(DTKG), ktoré ponúkajú zaujímavé edukačné aktivity podporujúce nielen rozvíjanie zručností, ale aj naplnenie cieľov začlenenia prierezovej témy regionálnej výchovy a tradičnej ľudovej kultúry do školského vzdelávacieho programu. V textilnej dielni v priebehu týždňa sa budú deti učiť drotárstvu, plsteniu a výrobe sviečok zo včelieho vosku. Dospelí záujemcovia budú mať možnosť absolvovať workshop s umeleckým výrobcom ÚĽUV-u Ľubicou Noemi Kováčikovou a naučiť sa tradičné techniky spracovania ovčej vlny (19.11. o 17.00 hod.).
V muzikantskej dielni lektor, etnológ Matúš Fiľo z Banskej Bystrice naučí deti vyrábať drevené zvukové hračky – signálne píšťalky, vrtuľky a koníkov. Pre dospelých pripravil dielňu „Loški a varejchi“, v ktorej sa účastníci workshopu naučia základom rezbárskej techniky a vyrobia si vlastné lyžice, či varechy (20.11. o 16.00 hod.).
V Dome tradičnej kultúry Gemera (DTKG) budeme aj variť v gastronomickej dielni, kde si deti s nositeľmi tradícií vyskúšajú pripravovať pirohy a varenie spojíme aj s tradičným veštením. Členky FS Haviar ukážu výrobu tradičných šúľancov, guliek a iných dobrôt z Rožňavského Bystrého.
Hrnčiarska dielňa ponúkne klasické učenie sa rôznych techník spracovania hliny. Lektorka DTKG Renáta Kseničová má pripravené zaujímavé námety vo svojej dielni, kde si môžu deti vyrobiť už aj darčeky na Vianoce.
OLAŠSKÉ ČARODEJNICE
Utorkový večer sa bude niesť v duchu tajností a rôznych vešteckých úkonov. Etnologička Ivana Šusterová z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity s kolegyňou fotografkou Luciou Sekerkovou sa venujú téme olašských Rómov už dlhší čas. Minulý rok absolvovali výskum v Bukurešti, ktorý mapoval veštkyne – čarodejnice zo skupín olašských Rómov v Rumunsku. O tomto projekte im pred časom vyšla aj publikácia „Ženy predávajúce nádej“, o ktorej sa budeme v utorok (20.11. o 18.00 hod.) v DTKG rozprávať. Etnologička porozpráva o živote olašských Rómov všeobecne, zároveň otvoríme výstavu fotografií zo spomínaného výskumu Rómov v Rumunsku. V tento deň bude sprístupnená aj výstava s názvom Fajna folklorna fotka, ktorú pripravila naša partnerská inštitúcia Spišské osvetové stredisko.
FOLKLÓRNY VEČER SO SPEVÁKMI Z VLACHOVA
Vlachovo, dedina roka 2005, je známa aj výraznou históriou a snahou o uchovávanie kultúrneho dedičstva regiónu. Bývalý starosta, spevák, muzikant a nositeľ tradícií Juraj Kováč z Vlachova celý svoj život zasvätil muzike a folklóru. Prednedávnom mu vyšli dve zbierky ľudových piesní z Vlachova aj s CD nosičmi. V stredu (21.11. o 18.00 hod.) v rámci folklórneho večera U nás taká obyčaj nám tieto zbierky piesní predstaví a porozpráva, čo všetko predchádzalo vzniku týchto publikácií. Ďalším hosťom večera bude muzikologička Alžbeta Lukáčová, ktorá spracovala tieto piesne a odborne popísala hudobné a spevácke štýly vlachovského folklórneho prejavu. Ako živý príklad doplnia program speváci z Vlachova. V ďalšej časti večera príde na rad krátka škola spevu, kde sa aj diváci môžu naučiť spievať vybrané ľudové piesne z Vlachova.
