibule bola pripravená ukážka zbierkových predmetov z rôznych fondov Baníckeho múzea v Rožňave, súvisiacich s danou tematikou. Medzi nimi napríklad banské mapy z Nižnej Slanej z 18.storočia, plány vysokej pece v Drnave, drevený model budapeštianskeho reťazového mostu, návštevná kniha mauzólea v Krásnohorskom Podhradí a iné.
Podujatie sa začalo pri Pamätníku baníckej práce, kde sa zišli vzácni hostia – generálny konzul Maďarskej republiky Ádám Szesztay, podpredseda Košického
samosprávneho kraja István Zachariaš, predseda Stredoeurópskej železnej cesty Gerhard Sperl, členovia Združenia baníckych spolkov a cechov na Slovensku, Gemerského baníckeho spolku Bratstvo, ako aj verejnosť. Po uctení si pamiatky mnohých generácií baníkov položením venca k pamätníku si prítomní vypočuli krátky príhovor Štefana Molčíka, bývalého predsedu GBS.
Nasledoval slávnostný sprievod (ku budove Baníckeho múzea na Šafárikovej 31), na čele ktorého nechýbala banícka dychová hudba z Dobšinej, baníci v uniformách, hostia, ako aj „príslušníci šľachty“ – historické postavy v dobovom oblečení.
Po oficiálnom otvorení podujatia v rámci ukážky slávnostného šachtágu - ceremónie prijímania do baníckeho stavu, absolvovali čestný Skok cez kožu predseda Stredoeurópskej železnej cesty Gerhard Sperl, podpredseda KSK István Zachariaš a kurátorka baníctva, hutníctva a geológie Baníckeho múzea v Rožňave Jaroslava Neubauerová.
V priebehu dňa mali záujemcovia možnosť vypočuť si niektorú zo série pripravených prednášok:
1. Pôsobenie Andrássyovcov na Gemeri (Mgr. Silvia Lőrinčíková, PhD., SNM Múzeum Betliar)
2. Reťazový most z Drnavy (Doc. Ing. Gabriel Kunhalmi, CSc., predseda OZ Železná cesta)
3. Prevádzkarne Andrássyovcov na historických fotografiách (Gabriela Kolesárová, Banícke múzeum v Rožňave).
Úvodná prednáška bola určená pre hostí, ďalšie absolvovali žiaci základných škôl. Séria všetkých troch prednášok pre širokú verejnosť odznela od 17.00 hod.
Je potešiteľné, že o všetky prednášky bol záujem, a to nielen zo strany dospelých, ale i detí.
Sprievodné aktivity:
- tradičné postupy ručného kovania v ohni ako jedného z najstarších remesiel na svete. Záujemcovia si zároveň mohli prácu kováča aj vyskúšať.
- názorná ukážka použitia historickej banskej meracej techniky z konca 19. a začiatku 20. storočia, doplnená o súčasnú, spolu s pútavým výkladom vzbudila veľký záujem. Meracia technika bola v Baníckom múzeu prezentovaná v takejto forme prvýkrát.
- ukážky banskej osvetľovacej techniky
- návštevníci si mohli pozrieť tradičné ručné razenie mincí, len za pomoci vrchného a spodného razidla, kladiva a vlastnej sily, ktoré im predviedol razič tak, ako sa to robilo v minulosti.
- na tvorivých dielňach, zameraných na rod Andrássyovcov a železnú cestu, si deti ale aj dospelí mohli vyskúšať svoju zručnosť. Vybrať si mohli z niekoľkých lákavých ponúk. Vytvoriť si ozdobný šperk, keďže Andrássyovci vlastnili zbierku vzácnych šperkov zozbieraných po viaceré generácie, pohľadnicu zobrazujúcu reťazový most v Budapešti, ktorého kovové časti boli odlievané v Andrássyovskej železiarni v Drnave, alebo si zhotoviť vlajku s vlastným erbom, kde ako inšpirácia poslúžil práve erb rodiny Andrássyovcov.
- medzi najväčšie lákadlá pre deti patrili ukážky dobového oblečenia šľachty a dobových účesov zo začiatku 20. storočia, kde kaderníčka zapletala vlasy všetkým dámam, ktoré o účes prejavili záujem.
- súčasťou bola aj prezentácia podávania prvej pomoci, ktoré zabezpečoval Slovenský Červený kríž.
Slávnostnú atmosféru počas dňa umocnilo vystúpenie dychovej hudby z Dobšinej, ktorá pripomenula časy nie tak dávno minulé, kedy v baníckych regiónoch vystúpenie dychovky neodmysliteľne patrilo ku každej slávnostnej príležitosti.
V podvečerných hodinách sa o dobrú náladu postarala ľudová hudba Maroša Rusňáka z Rožňavy.
Touto cestou by sme sa chceli poďakovať všetkým, ktorí sa zaslúžili o zdarný priebeh podujatia: predsedovi KSK JUDr. Zdenkovi Trebuľovi za finančnú podporu, OZ Slovenská železná cesta, Združeniu banských miest a obcí Slovenska, Mestu Rožňava, Gemerskému baníckemu spolku Bratstvo a všetkých účinkujúcim.
Petronela Bodnárová, Gabriela Kolesárová
Foto: Miroslava Mészárosová
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).