(DTKG), ktoré ponúkajú zaujímavé edukačné aktivity podporujúce nielen rozvíjanie zručností, ale aj naplnenie cieľov začlenenia prierezovej témy regionálnej výchovy a tradičnej ľudovej kultúry do školského vzdelávacieho programu. V textilnej dielni v priebehu týždňa sa budú deti učiť drotárstvu, plsteniu a výrobe sviečok zo včelieho vosku. Dospelí záujemcovia budú mať možnosť absolvovať workshop s umeleckým výrobcom ÚĽUV-u Ľubicou Noemi Kováčikovou a naučiť sa tradičné techniky spracovania ovčej vlny (19.11. o 17.00 hod.).
V muzikantskej dielni lektor, etnológ Matúš Fiľo z Banskej Bystrice naučí deti vyrábať drevené zvukové hračky – signálne píšťalky, vrtuľky a koníkov. Pre dospelých pripravil dielňu „Loški a varejchi“, v ktorej sa účastníci workshopu naučia základom rezbárskej techniky a vyrobia si vlastné lyžice, či varechy (20.11. o 16.00 hod.).
V Dome tradičnej kultúry Gemera (DTKG) budeme aj variť v gastronomickej dielni, kde si deti s nositeľmi tradícií vyskúšajú pripravovať pirohy a varenie spojíme aj s tradičným veštením. Členky FS Haviar ukážu výrobu tradičných šúľancov, guliek a iných dobrôt z Rožňavského Bystrého.
Hrnčiarska dielňa ponúkne klasické učenie sa rôznych techník spracovania hliny. Lektorka DTKG Renáta Kseničová má pripravené zaujímavé námety vo svojej dielni, kde si môžu deti vyrobiť už aj darčeky na Vianoce.
OLAŠSKÉ ČARODEJNICE
Utorkový večer sa bude niesť v duchu tajností a rôznych vešteckých úkonov. Etnologička Ivana Šusterová z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity s kolegyňou fotografkou Luciou Sekerkovou sa venujú téme olašských Rómov už dlhší čas. Minulý rok absolvovali výskum v Bukurešti, ktorý mapoval veštkyne – čarodejnice zo skupín olašských Rómov v Rumunsku. O tomto projekte im pred časom vyšla aj publikácia „Ženy predávajúce nádej“, o ktorej sa budeme v utorok (20.11. o 18.00 hod.) v DTKG rozprávať. Etnologička porozpráva o živote olašských Rómov všeobecne, zároveň otvoríme výstavu fotografií zo spomínaného výskumu Rómov v Rumunsku. V tento deň bude sprístupnená aj výstava s názvom Fajna folklorna fotka, ktorú pripravila naša partnerská inštitúcia Spišské osvetové stredisko.
FOLKLÓRNY VEČER SO SPEVÁKMI Z VLACHOVA
Vlachovo, dedina roka 2005, je známa aj výraznou históriou a snahou o uchovávanie kultúrneho dedičstva regiónu. Bývalý starosta, spevák, muzikant a nositeľ tradícií Juraj Kováč z Vlachova celý svoj život zasvätil muzike a folklóru. Prednedávnom mu vyšli dve zbierky ľudových piesní z Vlachova aj s CD nosičmi. V stredu (21.11. o 18.00 hod.) v rámci folklórneho večera U nás taká obyčaj nám tieto zbierky piesní predstaví a porozpráva, čo všetko predchádzalo vzniku týchto publikácií. Ďalším hosťom večera bude muzikologička Alžbeta Lukáčová, ktorá spracovala tieto piesne a odborne popísala hudobné a spevácke štýly vlachovského folklórneho prejavu. Ako živý príklad doplnia program speváci z Vlachova. V ďalšej časti večera príde na rad krátka škola spevu, kde sa aj diváci môžu naučiť spievať vybrané ľudové piesne z Vlachova.
