a povier. I teraz sa snažia vo všetkých našich regiónoch postupne pripomínať mladšej i najmladšej generácii, že popri práci nechýbalo ani hodnotenie prác, ani oslavy spojené s ukážkami spevu a tanca. Tak to pravidelne robia nielen v Gemeri, ale i naši susedia v Malohonte, regióne, ktorý bol s Gemerom dlhoročne spojený nielen folklórom, ale i politicky a geograficky. Príkladom je v tomto oblasť Veľkých Teriakoviec, kde si i v súčasnosti vytvorili priestor na prehliadku toho najkrajšieho, s čím po dlhé stáročia žili i žijú jeho krajania a rodáci. V takomto duchu sa stretli na Salaši pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach i tohto roku 22. októbra 2016 na podujatí, venovanom ovčiarstvu, pod názvom Slovenské mitrovanie. Ukončenie pastierskej sezóny a valaské hody, nazývané mitrovanie, sa viažu k 26. októbru, na svätého Demetera alebo Mitra. Ide o starý zvyk, na ktorý Teriakovčania nadviazali a počas ktorého čakali na verejnosť ukážky prác na salaši, tance a hudba pastierskej valaskej kultúry, baranie špeciality, výstava a ďalšie sprievodné aktivity.Mnohí prišli i zo vzdialeného okolia, ba aj z iných kútov Slovenska. Veď sviatok svätého Mitra je v kalendárnom roku iba raz a jeho oslavu treba vidieť na vlastné oči.
Ako obyčajne sa program začal o 11. hodine ukážkmi prác na salaši, ako napríklad pasenie oviec s ovčiarskymi psami, strihanie oviec, výroba syrov, odváranie žinčice či spracovanie ovčej vlny. Nechýbala ani časť programu, ktorý obohatili hudbou, spevom aj tancom účinkujúci na pódiu pri Pastierni - Folklórna skupina Revúška z Revúčky, Folklórna skupina Spod Kohúta z Muránskej Zdychavy, Folklórna skupina Hájiček z Chrenovca, Detský folklórny súbor Zrkadielko z Hnúšte, Detský folklórny súbor Radosť z Banskej Bystrice, heligonkári z Muráňa a ďalší.
Všetko a podrobne pre nás zachytil objektívom pán Peter Poboček z Revúcej, ktorý sa folklóru v rôznych podobách dlhoročne a na úrovni venuje. Priblížil nám takýmto spôsobom to, čo ostatní krajania často nevidíme ani nepočujeme. Pozrite si preto ním zachytenú krásu i šikovnosť Malohonťanov, aby krásne slovenské obyčaje slúžili pre udržiavanie tejto ľudovej tradície ešte po dlhé roky a boli príkladom i pre nás Gemerčanov.





















Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.