pestrý program a množstvo sprievodných podujatí. V programe vystúpi okolo 150 účinkujúcich.
„Deti zaujme najmä dopoludňajší program. Hradný šašo, známy mím Miroslav Kasprzyk, bude celý deň deti zabávať svojimi kúskami a pripravil si pre ne aj interaktívne predstavenie Zlý kráľ. Určite ich upúta aj šermiarske divadelné predstavenie v dvoch dejstvách – Žán! Dnes budeš líška, alebo umenie majstra sokoliara,“ pozýva na podujatie tých najmenších výkonná riaditeľka KOCR Košický kraj Lenka Vargová Jurková.
Od jednej popoludní sa pod hradom uskutoční veľká šachová partia – Živý šach. Na obrovskej šachovnici, na 40 metroch štvorcových, bude 36 živých figurín bojovať na život a na smrť. Po napínavej šachovej partii si účastníci budú môcť vydýchnuť na koncerte hudobnej skupiny Marnatosnaha.
Predstaví sa aj historická strelecká a bojová jednotka. Spolu s programom začne aj verbovanie rodičov do kráľovskej armády i výcvik mladých rytierov. Spoločne zvedú bitku o slamený hrad Slamburg. Potom môžu diváci sledovať vystúpenie lukostrelcov na koňoch, súboje rytierskych družín, divadelné predstavenie Milovaný nepriateľ, ako aj koncert dievčenskej akustickej skupiny MIXTAPE z Rožňavy.
Už za súmraku sa opäť rozohrá veľkolepá šachová partia pri západe slnka. Posledné lúče slnka vystrieda svit faklí a poskytne divákom naozaj nezabudnuteľný zážitok. Hradné dni vyvrcholia posledným plamenným súbojom.
Súčasťou podujatia budú aj ukážky historických remesiel v stredovekej dedine. Rožňavská reštaurácia Tri ruže pripraví dobovú stredovekú kuchyňu, kde budú z veľkého grilu ponúkať rôzne kulinárske špeciality. Nebude chýbať ani jedinečný stánok Kráľovská čokoláda, v ktorom možno ochutnať tiež Kráľovskú ľadovú kávu.
Pripravená je aj zľavnená turistická ponuka. Napríklad za polovičné vstupné bude možné kochať sa výhľadom z rožňavskej Strážnej veže a do kaštieľa v Betliari budú mať deti vstup zadarmo. Dvadsaťpercentnú zľavu dostanú návštevníci Krásnohorskej jaskyne či reštaurácie Tri ruže v Rožňave.
Krásnohorské hradné hry patria medzi najväčšie historické podujatia na Slovensku. Ich organizátor občianske združenie Tri ruže v partnerstve s Obcou Krásnohorské Podhradie už roky vďaka spolupráci so šermiarskymi skupinami z rôznych regiónov i krajín divákom prináša zážitok z kultúrnej rozmanitosti a oživenia histórie. Hry priťahujú záujemcov o históriu, historické bojové umenie a historické remeslá nielen zo Slovenska, ale aj zahraničia.
TERRA INCOGNITA je samostatný program iniciovaný regionálnou samosprávou na podporu kultúry a kultúrneho cestovného ruchu prostredníctvom vytvorenia trvalo udržateľnej ponuky destinácií, produktov a služieb. Od januára 2015 sa program Terra Incognita realizuje pod gesciou KOCR KK. Hlavnou témou programu je kultúrne dedičstvo rozložené a zachované na troch tematických cestách – železnej, gotickej a vínnej. Historický potenciál v obciach a mestách Košického kraja vytvoril línie jedinečných ciest, po ktorých môže návštevník putovať a spoznávať nielen témy jednotlivých ciest, ale aj zažiť jedinečnú atmosféru kultúrnych, športových a iných podujatí, ktoré na týchto cestách ponúka kraj. Viac na www.terraincognita.sk.
Soňa Kostrábová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.