Koncerty, spevácka súťaž a divadlo
Hudobné predstavenia v mesiaci odštartuje festival zborov a speváckych skupín s názvom Rimavská Sobota spievaj! V stredu 4. apríla sa v Dome kultúry okrem detských a dospelých speváckych zborov z mesta predvedie aj hosť zo ZUŠ Heľpa - DSZ Felix s dirigentkou Andreou Kirschovou. Súčasťou podujatia bude aj popoludňajší workshop pre detské spevácke zbory a ich dirigentov.
V sobotu 7. apríla vystúpi v Kultúrnom dome v Hnúšti s ľudovou hudbou Borievka spevák a veselý človek Ján Ambróz, ktorý v snahe zachovať čo najviac ľudových piesní z Horehronia pochodil Telgárt, Šumiac, či Pohorelú. Na svojej ceste za ľudovým bohatstvom objavil a prespieval mnoho už zabudnutých piesní.
Všetci milovníci krásnej hudby si prídu na svoje v utorok 10. apríla na druhom koncerte 38. ročníka Hudobnej jari v Rimavskej Sobote. SAXOPHONE SYNCOPATORS je unikátne saxofónové kvarteto, ktoré sa v obsadení Pavol Hoďa, Ján Gašpárek, Ladislav Fančovič a Frederika Babuliaková, venuje interpretácii skladieb vážnej hudby.
Na koncert sa v apríli môžu tešiť aj fanúšikovia slovenskej speváčky Marcely Laiferovej. Uskutoční sa v sobotu 14. apríla v Kultúrnom dome v Kokave nad Rimavicou.
V Dome kultúry v Hnúšti sa to bude vo štvrtok 19. apríla mladými talentami len tak hmýriť. Koncerty vystrieda regionálna súťaž detských speváckych skupín, sólistov a ľudových hudieb pod názvom Zlatá Strunka.
Zochova divadelná Revúca prinesie aj tentokrát tri dni plné divadelných predstavení a skvelých hereckých výkonov. V poradí 44. ročník krajskej divadelnej prehliadky činoherného divadla a divadla mladých sa odohrá v dňoch od 26. do 28. apríla (štvrtok - sobota) v Mestskom kultúrnom stredisku. V rámci podujatia bude prebiehať aj autorská výstava Rastislava Ekkerta - Ľudia z planiny.
Zábavné predstavenia
Do Revúcej sa v stredu 11. apríla chystajú 3T, alebo Tri Tvorivé Tvory. Divadelno-improvizačná skupina troch hercov, ktorými sú Juraj "Šoko" Tabaček, Lukáš "Pucho" Púchovský a Stanislav "Stanley" Staško, pôsobí na scéne už od roku 2004 a má za sebou viac ako 450 úspešných vystúpení. Improvizácie sú tvorené priamo na mieste na základe vylosovaných tém od divákov, ktorí tak vytvárajú neopakovateľný humorný dej. Známe tváre z telky, neznáme historky a zábavná stand up comedy show. Silné reči v podaní Tomáša Hudáka, Jakuba Gulíka, Simony a Jara Abaffyho navštívia už vo štvrtok 19. apríla Mestské kultúrne stredisko v Rimavskej Sobote.
Filmová Hnúšťa
Kino Rimava v Hnúšti vás v sobotu 14. apríla pozýva pred najväčšiu obrazovku v meste, aby ste si vychutnali najlepšie cestovateľské krátkometrážne filmy uplynulej sezóny. V rámci filmového festivalu Expedičná kamera budú premietané filmy o dobrodružstve, divokej prírode, poznávaní nového, extrémnych zážitkoch a športoch. Patria k nim napríklad Oči Boha, Teória šťastia, Nefritové vody a iné.Druhýkrát pozýva kino Rimava pri príležitosti blížiaceho sa Medzinárodného Dňa Zeme (22.4.) na premietanie dokumentárneho filmu Earth: Deň na zázračnej planéte v piatok 20. apríla.
