Tradičné kyjatické hračky budú mať vlastný prezentačný priestor

piatok, 02 august 2024 08:59

Tradičné kyjatické hračky budú mať vlastný prezentačný priestor ^Doporučený

Napísal(a) Viktor Brádňanský

veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma
Tlač
E-mail
Pridajte komentár medzi prvými!

Ohodnotiť túto položku

(0 hlasov)

Tradičné kyjatické hračky budú mať vlastný prezentačný priestor

V obci Kyjatice v okrese Rimavská Sobota sú opäť bližšie k aktívnemu uchovávaniu a prezentácii výnimočného kultúrneho dedičstva. Stará kyjatická škola našla svoje nové poslanie, prešla čiastočnou rekonštrukciou a bude slúžiť ako nový domov pre kyjatické hračky, ktoré sú zapísané aj v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Čiastočnou rekonštrukciou starej školy sa vytvoril priestor pre prvých účastníkov workshopov výroby kyjatických hračiek a ozdôb. Rekonštrukcia, ktorá je rozdelená do etáp, tak vytvorí nový bod záujmu a zatraktívni ponuku kultúrneho cestovného ruchu v regióne Gemer a Malohont.

Kyjatické hračky, pochádzajúce z obce Kyjatice v gemersko-malohontskom regióne, sú známe vďaka dlhoročnej tradícii ich výroby a ich originálnemu zdobeniu geometrickými tvarmi. Prvé hračky sa vyrábali začiatkom 19. storočia a zdobili sa motívmi prevzatými z dekorácie nábytku. Typické sú koníky, kohútiky, prasiatka a iné domáce zvieratá. Výroba hračiek, ktorá bola v čase najväčšej slávy významným zdrojom príjmu miestnych obyvateľov, zažila útlm po roku 1918. V súčasnosti ju na Slovensku oživujú len štyria výrobcovia. Jedným z nich je Ladislav Hedvigi, ktorý má jasný cieľ a plán, ako uchovávať toto tradičné remeslo. Podľa jeho slov: „V skoro dvestoročnej škole by som chcel postupne vytvoriť priestor pre živú expozíciu hračiek, kde by si ich návštevníci mohli vyskúšať a tiež spoznať, v akom prostredí sa učilo kedysi. Veľmi sa teším, že sa nám podarilo úspešne realizovať rekonštrukciu verandy, ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasť budovy školy. Vytvorili sme tu priestor pre workshopy zamerané na oboznámenie sa s týmto remeslom tradičným pre región.“

Projekt zapadá do strategického nastavenia Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorý sa snaží vyvíjať aktivity smerujúce k rozvoju cestovného ruchu, pretože je príležitosťou pre rozvoj regiónov a pre stimuláciu ekonomickej aktivity miestnych obyvateľov. Stará škola v Kyjaticiach našla svoje nové uplatnenie, poskytuje priestor miestnym a priestor pre uchovávanie a prezentáciu vzácnych tradícií.

Tento projekt navyše rozširuje turistickú ponuku obce. Dnes sa môže obec pýšiť okrem starej školy, do ktorej postupne vdychujú nový život, aj archeoskanzenom a stredovekým kostolom, ktorý vďaka unikátnej freskovej výmaľbe získal spolu s ďalšími 11 kostolmi v regióne Značku Európske Dedičstvo.

Revitalizácia starej školy s cieľom prezentácie tradičných kyjatických hračiek je proces, ktorému sa dlhodobo venujú miestni a bez ich entuziazmu a vytrvalosti by nenapredoval. „Oceňujem nasadenie miestnych, ktorí venujú veľmi veľa svojho času tomu, aby zachovali toto jedinečné kultúrne dedičstvo. A som veľmi rád, že aj oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer a Banskobystrický samosprávny kraj vnímajú význam kultúry ako špecifického rezprezentačného prvku a podporujú tieto aktivity,“ uviedol Roman Malatinec, podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja pre kultúru. „Verím, že aj naďalej budeme spájať sily, aby sme budovu starej školy vybudovali do finálnej podoby. Určite k tomu prispeje aj finančný príspevok 30 000 eur na strechu tohto objektu, ktorý sme vyrokovali počas výjazdového rokovania vlády SR v tomto regióne,“ doplnil Roman Malatinec.

Základom celej rekonštrukcie bola precízna projektová dokumentácia rekonštrukcie objektu starej školy – “jednotriedky”, ktorá už chátrala. Projektovú dokumentáciu sa podarilo zrealizovať vďaka finančnej podpore Rozvojovej agentúry BBSK, n. o. prostredníctvom členského príspevku v oblastnej organizácii cestovného ruchu Gemer. Keďže ide o finančne náročnú a komplexnú obnovu, projekt revitalizácie bol rozdelený do viacerých etáp. Jednou z nich bola rekonštrukcia verandy. Pre nevyhovujúci stav verandy musela byť rekonštrukcia uskutočnená od základov. Podarilo sa to aj vďaka viac než úspešnej verejnej zbierke cez StartLab, ktorej cieľom bolo získať 15 000 € na uskutočnenie rekonštrukcie. Dokončenie a finalizácia do podoby takej, aby sa tu mohli privítať prví návštevníci a uskutočniť prvé workshopy, sa podarilo zrealizovať opäť vďaka finančnej podpore Rozvojovej agentúre BBSK, n. o. vo výške 5400 eur.

Dňa 27.7.2024 sme priestory otvorili a privítali prvých návštevníkov, ktorí si vyskúšali remeslo výroby hračiek. Prikladáme aj fotografie z tejto udalosti.

