Po úspechu z minulého roka nebude ani tentokrát chýbať slávnostný sprievod ovčiarov z Gemer-Malohontu a Podpoľania. „Večerná atmosféra odpočtu salašníckej sezóny umocnená fakľami, signálnymi nástrojmi, gajdami, trombitami, ľudovými hudbami a vinšmi vyvrcholí vyúčtovaním s majiteľmi oviec a tancovačkou, ktorej súčasťou bude aj škola tanca,“ priblížil jeden z odborných garantov podujatia PhDr. Ivan Murin, PhD. Podobne to prebiehalo aj kedysi počas mitrovania nazývaného aj valaské hody, keď sa bačovia a valasi vracali zo salašov do dedín vo sviatočných šatách a v kostole obetovali syry a oštiepky. Potom nasledovalo vyúčtovanie sa s majiteľmi oviec a spoločná hostina, ktorej neodmysliteľnou súčasťou bola hudba, tanec a spev.
Dejiskom podujatia bude už tradične Salaš pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach, ktorý v sobotu 22. októbra otvára svoje brány pre širokú verejnosť o 11:00 hod. Deň začína ukážkami prác na salaši, ako napríklad pasenie oviec s ovčiarskymi psami, strihanie oviec, výroba syrov, odváranie žinčice či spracovanie ovčej vlny. Pri Humne bude prebiehať súťaž vo varení baraních špecialít, kde budú prezentované rôzne spôsoby spracovania baranieho mäsa. Do súťaže sa môžu prihlásiť 5-členné tímy priateľov, rodín či organizácií a firiem.
„Atmosféru úvodnej časti programu obohatia hudbou, spevom aj tancom účinkujúci na pódiu pri Pastierni - Folklórna skupina Revúška z Revúčky, Folklórna skupina Spod Kohúta z Muránskej Zdychavy, Folklórna skupina Hájiček z Chrenovca, Detský folklórny súbor Zrkadielko z Hnúšte, Detský folklórny súbor Radosť z Banskej Bystrice, heligonkári z Muráňa a ďalší,“ uviedla Mgr. Stanislava Zvarová, metodička pre folklór Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote.
K ovčiarstvu sa viaže aj viacero remesiel, ktoré budú zastúpené na jarmoku najmä formou ukážok. Rady remeselníkov rozšíria aj tento rok ďalší výrobcovia z regiónu a okolia s medom, medovinou, trdelníkmi či syrmi. Okrem toho sú pre návštevníkov podujatia pripravené aj ďalšie sprievodné aktivity, ako výstava oviec či drevených atrakcií pre deti v areáli salaša.
V teriakovskom mlyne bude zároveň od 09:30 hod. prebiehať výstava Jelšavské zvonce, ktorú bude sprevádzať riaditeľka Mestského múzea Jelšava Tatiana Strelková. Súčasťou výstavy bude aj prezentácia filmu o zvonkárovi Jaroslavovi Bastyurovi Tradičné zvonkárstvo na Gemeri. Okrem toho sa v mlyne uskutoční seminár na tému Špecifiká terénneho výskumu folklóru s lektorkou doc. PhDr. Hanou Hlôškovou, CSc., z Katedry etnológie a muzeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Od 14:30 hod. zaplní areál salaša hudba, tanec a spev v podaní folklórnych kolektívov i sólistov - Folklórny súbor Podpoľanec z Detvy, Folklórny súbor Kokavan z Kokavy nad Rimavicou, Folklórna skupina Hájiček z Chrenovca, fujaristi Trio z Kotošky - Murinovci a Pavel Bielčik z Kokavy nad Rimavicou.
Už spomínaný sprievod bačov a valachov, v ktorom účinkujú folkloristi z Kokavy nad Rimavicou, Klenovca, Muránskej Zdychavy, Revúčky, Chrenovca, Detvy a Zvolena, odštartuje o 17:00 hod. a za svetla faklí sa presunie od salaša k Humnu, kde prebehne vyúčtovanie s majiteľom oviec. Po ňom bude nasledovať tancovačka pri ľudovej hudbe Bratov Briakovcov a škola tanca, počas ktorej sa návštevníci naučia tanečné prvky a motívy z Podpoľania ako tanierový, váľaný či cifrovanie.
Novinkou tohto ročníka je zlosovanie vstupeniek, ktoré prebehne po 16:00 hod. po vyhodnotení súťaže vo varení baraních špecialít. Hlavným zámerom podujatia je zachovať zvyky spojené s ukončením pastierskej sezóny a priblížiť ich súčasnej generácii vrátane významu ovčiarstva ako špecifickej súčasti tradičnej ľudovej kultúry prostredníctvom kultúrno-osvetovej aktivity Slovenské mitrovanie. Cieľom organizátorov je zároveň zvýšiť povedomie verejnosti o tradičných spôsoboch obživy našich predkov cez osvojovanie si zručností v oblasti chovu oviec, spracovania ich produkcie a remesiel súvisiacich nielen s ovčiarstvom.
Organizátormi podujatia sú Miestna akčná skupina MALOHONT, Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a Salaš pod Maginhradom Veľké Teriakovce. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj.
Podujatie sa koná za každého počasia.
Ing. Miroslava Vargová,
manažérka MAS MALOHONT
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.