Účastníci sa počas dvadsiatich hodín naučia správne navíjať nite na paličky, viazať tkáčsky uzol a v paličkovaní využívať techniku jednopárového, dvojpárového pletenca, pletenca s pikotkami, techniku plátenka s rovným okrajom, techniku prekríženia, preloženia, spájania väzieb a vytvárania samostatných diel z paličkovanej čipky aj s využitím gemerských vzorov. Účastníkom sa bude venovať skúsená lektorka Anna Urbánová, ktorá je aktívnou členkou Klubu paličkovanej čipky pri Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave.
Vzhľadom k malej skupine, päť až šesť účastníkov, garantujeme individuálny prístup lektora ku každému účastníkovi. Aj preto je potrebné sa prihlásiť včas, záväzné prihlášky, ktoré nájdete na www.gos.sk, očakávame do 21. februára 2018. Kurz bude prebiehať počas víkendov a zahájime ho 24. 2. 2018 o 9.00 hod. v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej ulici č. 8 v Rožňave.
Účastnícky poplatok je 60,- €. V cene je zahrnutá práca lektora, pracovné pomôcky, nástroje a materiál.
Bc. Valéria Munková
Klub tkania
S cieľom uchovávania a rozvíjania tradičného tkáčskeho remesla Gemerské osvetové stredisko v Rožňave zakladá Klub tkania v Dome tradičnej kultúry Gemera.
Kto sa môže stať jeho členom? Každý, kto sa v minulosti zúčastnil našich aktivít – tkáčskych workshopov, kurzov, alebo niekedy tkal s mamkou, či babkou, ale aj ten,
kto sa chce zdokonaľovať v tkaní a snovaní, stretnúť sa s ľuďmi s podobným záujmom a vymieňať si navzájom skúsenosti. Klub bude pracovať pod vedením odbornej lektorky – známej tkáčky z Kokavy nad Rimavicou pani Ľubomíry Žilkovej. Prvé stretnutie klubu tkania sa uskutoční 19. februára 2018 v čase od 14.00 do 18.00 hod. v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej ulici č. 8 v Rožňave.
Takéto klubové stretnutia sú jednou z aktivít Gemerského osvetového strediska zameraných na zachovanie dedičstva našich predkov, snahou motivovať ľudí k záujmu o zachovanie remesla, podporiť ručnú prácu a kreatívnu tvorbu, ponúknuť zmysluplný spôsob trávenia voľného času záujemcom. Podobne sa u nás pravidelne a radi stretávajú členky Klubu paličkovanej čipky a členovia Hrnčiarskeho klubu.
Workshopy pre dospelých
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave v mesiaci február ponúka pre verejnosť workshop pre dospelých, zameraný na výrobu tradičných handrových bábik viazanou technikou.
Aké materiály použiť, ako strihať látku, vytvoriť telíčko, hlavičku, zviazať jednotlivé časti tela, vytvoriť bábiku bez použitia ihly, to všetko sa dozviete od odbornej lektorky Evy Čabrovej.
Workshop sa uskutoční 20. februára 2018 od 16.30 do 18.30 hod. Počet účastníkov je limitovaný, preto sa prihláste čo najskôr telefonicky na uvedené číslo, alebo písomne na mailové adresy. Poplatok je 10 eur. Ručne vyrobené bábiky, či hračky v sebe majú vždy kus srdca a radosti z tvorby.
Druhý v ponuke je workshop v hrnčiarskej dielni pre dospelých, zameraný na výrobu keramických šperkov. Každý účastník si pod vedením hrnčiarky Renáty Kseničovej vyrobí svoje vlastné originálne šperky. Vyskúša si tradičné postupy hrnčiarskej výroby – modelovanie voľnou rukou, hotový výrobok si vyzdobí engobami a glazúrami. Na úplnú výrobu sú potrebné dve stretnutia, keďže treba počítať s časom potrebným na modelovanie, dekorovanie, schnutie, glazovanie, vypálenie hlinených komponentov a skompletizovanie. Prvé sa uskutoční 21. 2. a druhé 7.3. 2018 od 16.30 do 18.30 hod. Poplatok je 20 eur, cena zahŕňa aj materiál na skompletizovanie vyrobených šperkov (šnúry na zavesenie, uzávery).
Ponúkame vám možnosť stráviť voľný čas v príjemnom tvorivom prostredí.
Oba workshopy sa uskutočnia v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava).
Záväzné prihlášky očakávame do 16. 2. 2018.
Eva Čabrová,
Tvorivé dielne pre školy
Bujaré obdobie fašiangov sa končí už v utorok 13. februára 2018 o polnoci symbolickým pochovaním basy. Nasledujúcou stredou, nazývanou popolcová alebo aj škaredá,
začína obdobie štyridsaťdňového pôstu, ktorý je prechodným obdobím medzi zimou a jarou. V období po popolcovej strede sa už neorganizujú žiadne zábavy a podľa kresťanských tradícií sa má vtedy človek pripraviť fyzicky aj duševne na jeden z najdôležitejších sviatkov roka - Veľkú noc.
Na toto pôstne obdobie sme v Dome tradičnej kultúry Gemera pripravili tvorivé dielne pre školy, v ktorých sa deti dozvedia viac o tradíciách počas pôstu na Gemeri a naučia sa vyrábať posúchy, cigánske tkaničky a keramické misky.
Termín: 19. a 20. 2. 2018
Prihlasovať sa môžete na 60-minútove bloky so začiatkom o 9.00, 11.00 a 13.00 hodine.
Kapacita každej dielne: 10 žiakov
Poplatok: 1€/žiak/dielňa
V prípade záujmu a pre koordináciu aktivít ma kontaktujte mailom alebo telefonicky.
A. Kleinová,
, 0905 919 431
Gemerské osvetové stredisko
Betliarska 8, 048 01 Rožňava
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-