Projekt finančne podporil predseda Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenko Trebuľa, ktorý nad ním zároveň prevzal aj záštitu. Na príprave a realizovaní podujatia sa ďalej podieľali Banícke múzeum v Rožňave, Združenie baníckych spolkov a cechov na Slovensku, Mesto Rožňava a Gemerský banícky spolok Bratstvo.
Prečo práve Andrássyho deň?
Ako je známe, v našom regióne bolo baníctvo veľmi významné, s čím súvisel aj rozvoj železiarstva a hutníctva. Prvými podnikateľmi v tejto oblasti boli mešťania, neskôr i poddaní okolitých obcí, ktorí ale mohli podnikať len so súhlasom zemepána. Príslušníci šľachty sa ťažbou rúd zaoberali už skôr, ale železiarskou výrobou až od začiatku 17. storočia. Z nich ako prvý pôsobil v regióne šľachtický rod Andrássyovcov. V baniach a železiarňach, ktoré vlastnili v okolí Rožňavy, zamestnávali okrem domácej pracovnej sily i odborníkov zo zahraničia, ktorí prispeli k vysokej úrovni železiarskeho priemyslu v regióne. V železiarňach, ktoré vlastnili, sa vyrábalo najkvalitnejšie surové železo a územie Gemera bolo nazývané „Železnou župou Uhorska“. Organizovaná práca v baniach a železiarňach mala v tomto období pozitívny vplyv na zamestnanosť a celkový spoločenský a kultúrny život obyvateľov Rožňavy i celého okolia. Andrássyovci okrem podnikateľských aktivít podporovali kultúru, umenie, činnosť škôl a cirkevných inštitúcií.
Cieľom projektu je oživenie záujmu širokej verejnosti, hlavne mládeže o históriu Gemera, pripomenutie si tradícií baníctva a železiarstva, ako aj propagácia regiónu.
Andrássyho deň II sa uskutočnil v rámci 12. ročníka Nocí múzeí a galérii.
Návštevníkom priniesol pestrý a zaujímavý program vrátane sprístupnenia Historickej expozície – prezentačného múzejného depozitára. Keďže väčšia časť podujatia sa odohrávala v areáli múzea na Šafárikovej 31, vo vestibule bola pripravená ukážka zbierkových predmetov z rôznych fondov Baníckeho múzea v Rožňave, súvisiacich s danou tematikou. Medzi nimi napríklad banské mapy z Nižnej Slanej z 18.storočia, plány vysokej pece v Drnave, drevený model budapeštianskeho reťazového mostu, návštevná kniha mauzólea v Krásnohorskom Podhradí a iné.
Podujatie sa začalo pri Pamätníku baníckej práce, kde sa zišli vzácni hostia – generálny konzul Maďarskej republiky Ádám Szesztay, podpredseda Košického
samosprávneho kraja István Zachariaš, predseda Stredoeurópskej železnej cesty Gerhard Sperl, členovia Združenia baníckych spolkov a cechov na Slovensku, Gemerského baníckeho spolku Bratstvo, ako aj verejnosť. Po uctení si pamiatky mnohých generácií baníkov položením venca k pamätníku si prítomní vypočuli krátky príhovor Štefana Molčíka, bývalého predsedu GBS.
Nasledoval slávnostný sprievod (ku budove Baníckeho múzea na Šafárikovej 31), na čele ktorého nechýbala banícka dychová hudba z Dobšinej, baníci v uniformách, hostia, ako aj „príslušníci šľachty“ – historické postavy v dobovom oblečení.
Po oficiálnom otvorení podujatia v rámci ukážky slávnostného šachtágu - ceremónie prijímania do baníckeho stavu, absolvovali čestný Skok cez kožu predseda Stredoeurópskej železnej cesty Gerhard Sperl, podpredseda KSK István Zachariaš a kurátorka baníctva, hutníctva a geológie Baníckeho múzea v Rožňave Jaroslava Neubauerová.
V priebehu dňa mali záujemcovia možnosť vypočuť si niektorú zo série pripravených prednášok:
1. Pôsobenie Andrássyovcov na Gemeri (Mgr. Silvia Lőrinčíková, PhD., SNM Múzeum Betliar)
2. Reťazový most z Drnavy (Doc. Ing. Gabriel Kunhalmi, CSc., predseda OZ Železná cesta)
3. Prevádzkarne Andrássyovcov na historických fotografiách (Gabriela Kolesárová, Banícke múzeum v Rožňave).
Úvodná prednáška bola určená pre hostí, ďalšie absolvovali žiaci základných škôl. Séria všetkých troch prednášok pre širokú verejnosť odznela od 17.00 hod.
Je potešiteľné, že o všetky prednášky bol záujem, a to nielen zo strany dospelých, ale i detí.
Sprievodné aktivity:
- tradičné postupy ručného kovania v ohni ako jedného z najstarších remesiel na svete. Záujemcovia si zároveň mohli prácu kováča aj vyskúšať.
- názorná ukážka použitia historickej banskej meracej techniky z konca 19. a začiatku 20. storočia, doplnená o súčasnú, spolu s pútavým výkladom vzbudila veľký záujem. Meracia technika bola v Baníckom múzeu prezentovaná v takejto forme prvýkrát.
- ukážky banskej osvetľovacej techniky
- návštevníci si mohli pozrieť tradičné ručné razenie mincí, len za pomoci vrchného a spodného razidla, kladiva a vlastnej sily, ktoré im predviedol razič tak, ako sa to robilo v minulosti.
- na tvorivých dielňach, zameraných na rod Andrássyovcov a železnú cestu, si deti ale aj dospelí mohli vyskúšať svoju zručnosť. Vybrať si mohli z niekoľkých lákavých ponúk. Vytvoriť si ozdobný šperk, keďže Andrássyovci vlastnili zbierku vzácnych šperkov zozbieraných po viaceré generácie, pohľadnicu zobrazujúcu reťazový most v Budapešti, ktorého kovové časti boli odlievané v Andrássyovskej železiarni v Drnave, alebo si zhotoviť vlajku s vlastným erbom, kde ako inšpirácia poslúžil práve erb rodiny Andrássyovcov.
- medzi najväčšie lákadlá pre deti patrili ukážky dobového oblečenia šľachty a dobových účesov zo začiatku 20. storočia, kde kaderníčka zapletala vlasy všetkým dámam, ktoré o účes prejavili záujem.
- súčasťou bola aj prezentácia podávania prvej pomoci, ktoré zabezpečoval Slovenský Červený kríž.
Slávnostnú atmosféru počas dňa umocnilo vystúpenie dychovej hudby z Dobšinej, ktorá pripomenula časy nie tak dávno minulé, kedy v baníckych regiónoch vystúpenie dychovky neodmysliteľne patrilo ku každej slávnostnej príležitosti.
V podvečerných hodinách sa o dobrú náladu postarala ľudová hudba Maroša Rusňáka z Rožňavy.
Touto cestou by sme sa chceli poďakovať všetkým, ktorí sa zaslúžili o zdarný priebeh podujatia: predsedovi KSK JUDr. Zdenkovi Trebuľovi za finančnú podporu, OZ Slovenská železná cesta, Združeniu banských miest a obcí Slovenska, Mestu Rožňava, Gemerskému baníckemu spolku Bratstvo a všetkých účinkujúcim.
Petronela Bodnárová, Gabriela Kolesárová
Foto: Miroslava Mészárosová

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-