(DTKG), ktoré ponúkajú zaujímavé edukačné aktivity podporujúce nielen rozvíjanie zručností, ale aj naplnenie cieľov začlenenia prierezovej témy regionálnej výchovy a tradičnej ľudovej kultúry do školského vzdelávacieho programu. V textilnej dielni v priebehu týždňa sa budú deti učiť drotárstvu, plsteniu a výrobe sviečok zo včelieho vosku. Dospelí záujemcovia budú mať možnosť absolvovať workshop s umeleckým výrobcom ÚĽUV-u Ľubicou Noemi Kováčikovou a naučiť sa tradičné techniky spracovania ovčej vlny (19.11. o 17.00 hod.).
V muzikantskej dielni lektor, etnológ Matúš Fiľo z Banskej Bystrice naučí deti vyrábať drevené zvukové hračky – signálne píšťalky, vrtuľky a koníkov. Pre dospelých pripravil dielňu „Loški a varejchi“, v ktorej sa účastníci workshopu naučia základom rezbárskej techniky a vyrobia si vlastné lyžice, či varechy (20.11. o 16.00 hod.).
V Dome tradičnej kultúry Gemera (DTKG) budeme aj variť v gastronomickej dielni, kde si deti s nositeľmi tradícií vyskúšajú pripravovať pirohy a varenie spojíme aj s tradičným veštením. Členky FS Haviar ukážu výrobu tradičných šúľancov, guliek a iných dobrôt z Rožňavského Bystrého.
Hrnčiarska dielňa ponúkne klasické učenie sa rôznych techník spracovania hliny. Lektorka DTKG Renáta Kseničová má pripravené zaujímavé námety vo svojej dielni, kde si môžu deti vyrobiť už aj darčeky na Vianoce.
OLAŠSKÉ ČARODEJNICE
Utorkový večer sa bude niesť v duchu tajností a rôznych vešteckých úkonov. Etnologička Ivana Šusterová z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity s kolegyňou fotografkou Luciou Sekerkovou sa venujú téme olašských Rómov už dlhší čas. Minulý rok absolvovali výskum v Bukurešti, ktorý mapoval veštkyne – čarodejnice zo skupín olašských Rómov v Rumunsku. O tomto projekte im pred časom vyšla aj publikácia „Ženy predávajúce nádej“, o ktorej sa budeme v utorok (20.11. o 18.00 hod.) v DTKG rozprávať. Etnologička porozpráva o živote olašských Rómov všeobecne, zároveň otvoríme výstavu fotografií zo spomínaného výskumu Rómov v Rumunsku. V tento deň bude sprístupnená aj výstava s názvom Fajna folklorna fotka, ktorú pripravila naša partnerská inštitúcia Spišské osvetové stredisko.
FOLKLÓRNY VEČER SO SPEVÁKMI Z VLACHOVA
Vlachovo, dedina roka 2005, je známa aj výraznou históriou a snahou o uchovávanie kultúrneho dedičstva regiónu. Bývalý starosta, spevák, muzikant a nositeľ tradícií Juraj Kováč z Vlachova celý svoj život zasvätil muzike a folklóru. Prednedávnom mu vyšli dve zbierky ľudových piesní z Vlachova aj s CD nosičmi. V stredu (21.11. o 18.00 hod.) v rámci folklórneho večera U nás taká obyčaj nám tieto zbierky piesní predstaví a porozpráva, čo všetko predchádzalo vzniku týchto publikácií. Ďalším hosťom večera bude muzikologička Alžbeta Lukáčová, ktorá spracovala tieto piesne a odborne popísala hudobné a spevácke štýly vlachovského folklórneho prejavu. Ako živý príklad doplnia program speváci z Vlachova. V ďalšej časti večera príde na rad krátka škola spevu, kde sa aj diváci môžu naučiť spievať vybrané ľudové piesne z Vlachova.
