Na pozvanie veliteľa útvaru plk. Olivera Toderišku prišiel medzi vojakov a žiakov aj plk. v. v. Ladislav Sládek z Rimavskej Soboty, ktorý sa zúčastnil bojov proti fašizmu ako vojak Červenej armády v rámci Ukrajinského frontu pod velením maršála Sovietskeho zväzu R. J. Malinovského. Bojov sa zúčastnil od júna 1944 od Rumunska, cez Szolnok - Budapešť až do oslobodenia Nových Zámkov. Vzácneho hosťa sprevádzala jeho manželka Ružena a predseda Historicko-dokumentačnej komisie Oblastného výboru zväzu protifašistických bojovníkov v Rimavskej Sobote JUDr. Jozef Pupala.
Prehliadka začala podaním hlásenia veliteľa prehliadky veliteľovi útvaru, ktorý vykonal prehliadku nastúpených vojakov. Po úvodnom príhovore pplk. O. Toderiška pripomenul historické pararely s oslavou Dňa armády SR. Zdôraznil revolučný odkaz Štúrovcov z revolúcie v roku 1848 a odkaz bojovníkov proti fašizmu v 2. svetovej vojne, najmä príslušníkov 1. Československej armády na Slovensku, ktorá vyhlásila Slovenské národné povstanie, partizánov a príslušníkov zahraničných odbojov, ktorý naplňajú aj vojaci ASR.
Po skončení prejavu a prečítaní rozkazu prezidenta SR ku Dňu Ozbrojených síl SR si žiaci mohli začať prehliadať jednotlivé stanoviska bojovej techniky. Žiakov asi najviac zaujalo stanovisko chemickej a radiačnej očisti a ukážka chemickej a radiačnej očisti vojakov a vojenskej techniky. Mnohí, najmä chlapci ľutovali, že bolo pomerne chladnejšie počasie ako v predchádzajúce dni, pretože ak by bolo horúco ako iné dni, ochotne by očistu absolvovali v plavkách.
Okrem prehliadky vojenskej techniky a jej obslúh si návštevníci mali možnoť prezrieť Múzeum útvaru, kaplnku útvaru a priestory pre kultúrne vyžitie vojakov.
Po ukončení dňa o 14.00 hodine veliteľ pplk. O. Toderiška vyjadril spokojnosť s návštevou útvaru, ktorého sa zúčastnilo viac ako 400 žiakov a pedagógov. Obidve strany vyjadrili želanie, aby sa „Deň otvorených dverí“ organizoval pravidelne, nakoľko si deti a žiaci dokážu čiastočne urobiť obraz o vojenskom povolaní, náplni činnosti vojakov a poslanie armády.
Foto autor príspevku JUDr. Jozef Pupala
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.