 |
 |
 |
 |
 |
Pripravené budú rôzne pochúťky, kultúrny program a tešiť sa môžete aj na prvý ročník súťaže o najlepšiu domácu klobásu.
Popolcová streda, ktorá pripadá na 6. marca, dá za fašiangami definitívnu bodku a prinesie so sebou začiatok 40-dňového pôstu pred Veľkou nocou. Nebude však tomu všade tak. V obci Teplý Vrch budú dobiehať zameškané a Maškarný bál typický pre fašiangové obdobie sa tu uskutoční až v sobotu 9. marca. Do tanca bude hrať skupina ZBM z Brezna.
Divadlo a koncerty
Prvý marcový štvrtok (7.3.) bude v Hnúšti patriť výbornej detektívnej komédii Šialené nožničky. V Mestskom kultúrnom stredisku na vás čaká večer plný zábavy, napätia, bláznivých situácií, jedinečného humoru, hereckých improvizácií a neočakávaných rozuzlení. Účinkovať budú herci Bratislavského hudobného divadla.
Pre maďarsky hovoriace mamičky s deťmi do 3 rokov bude v piatok 8. marca v Rimavskej Sobote pripravený program bábkového divadla Csodamalom s názvom KIPP - KOPP.
"Vstávaj, ideme spať!" - nezabudnuteľná a tak charakteristická veta z tragikomického príbehu slovenskej rodiny Ťapákovcov zo začiatku 20. storočia. V nedeľu 10. marca sa s jedným z vrcholných diel slovenskej dramatickej tvorby predstavia herci Divadla ŠOK v Rimavskej Sobote. V ten istý deň sa môžete ísť do Kokavy nad Rimavicou presvedčiť o tom, že smiech je najlepší lekár. Herci Divadelného súboru Daxner z Tisovca tu odohrajú komédiu Bežný deň v nemocnici XY.
Hudobná jar predbehne tú astronomickú a prvý koncert jej 39. ročníka sa v divadelnej sále Domu kultúry v Rimavskej Sobote uskutoční v utorok 19. marca. Hlavnou ideou hosťujúceho hudobného telesa Ensamble Ricercata je sprístupňovanie a popularizácia domácej i svetovej súčasnej komornej tvorby.
Posledný marcový piatok (29.3.) sa bude niesť v znamení maďarského hudobného skladateľa a zberateľa ľudových piesní - Bélu Bartóka. Pri príležitosti 95. výročia jeho koncertovania v Rimavskej Sobote sa uskutoční koncert v Dome kultúry, na ktorom sa predstavia žiaci a učitelia ZUŠ, improvizujúci hudobníci vychádzajúci z jeho tvorby a na programe je aj dokumentárny film o samotnom Bartókovi.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Iné
Dom kultúry v Hnúšti bude v piatok 15. marca od rána patriť tanečníkom. Pod príznačným názvom Deň tanca sa tu uskutoční regionálna súťaž moderného tanca.
Ak vás láka možnosť zažiť na vlastnej koži atmosféru živého nakrúcania zábavnej relácie, neváhajte a navštívte v sobotu 23. marca Mestský dom kultúry v Revúcej. Chystá sa tam Talkshow Neskoro večer. Hosťami obľúbeného Petra Marcina budú herečka Viki Ráková, herec Marek Fašiang, heligonkárka a speváčka Vlasta Mudríková.
Turistika
Novovznikajúci turistický oddiel v Rimavskej Bani Vás v sobotu 23. marca pozýva na 0. ročník Jozefovského výstupu na rozhľadňu Vŕšok, na ktorý sa chystajú aj členovia Turistického oddielu KOS Rimavská dolina.
Ďalej z turistickej ponuky mesiaca vyberáme:
KST Hnúšťa
09.03. Klenovec - Slopovo - Utekáč (Ľ. Klimo - 0918 809 833)
23.03. Jarný výstup na Vepor (Ľ. Klimo - 0918 809 833)
KST mesta Rimavská Sobota
30.03. 100 jarných km - Obora V. Blh (Kučerová - 0904 438 598, Pósová - 0914 288 300)
Pre dobrú vec
V marci budete mať okrem iného možnosť návštevou podujatia urobiť radosť nie len sebe, ale aj ľuďom v núdzi. V nedeľu 3. marca sa uskutoční benefičný koncert Hudbou k srdcu, srdcom k človeku v Kostole reformovanej cirkvi v Rimavskej Sobote, na ktorom vystúpia Gospel Harmony & Andante. Výťažok zo zbierky bude použitý na podporu rodiny v hmotnej núdzi v dôsledku požiaru z Horných Zahorian.
Na predposlednú marcovú sobotu (23.3.) je už naplánovaná charitatívna akcia Maratón dobrej vôle, na ktorom budú pomocou pletenia, háčkovania a zošívania štvorcov vytvorené deky pre deti do nemocníc a detských domovov. Kúpou klbka prispejete na Červený kríž.
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2019.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Furmanová
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).