streda, 15 január 2025 10:31

Lanové dráhy v oblasti Gemera súvisiace s historickým baníctvom Doporučený

Napísal(a) Mikuláš Rozložník
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)
Schematické znázornenie umiestnenia lanových dráh v oblasti Gemera Schematické znázornenie umiestnenia lanových dráh v oblasti Gemera

Horská, členitá oblasť Gemera, s výskytom bohatých a rôznorodých ložísk nerastných surovín, si počas histórie ich ťažby vyžiadala uplatňovanie čím efektívnejších metód, nielen v samotnej ťažbe, ale aj pri preprave surovín  do spracovateľských prevádzok, pričom bolo nevyhnutné prekonať všetky ťažkosti spôsobené horským terénom s výskytom surovín. Koncom 19. storočia sa v banských prevádzkach v území začína využívať nové dopravné zariadenie – lanovky, ktorých prevádzka mala viacej výhod. Náklady na ich postavenie boli primerané a nezávislé od členitého terénu prekonávaného lanovkou, budovanie lanovkových trás si nevyžadovalo vyvlastnenie veľkých plôch, vplyv miestnych klimatických podmienok na ich prevádzku bol pomerne malý, nakladanie i vykladanie prepravovaných surovín bolo jednoduché a náklady na prevádzku relatívne nízke.

Lanovka alebo aj lanová dráha je dopravné zariadenie plynulej alebo cyklickej  dopravy, v ktorom sa ako nosný a ťažný  prvok využíva lano (definícia slovenská Wikipédia).

Lanovky sa podľa rôznych hľadísk delia na viaceré druhy, z ktorých sa v prevádzkach spojených s baníctvom využívala nákladná visutá lanovka,  ktorej jazdnú dráhu tvorí nosné lano vedené medzi  údolnou a vrcholovou stanicou, resp. medzi podperami vzduchom. Na nosnom lane sú zavesené vozíky. V niektorých prípadoch, najmä v okolí staníc, je namiesto visutého lana použitá visutá koľajnica. Nákladné visuté lanové dráhy tak od konca 19. storočia boli spôsobom, ako spojiť odľahlé bane, ktoré sa nachádzali mimo dosahu železničných tratí. Členitú horskú krajinu Gemera vtedy križovalo množstvo  stožiarov, z ktorých sa však takmer žiadne nezachovali. Prevádzkovateľov ťažobných prác v tejto dobe, ak si chceli zabezpečiť čo najnižšiu možnú nízko nákladovú prevádzku, sa snažili toto, na svoju dobu nové technické zariadenie, zavádzať do užívania.

Údaje o lanovkách, využívaných v spojení s baníctvom, možno nájsť pomerne roztrúsene v príslušných archívnych fondoch jednotlivých prevádzkovateľov či vlastníkov. Súhrnných prác je ale pomerne málo. Dostupné sú dve tematické práce, ktoré podrobne informujú o danej problematike. Zo staršej doby, z konca 19. storočia, popis vtedy existujúcich lanoviek v osobitnej časti, bol uverejnený v monografii o baníctve v gemerskej župe vydanej v roku 1907 (Eisele, G. et al.) a v ostatnej dobe bola uverejnená podrobná, na vysokej odbornej úrovni spracovaná štúdia o lanovkách súvisiacich s baníctvom v celej spišsko-gemerskej oblasti (Patera, L. 2017), kde záujemci nájdu rozsiahlejšie poznatky.

V pripravenom článku na základe dostupných podkladov, predkladáme popis nasledovných lanoviek v predmetnej oblasti: 

Lanovka (Železník) Sirk – Likier

Lanovka Dobšiná – Stratená

Lanovka železiareň Gombasek – železničná stanica  Slavec

Lanovka Železník – Chyžnianska Voda

Lanovka Horný Hrádok – Štítnik

Lanovka železiareň Tisovec – vrch Grilka

Lanovka Železník – Tisovec

Lanovka Burda – Hačava

Lanovka železničná stanica Vidová - železiareň

Lanovka Gápel – Lányiho huta Dobšiná

Lanovka Čučma - úpravňa

Lanovka pražiace pece Mlynky – zásobník Prostredný Hámor

Lanovka Malý Vrch – Rožňavská baňa

Lanovka Rožňavské Bystré – Rožňavská baňa

Lanovka Lubeník – Teplá Voda

Lanovka Sirk – Lubeník

Lanovka Mníšany – Dúbrava

 

Mikuláš Rozložník,

Košice 12/2024

 

Čítať 212 krát Naposledy zmenené štvrtok, 06 február 2025 20:34

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!