Účastníci sa počas dvadsiatich hodín naučia správne navíjať nite na paličky, viazať tkáčsky uzol a v paličkovaní využívať techniku jednopárového, dvojpárového pletenca, pletenca s pikotkami, techniku plátenka s rovným okrajom, techniku prekríženia, preloženia, spájania väzieb a vytvárania samostatných diel z paličkovanej čipky aj s využitím gemerských vzorov. Účastníkom sa bude venovať skúsená lektorka Anna Urbánová, ktorá je aktívnou členkou Klubu paličkovanej čipky pri Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave.
Vzhľadom k malej skupine, päť až šesť účastníkov, garantujeme individuálny prístup lektora ku každému účastníkovi. Aj preto je potrebné sa prihlásiť včas, záväzné prihlášky, ktoré nájdete na www.gos.sk, očakávame do 21. februára 2018. Kurz bude prebiehať počas víkendov a zahájime ho 24. 2. 2018 o 9.00 hod. v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej ulici č. 8 v Rožňave.
Účastnícky poplatok je 60,- €. V cene je zahrnutá práca lektora, pracovné pomôcky, nástroje a materiál.
Bc. Valéria Munková
Klub tkania
S cieľom uchovávania a rozvíjania tradičného tkáčskeho remesla Gemerské osvetové stredisko v Rožňave zakladá Klub tkania v Dome tradičnej kultúry Gemera.
Kto sa môže stať jeho členom? Každý, kto sa v minulosti zúčastnil našich aktivít – tkáčskych workshopov, kurzov, alebo niekedy tkal s mamkou, či babkou, ale aj ten,
kto sa chce zdokonaľovať v tkaní a snovaní, stretnúť sa s ľuďmi s podobným záujmom a vymieňať si navzájom skúsenosti. Klub bude pracovať pod vedením odbornej lektorky – známej tkáčky z Kokavy nad Rimavicou pani Ľubomíry Žilkovej. Prvé stretnutie klubu tkania sa uskutoční 19. februára 2018 v čase od 14.00 do 18.00 hod. v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej ulici č. 8 v Rožňave.
Takéto klubové stretnutia sú jednou z aktivít Gemerského osvetového strediska zameraných na zachovanie dedičstva našich predkov, snahou motivovať ľudí k záujmu o zachovanie remesla, podporiť ručnú prácu a kreatívnu tvorbu, ponúknuť zmysluplný spôsob trávenia voľného času záujemcom. Podobne sa u nás pravidelne a radi stretávajú členky Klubu paličkovanej čipky a členovia Hrnčiarskeho klubu.
Workshopy pre dospelých
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave v mesiaci február ponúka pre verejnosť workshop pre dospelých, zameraný na výrobu tradičných handrových bábik viazanou technikou.
Aké materiály použiť, ako strihať látku, vytvoriť telíčko, hlavičku, zviazať jednotlivé časti tela, vytvoriť bábiku bez použitia ihly, to všetko sa dozviete od odbornej lektorky Evy Čabrovej.
Workshop sa uskutoční 20. februára 2018 od 16.30 do 18.30 hod. Počet účastníkov je limitovaný, preto sa prihláste čo najskôr telefonicky na uvedené číslo, alebo písomne na mailové adresy. Poplatok je 10 eur. Ručne vyrobené bábiky, či hračky v sebe majú vždy kus srdca a radosti z tvorby.
Druhý v ponuke je workshop v hrnčiarskej dielni pre dospelých, zameraný na výrobu keramických šperkov. Každý účastník si pod vedením hrnčiarky Renáty Kseničovej vyrobí svoje vlastné originálne šperky. Vyskúša si tradičné postupy hrnčiarskej výroby – modelovanie voľnou rukou, hotový výrobok si vyzdobí engobami a glazúrami. Na úplnú výrobu sú potrebné dve stretnutia, keďže treba počítať s časom potrebným na modelovanie, dekorovanie, schnutie, glazovanie, vypálenie hlinených komponentov a skompletizovanie. Prvé sa uskutoční 21. 2. a druhé 7.3. 2018 od 16.30 do 18.30 hod. Poplatok je 20 eur, cena zahŕňa aj materiál na skompletizovanie vyrobených šperkov (šnúry na zavesenie, uzávery).
Ponúkame vám možnosť stráviť voľný čas v príjemnom tvorivom prostredí.
Oba workshopy sa uskutočnia v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava).
Záväzné prihlášky očakávame do 16. 2. 2018.
Eva Čabrová,
Tvorivé dielne pre školy
Bujaré obdobie fašiangov sa končí už v utorok 13. februára 2018 o polnoci symbolickým pochovaním basy. Nasledujúcou stredou, nazývanou popolcová alebo aj škaredá,
začína obdobie štyridsaťdňového pôstu, ktorý je prechodným obdobím medzi zimou a jarou. V období po popolcovej strede sa už neorganizujú žiadne zábavy a podľa kresťanských tradícií sa má vtedy človek pripraviť fyzicky aj duševne na jeden z najdôležitejších sviatkov roka - Veľkú noc.
Na toto pôstne obdobie sme v Dome tradičnej kultúry Gemera pripravili tvorivé dielne pre školy, v ktorých sa deti dozvedia viac o tradíciách počas pôstu na Gemeri a naučia sa vyrábať posúchy, cigánske tkaničky a keramické misky.
Termín: 19. a 20. 2. 2018
Prihlasovať sa môžete na 60-minútove bloky so začiatkom o 9.00, 11.00 a 13.00 hodine.
Kapacita každej dielne: 10 žiakov
Poplatok: 1€/žiak/dielňa
V prípade záujmu a pre koordináciu aktivít ma kontaktujte mailom alebo telefonicky.
A. Kleinová,
, 0905 919 431
Gemerské osvetové stredisko
Betliarska 8, 048 01 Rožňava

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-