Pre najmenších
Všetky detičky sa v apríli môžu tešiť na jedno z najzábavnejších a najnezvyčajnejších predstavení. Do Rimavskej Soboty zavíta počas svojej prvej návštevy Slovenska Prvé divadlo mydlových bublín. Vychýrenú bublinovú šou Dobrodružstvá Mydlinky a Bublíka v Bublilande predvedú na javisku Domu kultúry už 14. apríla (sobota).Na druhý deň (15.4.) je v Hnúšti naplánovaná hudobno-divadelná rozprávka Dlhý Nos na námet Pavla Dobšinského. S jej interaktívnym prevedením, plným krásnych orientálnych kostýmov, nádhernej hudby a piesní spievaných naživo, vystúpi Divadielko Concordia z Banskej Štiavnice.
Folklór a tradície
Prvá sobota v mesiaci (7.4.) bude okrem iného patriť aj regionálnej súťažnej prehliadke folklórnych skupín z okresu Revúca. Ako nositelia tradícií budú v Kultúrnom dome v Revúcej účinkovať folklórne skupiny Levenda z Muráňa, Revúška z Revúčky, Spod Kohúta z Revúčky - Muránskej Zdychavy a predstaví sa aj tanečníčka Martina Vargová z Rimavskej Soboty. Posledné aprílové dni sa budú už tradične niesť v duchu stavania májov. Stane sa tak v sobotu 28. apríla v Kokave nad Rimavicou, Rimavskej Bani a Sušanoch. V Hrnčiarskych Zalužanoch, Hrnčiarskej Vsi, Klenovci, Rimavskom Brezove a Hnúšti vyrastie symbol na jar sa obnovujúcej prírody podľa zvykov až v predvečer 1. mája (30.4.).
Športové podujatia
V poradí 7. ročník halového futbalového turnaja Panter Cup sa pod záštitou starostu obce Rimavské Brezovo Mariána Šivaru odohrá v Mestskej športovej hale v Hnúšti v sobotu 14. apríla.
O týždeň nato (21.4.) už halu ovládnu vyšportované telá. Hnúšťa sa tak po dvojročnej prestávke opäť stane dejiskom Majstrovstiev Slovenska v kulturistike a fitness. K hosťom má tentokrát patriť legenda profikulturistiky a účastník Mr. Olympia Pavol Jablonický, či olympijský víťaz v chôdzi na 20 km zo Soulu 1988, nositeľ titulu majstra Európy a dvojnásobný vicemajster sveta Jozef Pribilinec.
Pre priaznivcov terénnych vozidiel je tu už 13. ročník najväčšieho offroad podujatia Slovenska, na ktorom každoročne štartuje až 250 posádok. Obľúbený Offroad Tisovec bude tento rok prebiehať v dňoch od 19. do 22. apríla (štvrtok - nedeľa).
Ak si vo voľnom čase radi zabeháte, alebo patríte k aktívnym športovcom, určite nevynechajte Jarný beh v Muránskej Dlhej Lúke. Sily a výdrž si môžete zmerať v šiestich rôznych kategóriách na 5,4 km dlhej trati v sobotu 28. apríla.
Turistika
Prvé aprílové kroky členov KST Hnúšťa budú viesť k Slavošovskému tunelu (7.4.). Ďalej z turistickej ponuky na tento mesiac vyberáme 35. ročník výstupu na Hradovú, kam sa v sobotu 21. apríla vydajú turisti z KST Hnúšťa aj Turistického oddielu KOS Rimavská dolina. O týždeň nato (28.4.) zas členovia KST Rimavská Sobota navštívia najväčšie chránené územie regiónu Malohont - Drienčanský kras. Podrobnosti o jednotlivých akciách nájdete na web stránkach KST Hnúšťa (www.ksthnusta.sk), KST Rimavská Sobota (www.kst-rs.webnode.cz) a TO KOS Rimavská dolina (www.tokosrimdolina.webnode.sk). Ak ste ešte nezahájili svojich 100 jarných kilometrov alebo ich už v nohách poctivo zbierate, tak určite využite aj poslednú pozvánku z našej ponuky. V sobotu 28. apríla chystajú štyri obce z nášho regiónu spoločný Výstup na Sinec sprevádzaný detskými hrami v prírode. Na vrchole bude na účastníkov čakať občerstvenie vo forme guľášu a nebudú chýbať ani odznaky a magnetky na pamiatku.
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2018. Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Furmanová
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-