Oslavy víťazstva nad fašizmom
Deň víťazstva nad fašizmom si mnohé obce v regióne pripomínajú predovšetkým pálením vatry. Rovnako tomu bude aj v Hrnčiarskych Zalužanoch v piatok 5. mája, kde je okrem vatry pripravený aj kultúrny program. O deň neskôr (06.05.) sú v obci Veľké Teriakovce naplánované súťaže pre deti a rodičov i ohňostroj, zatiaľ čo v Hrnčiarskej Vsi sa bude variť kapustnica, po ktorej bude zapálená vatra. Tento deň si v sobotu 6. mája pripomenú aj v Rimavskom Brezove, a to turistickým pochodom Po stopách našich osloboditeľov, ktorý začína o 08:00 hod. pred Obecným úradom, pokračuje pri pamätníku v Kraskove a cez Rimavskú Baňu končí späť v obci Rimavské Brezovo.
Noc múzeí a galérií
Brány múzeí a galérii po celej Európe ostávajú v sobotu 20. mája otvorené do nočných hodín a nebude tomu inak ani v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote, kde sú pre návštevníkov pripravené prehliadky vo večerných hodinách a bohatý program so zaujímavými hosťami z regiónu.
V predstihu v sobotu 6. mája sa pri tejto príležitosti koná aj Noc v mlyne, ktorá bude tento rok o klaunovaní s bublinami. Podujatie, ktoré zároveň otvára letnú sezónu v mlyne vo Veľkých Teriakovciach, začína o 19:30 hod.
Muzikály a bábkové divadlo
Sériu májových muzikálov otvára v piatok 5. mája Malý princ v podaní Základnej umeleckej školy v Revúcej.
O týždeň neskôr (12.05.) je v Revúcej na programe aj rodinný muzikál Aladin a čarovná lampa, ktorý vás prevedie dobrodružným rozprávkovým príbehom plným hudby a tanca. V muzikálovom príbehu sa objavia všetky nezabudnuteľné postavy od chudobného chlapca Aladina a princeznej Jazmíny, cez čarodeja Džafara a jeho sluhu Jaga až po ducha Džina.
Do Rimavskej Soboty prichádza 18. mája muzikál Frida - maľovať a milovať. Životný príbeh legendárnej mexickej maliarky Fridy Kahlo je plný vášne, lásky, humoru, podmanivej hudby a tanca. Sólisti a tanečníci v nápaditých kostýmoch spolu so živým orchestrom predvedú oslavu neskrotného života jednej z najvýznamnejších maliarok 20. storočia.
Medzitým v utorok 16. mája uvedie Hnúšťanské bábkové divadlo bábkovú paródiu pre deti aj dospelých Don Šajn.
Oslavy dní mesta a obce
Začiatok mája patrí v Rimavskej Sobote už tradične oslavám Dní mesta, ktoré sprevádzajú jarné trhy, bohatý kultúrny program, výstavy a rôzne atrakcie pre deti. Piatkový program (05.05.) začína o 09:00 hod. predstavením pre deti Tárajko a Popletajka, o 13:00 hod. zaujme módna prehliadka, podvečer je na pláne koncert hudobnej skupiny Kollárovci a o 20:00 hod. vystúpi aj populárny reper Rakby. V sobotu (06.05.) pokračuje popri trhu aj kultúrny program, a to dychovým orchestrom, country hudbou či módnou prehliadkou.
Koncom mája oslávi Dni obce aj Utekáč. Okrem bohatého kultúrneho programu, v ktorom vystúpia folklórne súbory Hriňovčan z Hriňovej a Vepor z Klenovca či Ľudová hudba Jána Maka, bude uvedený aj ďalší diel knihy Utekáč na dobových fotografiách. Ak chcete byť pri tom, v sobotu 27. mája ste v Utekáči vítaní.
Pre milovníkov motoriek a cyklistiky
Sobota 6. mája bude v Rimavskej Sobote aj o stretnutí nadšencov motocyklov. Súčasťou programu je spanilá jazda mestom, súťaže pre deti, koncerty hudobných skupín a večerná zábava.
Na druhý deň (07.05.) štartujú cestné cyklistické preteky Jarná cena s trasou v dĺžke 104,7 kilometrov a s prevýšením 500 metrov. Umiestnenie štartu a cieľa pretekov v centre obce Jesenské spolu s bohatou diváckou kulisou vytvára neopakovateľnú atmosféru profesionálnych cyklistických pretekov, ktoré si užijú rovnako pretekári ako aj diváci. Slávnostný štart je na pláne o 10:45 hod. a víťazi budú vyhlásení o 14:30 hod.
Retromajáles
V parku Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sa chystá hudobno-spoločenský večer pod holým nebom pod názvom Revúcky retromajáles. Do tanca bude hrať Retro Music Band, Tanečný orchester Rimavská Sobota a ako hosť vystúpi Robo Opatovský. Nenechajte si ujsť v piatok 19. mája nezvyčajnú zábavu v retro štýle.
Rôzne
V stredu 3. mája sa v obci Teplý Vrch koná koncert vokálnej skupiny Mystic Choir z Rimavskej Soboty. V Hrnčiarskych Zalužanoch sa v sobotu 20. mája stretnú priaznivci šachu na medzinárodnom šachovom open turnaji. Vo štvrtok 25. mája bude obec Vyšný Skálnik už tradične dejiskom okresného kola súťaže v prednese štúrovskej poézie a prózy pre základné školy.
V mene organizátorov vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Gemer-Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2017.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Ing. Miroslava Vargová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.