Vo štvrtok 10.3.2016 podvečer členky MO MS privítali v Klube dôchodcov dievčatá z Čiernej Lehoty. V tvorivých dielňach si tentoraz deti vyrábali handrové bábiky s podobou Moreny. Veselá vrava a hlavne elán vytvoriť si niečo, čo tu dávno nebolo, nakazil aj nás dospelých. My sme si tiež zhotovili Morenu, po lehotsky strigu. Naša členka Libuša Fašková bolo vo svojom živle a spolu s ostatnými, ktoré sa práve nevenovali dievčatám, zhotovili hneď dve strigy ( čo keby jedna odletela ...) Dievčatá zhotovili 12 bábik, mali z nich veľkú radosť a chceli sa svojou prácou pochváliť. Preto MO MS dohodol s Klubom dôchodcov a Jednotou dôchodcov, ktorí mali 11.3,2016 výročné členské schôdze spojené s oslavami MDŽ, že urobíme z týchto prác výstavku.
Tak sa bábiky ocitli v kultúrnom dome a prítomní dôchodcovia nielen z Čiernej Lehoty ale aj z okolitých obcí si ich mohli pozrieť a skonštatovať, že dievčatá sú veru šikovné. Veď majú byť po kom, lebo dôchodkyne v Lehote sú nielen šikovné ale stále aktívne. Šesť žien, ktoré sú členkami Klubu dôchodcov, sú aktívnymi členkami MO MS a FSk Lehoťanka. S dovolením predsedníčky KD a JDS pani Márie Jakobejovej trochu priblížim aj činnosť našich dôchodcom. Sú aktívni, zhodnotený program za minulý rok bol bohatý a pripravovaný na tento rok za aktivitami nezaostáva. Členky výboru na členskú schôdzu vyzdobili stoly, navarili chutné jedlo, zabezpečili prípitok či dezert, popoludnie im spestrili programom deti z miestnej Materskej škôlky a Základnej školy zo Slavošoviec a aj hostia z KD zo Slavošoviec – no fajn. Za zmienku tiež stoja darčeky - každý jeden z prítomných si na stole našiel krásnu papierovú labuť, Táto vypiplaná krása vyšla z rúk pani Mgr. Marcely Falatovej. A ako bonus na výzdobu k tomu košíky, veľkonočné vajíčka, vázy. Prítomní mohli obdivovať aj veľkonočné vajíčka, zhotovené technikou tzv. falošný patchwork, z dielne pani Valérie Valkovej. Dôchodcovia veru mohli mať z tohto podujatia nielen dobrý pocit ale byť aj spokojní, nech sa im takto ak nie lepšie darí aj do budúcna.
No a teraz sľúbená nedeľa. O 14,00 hodine na hornom konci dediny pripravený sprievod, Morena, spev vyjadrujúci túžbu po skončení vlády zimy, nastupujúcich teplých slnečných dňoch a prosperite nastávajúcej jari a leta:
"Ta nesemo, ta nesemo tú klétu zimu, prinesemo, prinesemo to novia leto, zelený háj kraviškám daj,aby náš richtár sto synó mal a každé nám jednoho dal ...."
Sprievod prešiel celou dedinou, dievčatá sa svojej úlohy zhostili naozaj výborne. Niektorí obyvatelia sa k sprievodu aj pridali, mnohí členov sprievodu pohostili alebo vopchali do košíčka nejakú tú malú výslužku, len tak, aby sa nepovedalo. Mnohým pamätníkom vypadla aj slzička pri spomienke na ich detstvo, kedy takéto akcie boli každú jar a bolo veselo. Našu strigu sme za bohatej účasti obyvateľov pri potoku zapálili, palicami vyplatili za jej „dobré“ služby a poslali po vode preč, aby šla do budúcej zimy kraľovať tak, kde sa na ňu čakajú. My sa už tešíme na krásne jarné dni a teplé leto.
Zapísala: Darina Figúrová
Foto: Michal Terrai
| POZNÁMKA K SCHôDZI SENIOROV: Aj tento rok som sa zúčastnil hodnotiacej schôdze ZO JDS a Klubu dôchodcov v Čierne Lehote. Ďakujem za pozvanie a za to, že som mohol v spoločnosti našich seniorov pobudnúť a porozprávať sa s nimi. Bolo to opäť výborne pripravené stretnutie aj po organizačnej stránke. Z okresnej organizácii JDS boli delegované pani Dravecká a pani Kilíková, tiež boli prítomní starostka obce Ing. Iveta Potočná, a poslanci obecného zastupiteľstva pani Ing. Darina Figúrová a pán Ladislav Skokan Ladislav a ja. Úvodom boli prečítané správy, ktoré boli pripravené na úrovni a zhodnotili rok 2015. Boli medzi nimi veru aj smutné údaje, ktoré hovorili o odchode - teda smrti niektorých členov. Ich pamiatku sme si uctili minútou ticha. Ale boli aj príjemné údaje a to o nových členoch, ktorí do tejto organizácie vstúpili dobrovoľne a s nadšením. Po príhovoroch sa konala diskusia, v ktorej sa dozvedeli členovia nové možnosti, ktoré môžu využívať aj ako seniori, ale aj ako rodiny. Preto im aj ja odporúčam aby sa zúčastňovali aj na akciách, ktoré poriadajú organizácie, aj okresná organizácia JDS, a nech podporia túto dobrú vec, nech sa stretávajú a tvoria dobré spoločenstvo. Na niektorých som sa osobne zúčastnil, veľmi rád. A na záver bol prichystaný chutný obed, koláč a občerstvenie. Je radosť prísť medzi tak dobré zohratý tím ľudí, dobré spoločenstvo. Ďakujem vedeniu JDS a Klubu dôchodcov v Čiernej Lehote za pozvanie. Michal Terrai |
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.