EVERGRÍNY 30. až 50. rokov
Vo štvrtok (22.11. o 19.00 hod.) sa prostredníctvom hudby prenesieme do mestského kaviarenského prostredia 30. – 50. rokov 20. storočia. „Zaspomíname si na slávne evergríny Gejzu Dusíka, Mikuláša Schneidera Trnavského, Martina Stránskeho a iných. Mestský typ hudby bol kedysi neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho života obyvateľov aj nášho regiónu, preto chceme v tomto „osmičkovom roku“ pripomenúť aj toto obdobie, ktoré bolo obohatené kvalitnou tvorbou našich skladateľov. Pozvanie prijala skupina Slovak Tango, zložená z mladých študovaných hudobníkov, ktorá je známa interpretáciou populárnych hitov a určite v rámci večera zaznejú piesne Marína, Skôr než odídeš, Miluška moja a iné,“ pozýva Mária Hlaváčová z GOS.
SVETLOM NAPÍSANÉ
Každá udalosť a všetky okamihy v nás zostávajú zakódované pomocou zmyslov a emócií. Náš život, myšlienky, nápady, predstavy, skutky, spomienky a udalosti. To všetko máme v našich hlavách uložené vizuálne. Každá spomienka na zážitok sa nám spája s niekým, niečím, niekde. Fotografia bola a je vynálezom, vďaka ktorému sa môžeme vrátiť do čias dávno minulých. V piatok (23.11.) sa prenesie program festivalu Rok na Gemeri do Obchodno-kultúrneho centra v Rožňave, kde sa o 19.30 hod. predstaví hosť festivalu Folklórny súbor Borievka z Košíc so svojím profilovým programom Svetlom napísané. Predstavenie spája vizuálne informácie zachytené vo fotografiách a filmoch s udalosťami zo života ľudí žijúcich a formujúcich východné Slovensko za pomyselných uplynulých 100 rokov. Jednotlivé udalosti sú vyobrazené formou tanca, hudby a spevu za sprievodu premietaných autentických filmových ukážok, fotografií, svetelných a zvukových efektov. Autorom programu je vedúci FS Borievka Ján Vajda, hudbou sprevádza Ľudová hudba Rada Kertisa.
GALAPROGRAM – ČO STARÍ PAMÄTAJÚ, MLADÍ ZACHOVAJÚ
„V sobotu 24. novembra festival zavŕši galaprogram, v ktorom sa pod názvom Čo starí pamätajú, mladí zachovajú v divadelnej sále OKC v Rožňave predstavia folklórne skupiny z Gemera. „Dramaturgia tohtoročného programu je postavená inak ako po ostatné roky. V tomto „osmičkovom roku“ si pripomíname aj 100. výročie ukončenia prvej svetovej vojny, a zároveň aj 100. výročie vzniku ČSR, ktorá vznikla na troskách rakúsko-uhorskej monarchie. Tieto významné udalosti boli hlavným podnetom, na základe ktorého sa GOS v Rožňave rozhodlo záverečný galaprogram zimného festivalu Rok na Gemeri modifikovať a prostredníctvom tradovaných regionálnych zvykov a obyčají priblížiť dobu, ktorá nezabudnuteľným spôsobom zmenila nielen dejiny Čechov a Slovákov, ale aj národov Európy a celého sveta. Dobu, ktorá sa zachovala v spomienkach generácie našich starých a prastarých rodičov. Mnohokrát sú to spomienky veľmi smutné, veď ich poznačili dve svetové vojny. Avšak ani v tých najťažších časoch sa ľudia neprestali milovať, pracovať, veseliť sa, či úprimne smútiť za mŕtvymi blízkymi. Dramaturgia tohtoročného programu je preto postavená na jedinečných spomienkach skutočných ľudí, Gemerčanov, ktorí žili v okolitých obciach. Prostredníctvom ich vnukov a pravnukov sme sa dozvedeli mnoho smutných ale i veselých príbehov, a tak v galaprograme nazrieme do bohatej klenotnice autentického folklóru Gemera a spomienok ľudí,“ približuje program riaditeľka GOS Helena Novotná. Festival sa ukončí zábavou a tanečným domom, ktorý bude viesť Bálint Kristóf s partnerkou, do tanca zahrá Parapács zenekar z Maďarska.
Galaprogram bude prebiehať v dvoch premiérach so začiatkom o 17.00 a 19.00 hodine.
Predpredaj vstupeniek:
Dom tradičnej kultúry Gemera (Rožňava, Betliarska 8), Po-Pi: 9.00 – 15.00 hod.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Košický samosprávny kraj.
Podrobnosti o programe: www.gos.sk
M. Hlaváčová

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-