Koncerty, spevácka súťaž a divadlo
Hudobné predstavenia v mesiaci odštartuje festival zborov a speváckych skupín s názvom Rimavská Sobota spievaj! V stredu 4. apríla sa v Dome kultúry okrem detských a dospelých speváckych zborov z mesta predvedie aj hosť zo ZUŠ Heľpa - DSZ Felix s dirigentkou Andreou Kirschovou. Súčasťou podujatia bude aj popoludňajší workshop pre detské spevácke zbory a ich dirigentov.
V sobotu 7. apríla vystúpi v Kultúrnom dome v Hnúšti s ľudovou hudbou Borievka spevák a veselý človek Ján Ambróz, ktorý v snahe zachovať čo najviac ľudových piesní z Horehronia pochodil Telgárt, Šumiac, či Pohorelú. Na svojej ceste za ľudovým bohatstvom objavil a prespieval mnoho už zabudnutých piesní.
Všetci milovníci krásnej hudby si prídu na svoje v utorok 10. apríla na druhom koncerte 38. ročníka Hudobnej jari v Rimavskej Sobote. SAXOPHONE SYNCOPATORS je unikátne saxofónové kvarteto, ktoré sa v obsadení Pavol Hoďa, Ján Gašpárek, Ladislav Fančovič a Frederika Babuliaková, venuje interpretácii skladieb vážnej hudby.
Na koncert sa v apríli môžu tešiť aj fanúšikovia slovenskej speváčky Marcely Laiferovej. Uskutoční sa v sobotu 14. apríla v Kultúrnom dome v Kokave nad Rimavicou.
V Dome kultúry v Hnúšti sa to bude vo štvrtok 19. apríla mladými talentami len tak hmýriť. Koncerty vystrieda regionálna súťaž detských speváckych skupín, sólistov a ľudových hudieb pod názvom Zlatá Strunka.
Zochova divadelná Revúca prinesie aj tentokrát tri dni plné divadelných predstavení a skvelých hereckých výkonov. V poradí 44. ročník krajskej divadelnej prehliadky činoherného divadla a divadla mladých sa odohrá v dňoch od 26. do 28. apríla (štvrtok - sobota) v Mestskom kultúrnom stredisku. V rámci podujatia bude prebiehať aj autorská výstava Rastislava Ekkerta - Ľudia z planiny.
Zábavné predstavenia
Do Revúcej sa v stredu 11. apríla chystajú 3T, alebo Tri Tvorivé Tvory. Divadelno-improvizačná skupina troch hercov, ktorými sú Juraj "Šoko" Tabaček, Lukáš "Pucho" Púchovský a Stanislav "Stanley" Staško, pôsobí na scéne už od roku 2004 a má za sebou viac ako 450 úspešných vystúpení. Improvizácie sú tvorené priamo na mieste na základe vylosovaných tém od divákov, ktorí tak vytvárajú neopakovateľný humorný dej. Známe tváre z telky, neznáme historky a zábavná stand up comedy show. Silné reči v podaní Tomáša Hudáka, Jakuba Gulíka, Simony a Jara Abaffyho navštívia už vo štvrtok 19. apríla Mestské kultúrne stredisko v Rimavskej Sobote.
Filmová Hnúšťa
Kino Rimava v Hnúšti vás v sobotu 14. apríla pozýva pred najväčšiu obrazovku v meste, aby ste si vychutnali najlepšie cestovateľské krátkometrážne filmy uplynulej sezóny. V rámci filmového festivalu Expedičná kamera budú premietané filmy o dobrodružstve, divokej prírode, poznávaní nového, extrémnych zážitkoch a športoch. Patria k nim napríklad Oči Boha, Teória šťastia, Nefritové vody a iné.Druhýkrát pozýva kino Rimava pri príležitosti blížiaceho sa Medzinárodného Dňa Zeme (22.4.) na premietanie dokumentárneho filmu Earth: Deň na zázračnej planéte v piatok 20. apríla.
