Oslavy víťazstva nad fašizmom
Deň víťazstva nad fašizmom si mnohé obce v regióne pripomínajú predovšetkým pálením vatry. Rovnako tomu bude aj v Hrnčiarskych Zalužanoch v piatok 5. mája, kde je okrem vatry pripravený aj kultúrny program. O deň neskôr (06.05.) sú v obci Veľké Teriakovce naplánované súťaže pre deti a rodičov i ohňostroj, zatiaľ čo v Hrnčiarskej Vsi sa bude variť kapustnica, po ktorej bude zapálená vatra. Tento deň si v sobotu 6. mája pripomenú aj v Rimavskom Brezove, a to turistickým pochodom Po stopách našich osloboditeľov, ktorý začína o 08:00 hod. pred Obecným úradom, pokračuje pri pamätníku v Kraskove a cez Rimavskú Baňu končí späť v obci Rimavské Brezovo.
Noc múzeí a galérií
Brány múzeí a galérii po celej Európe ostávajú v sobotu 20. mája otvorené do nočných hodín a nebude tomu inak ani v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote, kde sú pre návštevníkov pripravené prehliadky vo večerných hodinách a bohatý program so zaujímavými hosťami z regiónu.
V predstihu v sobotu 6. mája sa pri tejto príležitosti koná aj Noc v mlyne, ktorá bude tento rok o klaunovaní s bublinami. Podujatie, ktoré zároveň otvára letnú sezónu v mlyne vo Veľkých Teriakovciach, začína o 19:30 hod.
Muzikály a bábkové divadlo
Sériu májových muzikálov otvára v piatok 5. mája Malý princ v podaní Základnej umeleckej školy v Revúcej.
O týždeň neskôr (12.05.) je v Revúcej na programe aj rodinný muzikál Aladin a čarovná lampa, ktorý vás prevedie dobrodružným rozprávkovým príbehom plným hudby a tanca. V muzikálovom príbehu sa objavia všetky nezabudnuteľné postavy od chudobného chlapca Aladina a princeznej Jazmíny, cez čarodeja Džafara a jeho sluhu Jaga až po ducha Džina.
Do Rimavskej Soboty prichádza 18. mája muzikál Frida - maľovať a milovať. Životný príbeh legendárnej mexickej maliarky Fridy Kahlo je plný vášne, lásky, humoru, podmanivej hudby a tanca. Sólisti a tanečníci v nápaditých kostýmoch spolu so živým orchestrom predvedú oslavu neskrotného života jednej z najvýznamnejších maliarok 20. storočia.
Medzitým v utorok 16. mája uvedie Hnúšťanské bábkové divadlo bábkovú paródiu pre deti aj dospelých Don Šajn.
Oslavy dní mesta a obce
Začiatok mája patrí v Rimavskej Sobote už tradične oslavám Dní mesta, ktoré sprevádzajú jarné trhy, bohatý kultúrny program, výstavy a rôzne atrakcie pre deti. Piatkový program (05.05.) začína o 09:00 hod. predstavením pre deti Tárajko a Popletajka, o 13:00 hod. zaujme módna prehliadka, podvečer je na pláne koncert hudobnej skupiny Kollárovci a o 20:00 hod. vystúpi aj populárny reper Rakby. V sobotu (06.05.) pokračuje popri trhu aj kultúrny program, a to dychovým orchestrom, country hudbou či módnou prehliadkou.
Koncom mája oslávi Dni obce aj Utekáč. Okrem bohatého kultúrneho programu, v ktorom vystúpia folklórne súbory Hriňovčan z Hriňovej a Vepor z Klenovca či Ľudová hudba Jána Maka, bude uvedený aj ďalší diel knihy Utekáč na dobových fotografiách. Ak chcete byť pri tom, v sobotu 27. mája ste v Utekáči vítaní.
Pre milovníkov motoriek a cyklistiky
Sobota 6. mája bude v Rimavskej Sobote aj o stretnutí nadšencov motocyklov. Súčasťou programu je spanilá jazda mestom, súťaže pre deti, koncerty hudobných skupín a večerná zábava.
Na druhý deň (07.05.) štartujú cestné cyklistické preteky Jarná cena s trasou v dĺžke 104,7 kilometrov a s prevýšením 500 metrov. Umiestnenie štartu a cieľa pretekov v centre obce Jesenské spolu s bohatou diváckou kulisou vytvára neopakovateľnú atmosféru profesionálnych cyklistických pretekov, ktoré si užijú rovnako pretekári ako aj diváci. Slávnostný štart je na pláne o 10:45 hod. a víťazi budú vyhlásení o 14:30 hod.
Retromajáles
V parku Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sa chystá hudobno-spoločenský večer pod holým nebom pod názvom Revúcky retromajáles. Do tanca bude hrať Retro Music Band, Tanečný orchester Rimavská Sobota a ako hosť vystúpi Robo Opatovský. Nenechajte si ujsť v piatok 19. mája nezvyčajnú zábavu v retro štýle.
Rôzne
V stredu 3. mája sa v obci Teplý Vrch koná koncert vokálnej skupiny Mystic Choir z Rimavskej Soboty. V Hrnčiarskych Zalužanoch sa v sobotu 20. mája stretnú priaznivci šachu na medzinárodnom šachovom open turnaji. Vo štvrtok 25. mája bude obec Vyšný Skálnik už tradične dejiskom okresného kola súťaže v prednese štúrovskej poézie a prózy pre základné školy.
V mene organizátorov vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Gemer-Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2017.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Ing. Miroslava Vargová
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.