Sviatky jari
Atmosféra blížiacej sa Veľkej noci v budove Prvého slovenského gymnázia v Revúcej bude umocnená jarmokom tradičných veľkonočných ľudovoumeleckých výrobkov, ktorý potrvá od 5. do 7. apríla. V nedeľu 9. apríla zaplnia strom v centre Hrachova stovky veľkonočných vajíčok, ku ktorým môžete pridať aj tie vaše.
Muzikál a divadlo
Počas veľkonočných sviatkov je na programe aj rodinný muzikál Aladin a čarovná lampa, ktorý vás prevedie dobrodružným rozprávkovým príbehom plným hudby a tanca. V muzikálovom príbehu sa objavia všetky nezabudnuteľné postavy, od chudobného chlapca Aladina a princeznej Jazmíny, cez čarodeja Džafara a jeho sluhu Jaga až po ducha Džina. Predstavenie v podaní profesionálneho Mestského divadla Actores z Rožňavy s veľkou výpravou, mimoriadne krásnou, prepracovanou a chytľavou hudbou s prvkami orientu, podmanivými svetelnými efektmi a nádhernými kostýmami si môžete pozrieť 16. apríla v divadelnej sále Domu kultúry v Rimavskej Sobote.
V sobotu 22. apríla bude Dom kultúry v Hnúšti dejiskom divadelnej komédie Les, ktorá nastoľuje aktuálne témy vypočítavosti, intríg i meniacich sa hodnôt. Ohniskom divadelnej hry je spor o les, ktorý pre bohatú majiteľku panstva Raisu Gurmyžskú predstavuje iba šancu ako rozmnožiť majetok a získať mladého milenca a pre obchodníka Vosmibratova je iba biznisom.
Tri letušky v Paríži je už 50 rokov jednou z najúspešnejších komédií a v nedeľu 30. apríla zavíta aj do Rimavskej Soboty. Dej sa točí okolo úspešného parížskeho architekta, ktorý si chce užívať výhody ženáča, no do svadby sa nehrnie. Je fanúšikom letušiek a udržiava spoločnú domácnosť s tromi snúbenicami súčasne, ale iba do chvíle, kedy v letovom poriadku nastanú zmeny.
Šport a turistika
Už po siedmykrát si priaznivci stolného tenisu zmerajú sily vo Veľkonočnom turnaji dospelých, ktorý sa koná v sobotu 8. apríla v Klenovci.
Nielen pre milovníkov terénnych vozidiel je určené podujatie Offroad Tisovec, ktoré začína 20. apríla registráciou posádok od 14:00 hod. a pokračuje po 20:00 hod. promo jazdou mestom. Medzitým je pripravený sprievodný a kultúrny program. Nasledujúce dva dni budú plné dobrodružstva a adrenalínu na tratiach v teréne počas denných okruhov a v nedeľu 23. apríla na divácky zaujímavom triale v časti Dolinka.
Na svoje si prídu aj turisti, ktorí sa môžu v sobotu 22. apríla pridať k výstupu na Hradovú so štartom v Tisovci alebo o týždeň neskôr 30. apríla k výstupu na Sinec pod názvom Sto jarných kilometrov. Pešia túra s cieľom pri horárni pri Fabovi je stretnutím susedov z obcí Lehota nad Rimavicou, Rimavská Baňa, Rimavské Brezovo a Rimavské Zalužany a širokej verejnosti, ktorá chce stráviť nedeľu v prírode.
Na ľudovú nôtu
Na Salaši Zbojská sa bude oslavovať sviatosť ovčiarstva a vy môžete byť pri tom. V sobotu 22. apríla je pre verejnosť pripravená spoveď valachov, prvé vyháňanie oviec na pašu, magické úkony na Juraja a animácie pre najmenších spojené s valaskou kultúrou. Okrem kultúrneho programu a večernej zábavy si môžete pochutnať aj na dobrotách valaskej kuchyne, medzi ktorými nebude chýbať pečená baranina, halušky, baraní perkelt či šúľance.
Pár dní predtým aj potom sa uskutočnia regionálne súťaže, a to 20. apríla v Hnúšti, zameraná na choreografiu detských folklórnych súborov a spev sólistov ľudových piesní a 29. apríla v Klenovci, zameraná na choreografiu folklórnych súborov z okresov Rimavská Sobota a Revúca.
Sobota 29. apríla bude v Klenovci aj dňom 1. Gemersko-malohontskej ľudovej tancovačky, počas ktorej sa naučíte niekoľko ľudových tancov pod vedením Marianny Svoreňovej a Vlada Michalka. Po škole tanca bude pokračovať voľná zábava.
V susednej obci Kokava nad Rimavicou sa môžete o deň neskôr (30.04.) tešiť na pravú májovú veselicu, ktorá bude nasledovať po stavaní mája. A nebude chýbať ani bozkávanie pod čerešňou...
Rôzne
Na nedeľu 30. apríla sú plánované aj ďalšie podujatia - koncert Nedvědovcov s kapelou v Revúcej a Oždianska grilovačka s večernou zábavou v Ožďanoch.
V mene organizátorov vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2017.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Ing. Miroslava Vargová
































__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-