Pre najmenších
Všetky detičky sa v apríli môžu tešiť na jedno z najzábavnejších a najnezvyčajnejších predstavení. Do Rimavskej Soboty zavíta počas svojej prvej návštevy Slovenska Prvé divadlo mydlových bublín. Vychýrenú bublinovú šou Dobrodružstvá Mydlinky a Bublíka v Bublilande predvedú na javisku Domu kultúry už 14. apríla (sobota).Na druhý deň (15.4.) je v Hnúšti naplánovaná hudobno-divadelná rozprávka Dlhý Nos na námet Pavla Dobšinského. S jej interaktívnym prevedením, plným krásnych orientálnych kostýmov, nádhernej hudby a piesní spievaných naživo, vystúpi Divadielko Concordia z Banskej Štiavnice.
Folklór a tradície
Prvá sobota v mesiaci (7.4.) bude okrem iného patriť aj regionálnej súťažnej prehliadke folklórnych skupín z okresu Revúca. Ako nositelia tradícií budú v Kultúrnom dome v Revúcej účinkovať folklórne skupiny Levenda z Muráňa, Revúška z Revúčky, Spod Kohúta z Revúčky - Muránskej Zdychavy a predstaví sa aj tanečníčka Martina Vargová z Rimavskej Soboty. Posledné aprílové dni sa budú už tradične niesť v duchu stavania májov. Stane sa tak v sobotu 28. apríla v Kokave nad Rimavicou, Rimavskej Bani a Sušanoch. V Hrnčiarskych Zalužanoch, Hrnčiarskej Vsi, Klenovci, Rimavskom Brezove a Hnúšti vyrastie symbol na jar sa obnovujúcej prírody podľa zvykov až v predvečer 1. mája (30.4.).
Športové podujatia
V poradí 7. ročník halového futbalového turnaja Panter Cup sa pod záštitou starostu obce Rimavské Brezovo Mariána Šivaru odohrá v Mestskej športovej hale v Hnúšti v sobotu 14. apríla.
O týždeň nato (21.4.) už halu ovládnu vyšportované telá. Hnúšťa sa tak po dvojročnej prestávke opäť stane dejiskom Majstrovstiev Slovenska v kulturistike a fitness. K hosťom má tentokrát patriť legenda profikulturistiky a účastník Mr. Olympia Pavol Jablonický, či olympijský víťaz v chôdzi na 20 km zo Soulu 1988, nositeľ titulu majstra Európy a dvojnásobný vicemajster sveta Jozef Pribilinec.
Pre priaznivcov terénnych vozidiel je tu už 13. ročník najväčšieho offroad podujatia Slovenska, na ktorom každoročne štartuje až 250 posádok. Obľúbený Offroad Tisovec bude tento rok prebiehať v dňoch od 19. do 22. apríla (štvrtok - nedeľa).
Ak si vo voľnom čase radi zabeháte, alebo patríte k aktívnym športovcom, určite nevynechajte Jarný beh v Muránskej Dlhej Lúke. Sily a výdrž si môžete zmerať v šiestich rôznych kategóriách na 5,4 km dlhej trati v sobotu 28. apríla.
Turistika
Prvé aprílové kroky členov KST Hnúšťa budú viesť k Slavošovskému tunelu (7.4.). Ďalej z turistickej ponuky na tento mesiac vyberáme 35. ročník výstupu na Hradovú, kam sa v sobotu 21. apríla vydajú turisti z KST Hnúšťa aj Turistického oddielu KOS Rimavská dolina. O týždeň nato (28.4.) zas členovia KST Rimavská Sobota navštívia najväčšie chránené územie regiónu Malohont - Drienčanský kras. Podrobnosti o jednotlivých akciách nájdete na web stránkach KST Hnúšťa (www.ksthnusta.sk), KST Rimavská Sobota (www.kst-rs.webnode.cz) a TO KOS Rimavská dolina (www.tokosrimdolina.webnode.sk). Ak ste ešte nezahájili svojich 100 jarných kilometrov alebo ich už v nohách poctivo zbierate, tak určite využite aj poslednú pozvánku z našej ponuky. V sobotu 28. apríla chystajú štyri obce z nášho regiónu spoločný Výstup na Sinec sprevádzaný detskými hrami v prírode. Na vrchole bude na účastníkov čakať občerstvenie vo forme guľášu a nebudú chýbať ani odznaky a magnetky na pamiatku.
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2018. Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Furmanová
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).