Účastníci sa počas dvadsiatich hodín naučia správne navíjať nite na paličky, viazať tkáčsky uzol a v paličkovaní využívať techniku jednopárového, dvojpárového pletenca, pletenca s pikotkami, techniku plátenka s rovným okrajom, techniku prekríženia, preloženia, spájania väzieb a vytvárania samostatných diel z paličkovanej čipky aj s využitím gemerských vzorov. Účastníkom sa bude venovať skúsená lektorka Anna Urbánová, ktorá je aktívnou členkou Klubu paličkovanej čipky pri Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave.
Vzhľadom k malej skupine, päť až šesť účastníkov, garantujeme individuálny prístup lektora ku každému účastníkovi. Aj preto je potrebné sa prihlásiť včas, záväzné prihlášky, ktoré nájdete na www.gos.sk, očakávame do 21. februára 2018. Kurz bude prebiehať počas víkendov a zahájime ho 24. 2. 2018 o 9.00 hod. v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej ulici č. 8 v Rožňave.
Účastnícky poplatok je 60,- €. V cene je zahrnutá práca lektora, pracovné pomôcky, nástroje a materiál.
Bc. Valéria Munková
Klub tkania
S cieľom uchovávania a rozvíjania tradičného tkáčskeho remesla Gemerské osvetové stredisko v Rožňave zakladá Klub tkania v Dome tradičnej kultúry Gemera.
Kto sa môže stať jeho členom? Každý, kto sa v minulosti zúčastnil našich aktivít – tkáčskych workshopov, kurzov, alebo niekedy tkal s mamkou, či babkou, ale aj ten, 
kto sa chce zdokonaľovať v tkaní a snovaní, stretnúť sa s ľuďmi s podobným záujmom a vymieňať si navzájom skúsenosti. Klub bude pracovať pod vedením odbornej lektorky – známej tkáčky z Kokavy nad Rimavicou pani Ľubomíry Žilkovej. Prvé stretnutie klubu tkania sa uskutoční 19. februára 2018 v čase od 14.00 do 18.00 hod. v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej ulici č. 8 v Rožňave.
Takéto klubové stretnutia sú jednou z aktivít Gemerského osvetového strediska zameraných na zachovanie dedičstva našich predkov, snahou motivovať ľudí k záujmu o zachovanie remesla, podporiť ručnú prácu a kreatívnu tvorbu, ponúknuť zmysluplný spôsob trávenia voľného času záujemcom. Podobne sa u nás pravidelne a radi stretávajú členky Klubu paličkovanej čipky a členovia Hrnčiarskeho klubu.
Workshopy pre dospelých
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave v mesiaci február ponúka pre verejnosť workshop pre dospelých, zameraný na výrobu tradičných handrových bábik viazanou technikou.
Aké materiály použiť, ako strihať látku, vytvoriť telíčko, hlavičku, zviazať jednotlivé časti tela, vytvoriť bábiku bez použitia ihly, to všetko sa dozviete od odbornej lektorky Evy Čabrovej.
Workshop sa uskutoční 20. februára 2018 od 16.30 do 18.30 hod. Počet účastníkov je limitovaný, preto sa prihláste čo najskôr telefonicky na uvedené číslo, alebo písomne na mailové adresy. Poplatok je 10 eur. Ručne vyrobené bábiky, či hračky v sebe majú vždy kus srdca a radosti z tvorby.
Druhý v ponuke je workshop v hrnčiarskej dielni pre dospelých, zameraný na výrobu keramických šperkov. Každý účastník si pod vedením hrnčiarky Renáty Kseničovej vyrobí svoje vlastné originálne šperky. Vyskúša si tradičné postupy hrnčiarskej výroby – modelovanie voľnou rukou, hotový výrobok si vyzdobí engobami a glazúrami. Na úplnú výrobu sú potrebné dve stretnutia, keďže treba počítať s časom potrebným na modelovanie, dekorovanie, schnutie, glazovanie, vypálenie hlinených komponentov a skompletizovanie. Prvé sa uskutoční 21. 2. a druhé 7.3. 2018 od 16.30 do 18.30 hod. Poplatok je 20 eur, cena zahŕňa aj materiál na skompletizovanie vyrobených šperkov (šnúry na zavesenie, uzávery).
Ponúkame vám možnosť stráviť voľný čas v príjemnom tvorivom prostredí.
Oba workshopy sa uskutočnia v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava).
Záväzné prihlášky očakávame do 16. 2. 2018.
Eva Čabrová,
Tvorivé dielne pre školy
Bujaré obdobie fašiangov sa končí už v utorok 13. februára 2018 o polnoci symbolickým pochovaním basy. Nasledujúcou stredou, nazývanou popolcová alebo aj škaredá, 
začína obdobie štyridsaťdňového pôstu, ktorý je prechodným obdobím medzi zimou a jarou. V období po popolcovej strede sa už neorganizujú žiadne zábavy a podľa kresťanských tradícií sa má vtedy človek pripraviť fyzicky aj duševne na jeden z najdôležitejších sviatkov roka - Veľkú noc.
Na toto pôstne obdobie sme v Dome tradičnej kultúry Gemera pripravili tvorivé dielne pre školy, v ktorých sa deti dozvedia viac o tradíciách počas pôstu na Gemeri a naučia sa vyrábať posúchy, cigánske tkaničky a keramické misky.
Termín: 19. a 20. 2. 2018
Prihlasovať sa môžete na 60-minútove bloky so začiatkom o 9.00, 11.00 a 13.00 hodine.
Kapacita každej dielne: 10 žiakov
Poplatok: 1€/žiak/dielňa
V prípade záujmu a pre koordináciu aktivít ma kontaktujte mailom alebo telefonicky.
A. Kleinová,
, 0905 919 431
Gemerské osvetové stredisko
Betliarska 8, 048 01 Rožňava
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).