Viktor Brádňanský

View the embedded image gallery online at:
https://majgemer.sk/gemer/kultura/225/tradicie/12716/tradicne-kyjaticke-hracky-budu-mat-vlastny-prezentacny-priestor#sigProGalleria8c918e659e

Čítať 956 krát Naposledy zmenené nedeľa, 11 august 2024 00:30

Zverejnené v Tradície

Viac z tejto kategórie: « Telgárťania pripravili rekonštrukciu bojov z roku 1944 Tradícia výroby gúb v Gemeri-Malohonte »

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!

návrat hore

V O K T Ó B R I 2026
SI PRIPOMÍNAME

20. október - František Ulrich (11.9.1899 Boharyně – 20.10.1941 Praha) – geológ, univerzitný profesor.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe. - MM-

24. október - Július Celder (pseudonym Gemerský) (24.10.1896 Rákoš – 27.4.1967 Rimavská Sobota) – pedagóg.
Základnú školu navštevoval v Ratkovej, učiteľský ústav absolvoval v Prešove. Pôsobil ako učiteľ v Pači, Sirku, Teplom Vrchu, od 1928 v Rimavskej Sobote. Autor učebníc prírodopisu a slovenského jazyka, odborných článkov o pedagogických otázkach. V Rimavskej Sobote redigoval učiteľský časopis Snahy. Bol predseda Zemského učiteľského spolku v Gemeri, pedagogický referent Zemského učiteľského spolku na Slovensku, tajomník Slovenskej ligy v Rimavskej Sobote, viedol ľudovýchovné kurzy, divadelné predstavenia a rôzne osvetové podujatia. - MM-

25. október - Vladimír Mináč (10. 8.1922 v Klenovec – 25. 10.1996 Bratislava) – prozaik, redaktor, literárny kritik, publicista, esejista, kultúrny a politický činiteľ.

Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. Známe sú jeho romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň, Nikdy nie si sama, kniha esejí Dúchanie do pahrieb a ďalšie. Na rodnom dome v Klenovci má od r. 1997 pamätnú tabuľu, jeho menom je pomenovaná Základná škola v Klenovci. - MM-

27. október - Eduard Kojnok (14.8.1933 Veľká Suchá – 27.10.2011 Rožňava) – rožňavský diecézny biskup.

Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy Cesta k trvalému šťastiu. - MM-

27. október - Eugen (Jenő) Mátrai-Makovits (27.10.1896 Rimavská Sobota – 26. 9.1967 Budapešť) – maliar, krajinár.

Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. Po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote a bol aktívnou súčasťou spoločenského života mesta. Bol členom múzejného spolku a správcom umeleckých zbierok múzea, usporadúval výstavy, režíroval divadelné predstavenia, vytváral kulisy, pôsobil v oblasti športu a iné. V r. 1945 sa presťahoval do Budapešti. Maľoval najmä portréty, krajiny a ľudové žánrové maľby, napr. Krajina pri Rimavskej Sobote, Rimavská dolina, Kaplnka, Portrét muža v čiapke, Portrét Mikuláša Holéczyho. Venoval sa aj sochárskej tvorbe. Je autorom pamätníka padlým hrdinom v prvej svetovej vojne na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote a sochy básnika Michala Tompu v Chanave. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vlastní 105 kusov predmetov z jeho pozostalosti. - MM-

28. október - Štefan Prukner (28.10.1931 Stratená – 24.5.2011 Banská Bystrica ) – akad. maliar, pedagóg.

Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov Šamanské piesne a tance, Rímske modelky, séria Totalitní inkvizítori a Parížska škola. Jeho obrazy sa dnes nachádzajú na všetkých kontinentoch a umelecká kritika ich vysoko hodnotí. - MM-

28. október - Ján Chalupka (28.10.1791 Horná Mičiná – 14.7.1871 Brezno) – dramatik, ev. farár.

Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdie z dejín generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku. - MM-

29. október - Michal Jakabčic (14.9.1930 Klenovec – 29. 10. 2001 Bratislava) – maliar.

Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia Michal Jakabčic, ktorá predstavuje prierez umelcovou tvorbou a približuje diela, za ktoré získal medzinárodné uznania. - MM-

29. október - Vladimír Cirbes (21. 9. 1926 Rybník, okr. Revúca – 29. 10. 2006) – filozof, sociológ, pedagóg.

Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami. - MM-

31. október - Jozef Gode (17.10.1743 Bratislava – 31.10.1806 Rožňava) – neskorobarokovo-klasicistický sochár a rezbár.

Syn významného sochára Ľudovíta Godeho, vyučil sa v otcovej dielni v Bratislave, od roku 1763 študoval na AVU vo Viedni. V 70. rokoch 18. storočia pracoval v Rožňave, kde vytvoril vlastnú dielňu. Pre Rožňavu renovoval gotický farský kostol, vytvoril pre kostol nový hlavný oltár, kazateľnicu s reliéfnou výzdobou a lavice, pre františkánsky kostol bočný baldachýnový oltár a pre evanjelický kostol monumentálny stĺpový oltár z umelého mramoru a štuky s obrovskými vázami v duchu nastupujúceho klasicizmu. Vytvoril tiež hlavný oltár kaplnky na Krásnej Hôrke. Dva reliéfy sv. Františka a sv. Terézie z patinovaného olova sa nachádzajú v drevenom vyrezávanom ráme v SNG v Bratislave. - MM-

Plagáty

Mesiac úcty k starším