Po úspechu z minulého roka nebude ani tentokrát chýbať slávnostný sprievod ovčiarov z Gemer-Malohontu a Podpoľania. „Večerná atmosféra odpočtu salašníckej sezóny umocnená fakľami, signálnymi nástrojmi, gajdami, trombitami, ľudovými hudbami a vinšmi vyvrcholí vyúčtovaním s majiteľmi oviec a tancovačkou, ktorej súčasťou bude aj škola tanca,“ priblížil jeden z odborných garantov podujatia PhDr. Ivan Murin, PhD. Podobne to prebiehalo aj kedysi počas mitrovania nazývaného aj valaské hody, keď sa bačovia a valasi vracali zo salašov do dedín vo sviatočných šatách a v kostole obetovali syry a oštiepky. Potom nasledovalo vyúčtovanie sa s majiteľmi oviec a spoločná hostina, ktorej neodmysliteľnou súčasťou bola hudba, tanec a spev.
Dejiskom podujatia bude už tradične Salaš pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach, ktorý v sobotu 22. októbra otvára svoje brány pre širokú verejnosť o 11:00 hod. Deň začína ukážkami prác na salaši, ako napríklad pasenie oviec s ovčiarskymi psami, strihanie oviec, výroba syrov, odváranie žinčice či spracovanie ovčej vlny. Pri Humne bude prebiehať súťaž vo varení baraních špecialít, kde budú prezentované rôzne spôsoby spracovania baranieho mäsa. Do súťaže sa môžu prihlásiť 5-členné tímy priateľov, rodín či organizácií a firiem.
„Atmosféru úvodnej časti programu obohatia hudbou, spevom aj tancom účinkujúci na pódiu pri Pastierni - Folklórna skupina Revúška z Revúčky, Folklórna skupina Spod Kohúta z Muránskej Zdychavy, Folklórna skupina Hájiček z Chrenovca, Detský folklórny súbor Zrkadielko z Hnúšte, Detský folklórny súbor Radosť z Banskej Bystrice, heligonkári z Muráňa a ďalší,“ uviedla Mgr. Stanislava Zvarová, metodička pre folklór Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote.
K ovčiarstvu sa viaže aj viacero remesiel, ktoré budú zastúpené na jarmoku najmä formou ukážok. Rady remeselníkov rozšíria aj tento rok ďalší výrobcovia z regiónu a okolia s medom, medovinou, trdelníkmi či syrmi. Okrem toho sú pre návštevníkov podujatia pripravené aj ďalšie sprievodné aktivity, ako výstava oviec či drevených atrakcií pre deti v areáli salaša.
V teriakovskom mlyne bude zároveň od 09:30 hod. prebiehať výstava Jelšavské zvonce, ktorú bude sprevádzať riaditeľka Mestského múzea Jelšava Tatiana Strelková. Súčasťou výstavy bude aj prezentácia filmu o zvonkárovi Jaroslavovi Bastyurovi Tradičné zvonkárstvo na Gemeri. Okrem toho sa v mlyne uskutoční seminár na tému Špecifiká terénneho výskumu folklóru s lektorkou doc. PhDr. Hanou Hlôškovou, CSc., z Katedry etnológie a muzeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Od 14:30 hod. zaplní areál salaša hudba, tanec a spev v podaní folklórnych kolektívov i sólistov - Folklórny súbor Podpoľanec z Detvy, Folklórny súbor Kokavan z Kokavy nad Rimavicou, Folklórna skupina Hájiček z Chrenovca, fujaristi Trio z Kotošky - Murinovci a Pavel Bielčik z Kokavy nad Rimavicou.
Už spomínaný sprievod bačov a valachov, v ktorom účinkujú folkloristi z Kokavy nad Rimavicou, Klenovca, Muránskej Zdychavy, Revúčky, Chrenovca, Detvy a Zvolena, odštartuje o 17:00 hod. a za svetla faklí sa presunie od salaša k Humnu, kde prebehne vyúčtovanie s majiteľom oviec. Po ňom bude nasledovať tancovačka pri ľudovej hudbe Bratov Briakovcov a škola tanca, počas ktorej sa návštevníci naučia tanečné prvky a motívy z Podpoľania ako tanierový, váľaný či cifrovanie.
Novinkou tohto ročníka je zlosovanie vstupeniek, ktoré prebehne po 16:00 hod. po vyhodnotení súťaže vo varení baraních špecialít. Hlavným zámerom podujatia je zachovať zvyky spojené s ukončením pastierskej sezóny a priblížiť ich súčasnej generácii vrátane významu ovčiarstva ako špecifickej súčasti tradičnej ľudovej kultúry prostredníctvom kultúrno-osvetovej aktivity Slovenské mitrovanie. Cieľom organizátorov je zároveň zvýšiť povedomie verejnosti o tradičných spôsoboch obživy našich predkov cez osvojovanie si zručností v oblasti chovu oviec, spracovania ich produkcie a remesiel súvisiacich nielen s ovčiarstvom.
Organizátormi podujatia sú Miestna akčná skupina MALOHONT, Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a Salaš pod Maginhradom Veľké Teriakovce. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj.
Podujatie sa koná za každého počasia.
Ing. Miroslava Vargová,
manažérka MAS MALOHONT
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).