EVERGRÍNY 30. až 50. rokov
Vo štvrtok (22.11. o 19.00 hod.) sa prostredníctvom hudby prenesieme do mestského kaviarenského prostredia 30. – 50. rokov 20. storočia. „Zaspomíname si na slávne evergríny Gejzu Dusíka, Mikuláša Schneidera Trnavského, Martina Stránskeho a iných. Mestský typ hudby bol kedysi neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho života obyvateľov aj nášho regiónu, preto chceme v tomto „osmičkovom roku“ pripomenúť aj toto obdobie, ktoré bolo obohatené kvalitnou tvorbou našich skladateľov. Pozvanie prijala skupina Slovak Tango, zložená z mladých študovaných hudobníkov, ktorá je známa interpretáciou populárnych hitov a určite v rámci večera zaznejú piesne Marína, Skôr než odídeš, Miluška moja a iné,“ pozýva Mária Hlaváčová z GOS.
SVETLOM NAPÍSANÉ
Každá udalosť a všetky okamihy v nás zostávajú zakódované pomocou zmyslov a emócií. Náš život, myšlienky, nápady, predstavy, skutky, spomienky a udalosti. To všetko máme v našich hlavách uložené vizuálne. Každá spomienka na zážitok sa nám spája s niekým, niečím, niekde. Fotografia bola a je vynálezom, vďaka ktorému sa môžeme vrátiť do čias dávno minulých. V piatok (23.11.) sa prenesie program festivalu Rok na Gemeri do Obchodno-kultúrneho centra v Rožňave, kde sa o 19.30 hod. predstaví hosť festivalu Folklórny súbor Borievka z Košíc so svojím profilovým programom Svetlom napísané. Predstavenie spája vizuálne informácie zachytené vo fotografiách a filmoch s udalosťami zo života ľudí žijúcich a formujúcich východné Slovensko za pomyselných uplynulých 100 rokov. Jednotlivé udalosti sú vyobrazené formou tanca, hudby a spevu za sprievodu premietaných autentických filmových ukážok, fotografií, svetelných a zvukových efektov. Autorom programu je vedúci FS Borievka Ján Vajda, hudbou sprevádza Ľudová hudba Rada Kertisa.
GALAPROGRAM – ČO STARÍ PAMÄTAJÚ, MLADÍ ZACHOVAJÚ
„V sobotu 24. novembra festival zavŕši galaprogram, v ktorom sa pod názvom Čo starí pamätajú, mladí zachovajú v divadelnej sále OKC v Rožňave predstavia folklórne skupiny z Gemera. „Dramaturgia tohtoročného programu je postavená inak ako po ostatné roky. V tomto „osmičkovom roku“ si pripomíname aj 100. výročie ukončenia prvej svetovej vojny, a zároveň aj 100. výročie vzniku ČSR, ktorá vznikla na troskách rakúsko-uhorskej monarchie. Tieto významné udalosti boli hlavným podnetom, na základe ktorého sa GOS v Rožňave rozhodlo záverečný galaprogram zimného festivalu Rok na Gemeri modifikovať a prostredníctvom tradovaných regionálnych zvykov a obyčají priblížiť dobu, ktorá nezabudnuteľným spôsobom zmenila nielen dejiny Čechov a Slovákov, ale aj národov Európy a celého sveta. Dobu, ktorá sa zachovala v spomienkach generácie našich starých a prastarých rodičov. Mnohokrát sú to spomienky veľmi smutné, veď ich poznačili dve svetové vojny. Avšak ani v tých najťažších časoch sa ľudia neprestali milovať, pracovať, veseliť sa, či úprimne smútiť za mŕtvymi blízkymi. Dramaturgia tohtoročného programu je preto postavená na jedinečných spomienkach skutočných ľudí, Gemerčanov, ktorí žili v okolitých obciach. Prostredníctvom ich vnukov a pravnukov sme sa dozvedeli mnoho smutných ale i veselých príbehov, a tak v galaprograme nazrieme do bohatej klenotnice autentického folklóru Gemera a spomienok ľudí,“ približuje program riaditeľka GOS Helena Novotná. Festival sa ukončí zábavou a tanečným domom, ktorý bude viesť Bálint Kristóf s partnerkou, do tanca zahrá Parapács zenekar z Maďarska.
Galaprogram bude prebiehať v dvoch premiérach so začiatkom o 17.00 a 19.00 hodine.
Predpredaj vstupeniek:
Dom tradičnej kultúry Gemera (Rožňava, Betliarska 8), Po-Pi: 9.00 – 15.00 hod.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Košický samosprávny kraj.
Podrobnosti o programe: www.gos.sk
M. Hlaváčová
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).