Opálové bane

Opálové bane (5)

Marian Slavkay: Exkurzia do Opálových baní po desiatich rokoch (1)

V roku 1961 mi podnikové riaditeľstvo ŽB Spišská Nová Ves poskytlo štipendium na štúdium na Baníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach. Keď som už bol v druhom ročníku v jesennom semestri, večer pri debate so spolužiakmi došiel rozhovor na drahý opál z Dubníka. Rozpovedal som im svoju príhodu s obhliadkou opálových baní z roku 1952. Niekoľko spolužiakov začalo dobiedzať, aby sme sa tam išli pozrieť. Nakoniec so siedmimi skalnými sme sa dohodli, že na tú exkurziu do opálových baní pôjdeme. Bola asi polovica októbra.

Po podobnej šikmine som vystupoval a cez takú dieru som vyšiel na chodbu.

Trvalo mi to možno aj dve hodiny, kým som vyšiel až na vrch rúbania. Tam sa rúbanie zužovalo a v špici bola veľká diera, za ktorou bola tma. Predpokladal som, že to môže byť vydobytý veľký priestor. Opatrne som sa priblížil až k diere a zasvietil do nej. Veľmi som sa potešil. V svetle karbidky som uvidel na stene chodby moju šípku nasmerovanú do ľavej strany chodby. Bola to diera, okolo ktorej som prechádzal chodbou ku kamennému schodisku. Vyšiel som z diery a kráčal som smerom na hlavnú chodbu. Už som nepotreboval orientačné šípky a bezpečne som vyšiel von z bane.

Baníci pred štôlňou Jozef. Bola úzkeho profilu. Doprava rúbaniny bola huntom. Stav z roku 1900.

Ráno som sa zobudil o pol deviatej. Jankova posteľ už bola ustlaná. Našiel som ho v kuchyni sedieť s otcom po raňajkách. Chystali sa peši ísť do Zamutova, kde má Janko nastúpiť za praktikanta na tamojšie polesie. Ráno dostali taký telefonát z Prešova. Ja som bol trochu sklamaný, lebo ujo mi sľúbil, že pôjde so mnou do bane. „Do bane pôjdeme zajtra,“ povedal. Opýtal som sa ho, či pozná dobre moju mamu, lebo som jej sľúbil, že najneskôr o štyri dni sa vrátim. Keď neprídem na čas domov, tak moja mama sa zblázni. „Viem, viem, že je taká bojazlivá,“ povedal,

Vchod do štôlne Artur v Rožňavskom Bystrom po obnovení portálu v rokoch 1928-1930.

Zbytok prázdnin som trávil v Rožňavskom Bystrom. Bývali sme tam od doby, keď sa mamka presťahovala z Tuhrinej ku svojej staršej sestre Margite Belákovej. Okolo 15. augusta som dostal poštou výplatu zo závodu. Začal som sa chystať na moju banícku výpravu do Opálových baní v Dubníku. Išiel som na Bystranskú baňu za vedúcim s prosbou, aby mi požičal karbidku na moju plánovanú výpravu. Vedúci mi lampu ochotne dal a do jednej uzatvorenej plechovky aj náhradnú dávku karbidu.

Ing. Marian Slavkay: Opálové bane v Dubníku pri Prešove

Pod týmto názvom budeme spolu sledovať rozprávanie nám už známeho Ing. Mariana Slavkaya, ktorý nás pred niekoľkými mesiacmi na stránke Maj Gemer prekvapil svojimi spomienkami na to, ako ho zaviedla osudová cesta medzi baníckych učňov, aby sa neskoršie z neho stal banský inžinier. Tentoraz sa jeho zážitky z minulosti zastavili pri opálových baniach, aby sa s nami znovu podelil s neskutočne zaujímavým príbehom.