EVERGRÍNY 30. až 50. rokov
Vo štvrtok (22.11. o 19.00 hod.) sa prostredníctvom hudby prenesieme do mestského kaviarenského prostredia 30. – 50. rokov 20. storočia. „Zaspomíname si na slávne evergríny Gejzu Dusíka, Mikuláša Schneidera Trnavského, Martina Stránskeho a iných. Mestský typ hudby bol kedysi neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho života obyvateľov aj nášho regiónu, preto chceme v tomto „osmičkovom roku“ pripomenúť aj toto obdobie, ktoré bolo obohatené kvalitnou tvorbou našich skladateľov. Pozvanie prijala skupina Slovak Tango, zložená z mladých študovaných hudobníkov, ktorá je známa interpretáciou populárnych hitov a určite v rámci večera zaznejú piesne Marína, Skôr než odídeš, Miluška moja a iné,“ pozýva Mária Hlaváčová z GOS.
SVETLOM NAPÍSANÉ
Každá udalosť a všetky okamihy v nás zostávajú zakódované pomocou zmyslov a emócií. Náš život, myšlienky, nápady, predstavy, skutky, spomienky a udalosti. To všetko máme v našich hlavách uložené vizuálne. Každá spomienka na zážitok sa nám spája s niekým, niečím, niekde. Fotografia bola a je vynálezom, vďaka ktorému sa môžeme vrátiť do čias dávno minulých. V piatok (23.11.) sa prenesie program festivalu Rok na Gemeri do Obchodno-kultúrneho centra v Rožňave, kde sa o 19.30 hod. predstaví hosť festivalu Folklórny súbor Borievka z Košíc so svojím profilovým programom Svetlom napísané. Predstavenie spája vizuálne informácie zachytené vo fotografiách a filmoch s udalosťami zo života ľudí žijúcich a formujúcich východné Slovensko za pomyselných uplynulých 100 rokov. Jednotlivé udalosti sú vyobrazené formou tanca, hudby a spevu za sprievodu premietaných autentických filmových ukážok, fotografií, svetelných a zvukových efektov. Autorom programu je vedúci FS Borievka Ján Vajda, hudbou sprevádza Ľudová hudba Rada Kertisa.
GALAPROGRAM – ČO STARÍ PAMÄTAJÚ, MLADÍ ZACHOVAJÚ
„V sobotu 24. novembra festival zavŕši galaprogram, v ktorom sa pod názvom Čo starí pamätajú, mladí zachovajú v divadelnej sále OKC v Rožňave predstavia folklórne skupiny z Gemera. „Dramaturgia tohtoročného programu je postavená inak ako po ostatné roky. V tomto „osmičkovom roku“ si pripomíname aj 100. výročie ukončenia prvej svetovej vojny, a zároveň aj 100. výročie vzniku ČSR, ktorá vznikla na troskách rakúsko-uhorskej monarchie. Tieto významné udalosti boli hlavným podnetom, na základe ktorého sa GOS v Rožňave rozhodlo záverečný galaprogram zimného festivalu Rok na Gemeri modifikovať a prostredníctvom tradovaných regionálnych zvykov a obyčají priblížiť dobu, ktorá nezabudnuteľným spôsobom zmenila nielen dejiny Čechov a Slovákov, ale aj národov Európy a celého sveta. Dobu, ktorá sa zachovala v spomienkach generácie našich starých a prastarých rodičov. Mnohokrát sú to spomienky veľmi smutné, veď ich poznačili dve svetové vojny. Avšak ani v tých najťažších časoch sa ľudia neprestali milovať, pracovať, veseliť sa, či úprimne smútiť za mŕtvymi blízkymi. Dramaturgia tohtoročného programu je preto postavená na jedinečných spomienkach skutočných ľudí, Gemerčanov, ktorí žili v okolitých obciach. Prostredníctvom ich vnukov a pravnukov sme sa dozvedeli mnoho smutných ale i veselých príbehov, a tak v galaprograme nazrieme do bohatej klenotnice autentického folklóru Gemera a spomienok ľudí,“ približuje program riaditeľka GOS Helena Novotná. Festival sa ukončí zábavou a tanečným domom, ktorý bude viesť Bálint Kristóf s partnerkou, do tanca zahrá Parapács zenekar z Maďarska.
Galaprogram bude prebiehať v dvoch premiérach so začiatkom o 17.00 a 19.00 hodine.
Predpredaj vstupeniek:
Dom tradičnej kultúry Gemera (Rožňava, Betliarska 8), Po-Pi: 9.00 – 15.00 hod.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Košický samosprávny kraj.
Podrobnosti o programe: www.gos.sk
M. Hlaváčová































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-