Dejiskom podujatia Slovenské mitrovanie, ktoré sa koná v sobotu 21. októbra 2017, bude už tradične Salaš pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach. Program začína o 10:00 hod. ukážkami prác na salaši, ako napríklad strihanie oviec, odváranie žinčice, výroba syrov, pareníc a bryndze či spracovanie ovčej vlny. Pri Humne bude prebiehať súťaž vo varení baraních špecialít, kde budú prezentované rôzne spôsoby spracovania baranieho mäsa. Do súťaže sa môžu prihlásiť 5-členné tímy priateľov, rodín či organizácií a firiem. Jednou z noviniek tohto roka bude škola varenia s talianskym kuchárom.
„Úvodnú časť programu obohatia hudbou, spevom aj tancom účinkujúci na pódiu pri Pastierni, a to detské folklórne súbory Lieskovček a Podkovička z Rimavskej Soboty, Folklórny súbor Rimavan z Rimavskej Soboty, Folklórny súbor Vepor z Klenovca a ďalší,“ uviedla Mgr. Stanislava Zvarová, metodička pre folklór Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote.
Pre návštevníkov podujatia sú počas dňa pripravené aj sprievodné aktivity, ako výstava oviec, drevené atrakcie a tvorivé dielne pre deti alebo obľúbený jarmok s ukážkami remesiel, ktoré budú prebiehať v areáli salaša. V teriakovskom mlyne sa od 10:00 do 14:00 hod. udomácnia Maťko a Kubko, s ktorými si budete môcť pozrieť rozprávku Pásli ovce valasi a výstavu zameranú na pastierstvo v rozprávke.
Poobedňajšie hodiny vyplní Folklórny súbor Očovan z Očovej a sólisti inštrumentalisti na pastierske hudobné nástroje či heligonkári. Bodkou za kultúrnym programom bude slávnostný sprievod ovčiarov, bačov a valachov, ktorých bude sprevádzať Hornoliptovský kurucký regiment. „Atmosféra sprievodu umocnená fakľami, signálnymi nástrojmi, gajdami, ľudovými hudbami a vinšmi vyvrcholí vyúčtovaním s majiteľmi oviec,“ priblížil jeden z odborných garantov podujatia PhDr. Ivan Murin, PhD. Ako ďalej uviedol, podobne to prebiehalo aj v nedávnej minulosti počas mitrovania nazývaného aj valaské hody, keď sa bačovia a valasi vracali zo salašov do dedín vo sviatočných šatách a v kostole obetovali syry a oštiepky. Potom nasledovalo vyúčtovanie sa s majiteľmi oviec a spoločná hostina, ktorej neodmysliteľnou súčasťou bola hudba, tanec a spev.
Hlavným zámerom podujatia je zachovať valaskú a ovčiarsku tradíciu v regióne Gemer-Malohont, ako aj zvyky spojené s ukončením pastierskej sezóny. Snahou organizátorov je priblížiť ich súčasnej generácii prostredníctvom kultúrno-osvetovej aktivity Slovenské mitrovanie a poukázať na význam ovčiarstva ako špecifickej súčasti tradičnej ľudovej kultúry i dnešnej reality. Cieľom je zároveň zvýšiť povedomie verejnosti o tradičných spôsoboch obživy našich predkov cez osvojovanie si zručností v oblasti chovu oviec, spracovania ich produkcie a remesiel súvisiacich nielen s ovčiarstvom.
Organizátormi podujatia sú Miestna akčná skupina MALOHONT, Salaš pod Maginhradom Veľké Teriakovce a Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s odborným garantom, ktorým je Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Banskobystrický samosprávny kraj a obec Veľké Teriakovce.
Podujatie sa koná za každého počasia.
Ing. Miroslava Vargová, manažérka MAS MALOHONT
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.