sa oceďá a oblúskajú od lupín. Ostrúhajú sa aj veľkie surovie krompele a poribajzľujú na veľkom ribajzlíku. Vichládnuťie vareňie krompele posekámo sekaškou na malom koritku. Nakrájemo úděňiho šódroviho mäsa a tiež posekámo sekaškou. Vareňie aj surovie krompele zmiešamo zo šódrovim mäsom, posolímo, dámo koreňá, šesnok, zabijemo vajcá. S toho si urobíme dosť veľkie guľki, poválemo po múke na lopáre a dámo ich asi za pouhodinu variť. Vidliškou okoštujemo, ši su už uvareňie. Na misku sa viberajú ďieravou varechou. Ešte predťim si pokrájemo slaňinu na drobňie škvarki, rozpražímo na rajňiške a tiež aj cibuľku. Ťimto poléjemo hotovie guľki. Guľki sa jeďá aj s kiseľom. To je taká polievka, šo sa v ňej varili guľki, len sa zatrepe mliekom a múkou a pooctoví sa. Gúľok sa narobí aj na tri dňi. Koď už stojá dlkši, ta sa nakrájajú na rajňicu, dá sa šmalec a upražá sa do šervena. Guľki sú barz dobrie, ale zababre sa velej rádu a je s ňimá aj velej roboťi.“
Foto R.S.: Muránske guľky chutili aj murárom, ktorí v 60. rokoch stavali prvý štvorbytový činžiak na „Novej ulici“. Na zábere kuchárka Margita HAJDÚKOVÁ a pracovníčka na stavbe Barbora FRANDELOVÁ s dcérou Ľubkou. Budova v pozadí (teraz dreváreň) slúžila ako jedáleň a druhá podobná hneď vedľa ako ubytovňa murárov.
{jcomments on}
piatok, 07 október 2011 23:22
Oprášeným muránskym dialektom o tom, „ak sa vará v Muráňu guľki“ Doporučený
Napísal(a) RS
Nedávno mi jedna pani žijúca v Muráni povedala, že u nich v obci ľudia používajú ešte aj teraz iné nárečie, ako občas uvádzame na stránke Maj Gemer. Priznal som, že Gemer je na nárečie taký bohatý, ako možno ani jeden región na Slovensku, preto je možné aj to, čo usúdila spomínaná pani. Veď nie nadarmo sa vraví, že na Gemeri čo dedina, to aj reč iná. Dal som si tú námahu a vybral niečo z Muránskych novín, kde muránskym dialektom všeličo zaujímavé aj teraz píšu. Napríklad aj to, ako sa varia "muránske guľki". Tak si tento recept prečítajte v muránskom nárečí. Rozprávala ho pani Margita Hajdúková ešte v roku 1969.
„Krompele sa dajú v lupiňe uvariť. Potom
Zverejnené v
Tradície


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a