Valaské hody, nazývané mitrovanie, sa viažu k 26. októbru, na svätého Demetera alebo Mitra. Ide o starý zvyk spojený s ukončením pastierskej sezóny, kedy sa bačovia a valasi vracali do dedín vo sviatočných šatách a v kostole obetovali syr a oštiepky. Potom nasledovalo vyúčtovanie sa s majiteľmi oviec a spoločná hostina, ktorej neodmysliteľnou súčasťou bola hudba, tanec a spev. Podobne to prebiehalo aj v sobotu 21.10. na Salaši pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach.
Ukážky prác na salaši
Význam pastierstva a všestranné využitie oviec priblížili návštevníkom ukážky strihania oviec, spracovania ich mlieka v podobe syra, bryndze, pareníc či žinčice, ako aj ukážka spriadania ovčej vlny. V rámci súťaže vo varení baraních špecialít prebiehala ukážka spracovania a neskôr aj ochutnávka jahňacieho mäsa na rôzne spôsoby. Novinkou bola škola varenia v podaní talianskeho kuchára, ktorý pripravoval jahňacie ražniči priamo pred očami divákov. Súčasťou dopoludňajšieho programu bola aj výstava plemenných oviec a kôz či súťaže v pílení dreva a pití žinčice.
Remeselný a farmársky jarmok
S pastierstvom súviseli aj ďalšie remeslá ako napríklad výroba dreveného bačovského riadu, pletenie pastierskych bičov či výroba pastierskych káps. Okrem nich boli na jarmoku zastúpené aj ďalšie remeselné výrobky, včelárske produkty, mliečne i mäsové výrobky.
Pastierstvo v rozprávke
V neďalekom vodnom mlyne sa udomácnila dvojica veselých valachov Maťko a Kubko zo známej slovenskej rozprávky Pásli ovce valasi, ktorú si mohli malí aj veľkí návštevníci pripomenúť formou premietania alebo prostredníctvom výstavy. V nej mohli vidieť predmety súvisiace s pastierstvom tak, ako boli zobrazené v rozprávke i tak, ako vyzerajú v skutočnosti.
Špeciality z baraniny
Na svoje si prišli aj milovníci tradičného i netradičného jedla z baraniny. Porota hodnotila nielen vzhľad, chuť, vôňu a konzistenciu, ale aj servírovanie jedla. Spomedzi šiestich súťažných družstiev cenu kuchára získalo družstvo MIGI TEAM, ktoré pripravilo baraní guľáš s fazuľou v bochníku. Cenu za tradičnú špecialitu získal Mikroregión Rimava a Rimavica za varenú baraninu a cenu za netradičnú špecialitu si odnieslo družstvo ZRPŠ, ktoré pripravilo španielsku paellu.
Okrem toho si mohli návštevníci pochutnať na pečenom baranovi na ražni.
Už je Mitra aj po Mitre...
Takmer na každom kroku bolo možné vidieť a počuť hudbu, tance a piesne valaskej kultúry. Pódium pri Pastierni patrilo v poobedňajších hodinách malým tanečníkom z detských folklórnych súborov Lieskovček a Podkovička z Rimavskej Soboty, ale aj folklórnym súborom Rimavan z Rimavskej Soboty a Vepor z Klenovca. Pastiersku náladu navodili aj fujaristi a heligonkári z rôznych kútov regiónu Gemer-Malohont, Mužská spevácka skupina Dubina z Rožňavy a Mužská spevácka skupina FS Vepor z Klenovca, ktorí sa predstavili aj v hlavnom programe. O nezabudnuteľný zážitok sa postaral aj Folklórny súbor Očovan z Očovej. Bodku za programom dali partie bačov a valachov prichádzajúce na pódium, kde sa symbolicky vyúčtovali s majiteľom oviec a fakľovým sprievodom spoločne vyprevadili návštevníkov podujatia.
Celým programom sprevádzal Marián Čupka a jednotlivé časti programu dopĺňal salvami z historických zbraní Hornoliptovský kurucký regiment.
Poďakovanie
Aj napriek nepriazni počasia sa nám vďaka dvom stovkám účinkujúcich a remeselníkov podarilo priblížiť návštevníkom podujatia význam ovčiarstva ako špecifickej súčasti tradičnej ľudovej kultúry a zvyky s ním spojené.
O prípravu a priebeh podujatia sa staralo viac ako 30 dobrovoľníkov z rôznych obcí a miest nášho regiónu, ktorým ďakujeme za ich ochotu, čas a pomoc pri zachovávaní tradícií a šírení dobrého mena regiónu.
Organizátormi podujatia boli Miestna akčná skupina MALOHONT, Salaš pod Maginhradom Veľké Teriakovce a Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote. Odborným garantom podujatia bola Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Banskobystrický samosprávny kraj a obec Veľké Teriakovce.
Ing. Miroslava Vargová
Fotografie: Peter Poboček
(Zdroj: http://malohont.sk)
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.