V dávnejších časoch sa k Veľkej noci viazali rôzne zvyky, ktoré mladšia generácia teraz už môže poznať len z nostalgie našich rodičov a starých rodičov. Mne je osobne aj ľúto, že niektoré z nich už zanikli a ja som ich zažiť nemohla. Ale na druhej strane rada počúvam veselé príbehy, ktoré sa viažu na vtedajšiu mládež, šibačov a kúpačov, zvyky súvisiace s maľovaním rôznych vzoriek na farebné vajíčka, ktoré boli odmenou za vykúpanie a vyšibanie dievčat, zo zámerom, aby po celý rok boli čerstvé ako rybičky a „nezvädli”. Tieto zvyky v niektorých obciach ešte dodnes ľudia zachovávajú, i keď je pravdou, že hlavne už len v menších dedinách a či osadách.
Ale napriek k zaniknutiu niektorých milých zvykov, ľudia na celom svete tento sviatok budú s veľkou radosťou oslavovať aj v budúcnosti, ako ho slávia dnes alebo oslavovali predtým.
Pri tejto príležitosti by som chcela popriať všetkým čitateľom stránky veselé sviatočné veľkonočné dni aj s nižšie uvedenou básničkou.
Kráčať Tvojou cestou chcem
Ježiš príď a ukáž mi,
akým radšej nebyť.
Želám, aby si ma životom viedol,
a nikdy sa nepretrhla
nás spájajúca niť.
Chcem ísť po Tvojich stopách,
lebo viem,
že tie sú vždy správne.
Chcem sa pred Tebou
pokorne skloniť
a poprosiť len
o lásku, silu, zdravie.
A hlavne o Tvoju prítomnosť,
ktorá mi je všetkým,
bez nej ja už nechcem piť,
bez nej nejem, nespím.
Chcem sa na Tvojich výtvoroch podieľať,
to dáva môjmu životu zmysel,
radšej potlačím svoj smäd,
svoj hlad,
len si prajem, aby si tu opäť bol,
z nebies ku nám zišiel.
(21.4.2011)
Erika Mogyoródiová
{jcomments on}

































Opäť k nám zavítal najsvätejší sviatok roka – Veľká noc, kedy kresťania každoročne s nadšením oslavujú zmŕtvychvstanie nášho Pána, spasiteľa Ježiša Krista, ktorý pre ľudstvo priniesol najväčšiu obeť a daroval svoj život pre vykúpenie nás všetkých.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a