![]() |
|
![]() |
![]() |
Pripravené budú rôzne pochúťky, kultúrny program a tešiť sa môžete aj na prvý ročník súťaže o najlepšiu domácu klobásu.
Popolcová streda, ktorá pripadá na 6. marca, dá za fašiangami definitívnu bodku a prinesie so sebou začiatok 40-dňového pôstu pred Veľkou nocou. Nebude však tomu všade tak. V obci Teplý Vrch budú dobiehať zameškané a Maškarný bál typický pre fašiangové obdobie sa tu uskutoční až v sobotu 9. marca. Do tanca bude hrať skupina ZBM z Brezna.
Divadlo a koncerty
Prvý marcový štvrtok (7.3.) bude v Hnúšti patriť výbornej detektívnej komédii Šialené nožničky. V Mestskom kultúrnom stredisku na vás čaká večer plný zábavy, napätia, bláznivých situácií, jedinečného humoru, hereckých improvizácií a neočakávaných rozuzlení. Účinkovať budú herci Bratislavského hudobného divadla.
Pre maďarsky hovoriace mamičky s deťmi do 3 rokov bude v piatok 8. marca v Rimavskej Sobote pripravený program bábkového divadla Csodamalom s názvom KIPP - KOPP.
"Vstávaj, ideme spať!" - nezabudnuteľná a tak charakteristická veta z tragikomického príbehu slovenskej rodiny Ťapákovcov zo začiatku 20. storočia. V nedeľu 10. marca sa s jedným z vrcholných diel slovenskej dramatickej tvorby predstavia herci Divadla ŠOK v Rimavskej Sobote. V ten istý deň sa môžete ísť do Kokavy nad Rimavicou presvedčiť o tom, že smiech je najlepší lekár. Herci Divadelného súboru Daxner z Tisovca tu odohrajú komédiu Bežný deň v nemocnici XY.
Hudobná jar predbehne tú astronomickú a prvý koncert jej 39. ročníka sa v divadelnej sále Domu kultúry v Rimavskej Sobote uskutoční v utorok 19. marca. Hlavnou ideou hosťujúceho hudobného telesa Ensamble Ricercata je sprístupňovanie a popularizácia domácej i svetovej súčasnej komornej tvorby.
Posledný marcový piatok (29.3.) sa bude niesť v znamení maďarského hudobného skladateľa a zberateľa ľudových piesní - Bélu Bartóka. Pri príležitosti 95. výročia jeho koncertovania v Rimavskej Sobote sa uskutoční koncert v Dome kultúry, na ktorom sa predstavia žiaci a učitelia ZUŠ, improvizujúci hudobníci vychádzajúci z jeho tvorby a na programe je aj dokumentárny film o samotnom Bartókovi.
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
Iné
Dom kultúry v Hnúšti bude v piatok 15. marca od rána patriť tanečníkom. Pod príznačným názvom Deň tanca sa tu uskutoční regionálna súťaž moderného tanca.
Ak vás láka možnosť zažiť na vlastnej koži atmosféru živého nakrúcania zábavnej relácie, neváhajte a navštívte v sobotu 23. marca Mestský dom kultúry v Revúcej. Chystá sa tam Talkshow Neskoro večer. Hosťami obľúbeného Petra Marcina budú herečka Viki Ráková, herec Marek Fašiang, heligonkárka a speváčka Vlasta Mudríková.
Turistika
Novovznikajúci turistický oddiel v Rimavskej Bani Vás v sobotu 23. marca pozýva na 0. ročník Jozefovského výstupu na rozhľadňu Vŕšok, na ktorý sa chystajú aj členovia Turistického oddielu KOS Rimavská dolina.
Ďalej z turistickej ponuky mesiaca vyberáme:
KST Hnúšťa
09.03. Klenovec - Slopovo - Utekáč (Ľ. Klimo - 0918 809 833)
23.03. Jarný výstup na Vepor (Ľ. Klimo - 0918 809 833)
KST mesta Rimavská Sobota
30.03. 100 jarných km - Obora V. Blh (Kučerová - 0904 438 598, Pósová - 0914 288 300)
Pre dobrú vec
V marci budete mať okrem iného možnosť návštevou podujatia urobiť radosť nie len sebe, ale aj ľuďom v núdzi. V nedeľu 3. marca sa uskutoční benefičný koncert Hudbou k srdcu, srdcom k človeku v Kostole reformovanej cirkvi v Rimavskej Sobote, na ktorom vystúpia Gospel Harmony & Andante. Výťažok zo zbierky bude použitý na podporu rodiny v hmotnej núdzi v dôsledku požiaru z Horných Zahorian.
Na predposlednú marcovú sobotu (23.3.) je už naplánovaná charitatívna akcia Maratón dobrej vôle, na ktorom budú pomocou pletenia, háčkovania a zošívania štvorcov vytvorené deky pre deti do nemocníc a detských domovov. Kúpou klbka prispejete na Červený kríž.
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2019.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Furmanová








































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-