Koncerty, spevácka súťaž a divadlo
Hudobné predstavenia v mesiaci odštartuje festival zborov a speváckych skupín s názvom Rimavská Sobota spievaj! V stredu 4. apríla sa v Dome kultúry okrem detských a dospelých speváckych zborov z mesta predvedie aj hosť zo ZUŠ Heľpa - DSZ Felix s dirigentkou Andreou Kirschovou. Súčasťou podujatia bude aj popoludňajší workshop pre detské spevácke zbory a ich dirigentov.
V sobotu 7. apríla vystúpi v Kultúrnom dome v Hnúšti s ľudovou hudbou Borievka spevák a veselý človek Ján Ambróz, ktorý v snahe zachovať čo najviac ľudových piesní z Horehronia pochodil Telgárt, Šumiac, či Pohorelú. Na svojej ceste za ľudovým bohatstvom objavil a prespieval mnoho už zabudnutých piesní.
Všetci milovníci krásnej hudby si prídu na svoje v utorok 10. apríla na druhom koncerte 38. ročníka Hudobnej jari v Rimavskej Sobote. SAXOPHONE SYNCOPATORS je unikátne saxofónové kvarteto, ktoré sa v obsadení Pavol Hoďa, Ján Gašpárek, Ladislav Fančovič a Frederika Babuliaková, venuje interpretácii skladieb vážnej hudby.
Na koncert sa v apríli môžu tešiť aj fanúšikovia slovenskej speváčky Marcely Laiferovej. Uskutoční sa v sobotu 14. apríla v Kultúrnom dome v Kokave nad Rimavicou.
V Dome kultúry v Hnúšti sa to bude vo štvrtok 19. apríla mladými talentami len tak hmýriť. Koncerty vystrieda regionálna súťaž detských speváckych skupín, sólistov a ľudových hudieb pod názvom Zlatá Strunka.
Zochova divadelná Revúca prinesie aj tentokrát tri dni plné divadelných predstavení a skvelých hereckých výkonov. V poradí 44. ročník krajskej divadelnej prehliadky činoherného divadla a divadla mladých sa odohrá v dňoch od 26. do 28. apríla (štvrtok - sobota) v Mestskom kultúrnom stredisku. V rámci podujatia bude prebiehať aj autorská výstava Rastislava Ekkerta - Ľudia z planiny.
Zábavné predstavenia
Do Revúcej sa v stredu 11. apríla chystajú 3T, alebo Tri Tvorivé Tvory. Divadelno-improvizačná skupina troch hercov, ktorými sú Juraj "Šoko" Tabaček, Lukáš "Pucho" Púchovský a Stanislav "Stanley" Staško, pôsobí na scéne už od roku 2004 a má za sebou viac ako 450 úspešných vystúpení. Improvizácie sú tvorené priamo na mieste na základe vylosovaných tém od divákov, ktorí tak vytvárajú neopakovateľný humorný dej. Známe tváre z telky, neznáme historky a zábavná stand up comedy show. Silné reči v podaní Tomáša Hudáka, Jakuba Gulíka, Simony a Jara Abaffyho navštívia už vo štvrtok 19. apríla Mestské kultúrne stredisko v Rimavskej Sobote.
Filmová Hnúšťa
Kino Rimava v Hnúšti vás v sobotu 14. apríla pozýva pred najväčšiu obrazovku v meste, aby ste si vychutnali najlepšie cestovateľské krátkometrážne filmy uplynulej sezóny. V rámci filmového festivalu Expedičná kamera budú premietané filmy o dobrodružstve, divokej prírode, poznávaní nového, extrémnych zážitkoch a športoch. Patria k nim napríklad Oči Boha, Teória šťastia, Nefritové vody a iné.Druhýkrát pozýva kino Rimava pri príležitosti blížiaceho sa Medzinárodného Dňa Zeme (22.4.) na premietanie dokumentárneho filmu Earth: Deň na zázračnej planéte v piatok 20. apríla.
Pre najmenších
Všetky detičky sa v apríli môžu tešiť na jedno z najzábavnejších a najnezvyčajnejších predstavení. Do Rimavskej Soboty zavíta počas svojej prvej návštevy Slovenska Prvé divadlo mydlových bublín. Vychýrenú bublinovú šou Dobrodružstvá Mydlinky a Bublíka v Bublilande predvedú na javisku Domu kultúry už 14. apríla (sobota).Na druhý deň (15.4.) je v Hnúšti naplánovaná hudobno-divadelná rozprávka Dlhý Nos na námet Pavla Dobšinského. S jej interaktívnym prevedením, plným krásnych orientálnych kostýmov, nádhernej hudby a piesní spievaných naživo, vystúpi Divadielko Concordia z Banskej Štiavnice.
Folklór a tradície
Prvá sobota v mesiaci (7.4.) bude okrem iného patriť aj regionálnej súťažnej prehliadke folklórnych skupín z okresu Revúca. Ako nositelia tradícií budú v Kultúrnom dome v Revúcej účinkovať folklórne skupiny Levenda z Muráňa, Revúška z Revúčky, Spod Kohúta z Revúčky - Muránskej Zdychavy a predstaví sa aj tanečníčka Martina Vargová z Rimavskej Soboty. Posledné aprílové dni sa budú už tradične niesť v duchu stavania májov. Stane sa tak v sobotu 28. apríla v Kokave nad Rimavicou, Rimavskej Bani a Sušanoch. V Hrnčiarskych Zalužanoch, Hrnčiarskej Vsi, Klenovci, Rimavskom Brezove a Hnúšti vyrastie symbol na jar sa obnovujúcej prírody podľa zvykov až v predvečer 1. mája (30.4.).
Športové podujatia
V poradí 7. ročník halového futbalového turnaja Panter Cup sa pod záštitou starostu obce Rimavské Brezovo Mariána Šivaru odohrá v Mestskej športovej hale v Hnúšti v sobotu 14. apríla.
O týždeň nato (21.4.) už halu ovládnu vyšportované telá. Hnúšťa sa tak po dvojročnej prestávke opäť stane dejiskom Majstrovstiev Slovenska v kulturistike a fitness. K hosťom má tentokrát patriť legenda profikulturistiky a účastník Mr. Olympia Pavol Jablonický, či olympijský víťaz v chôdzi na 20 km zo Soulu 1988, nositeľ titulu majstra Európy a dvojnásobný vicemajster sveta Jozef Pribilinec.
Pre priaznivcov terénnych vozidiel je tu už 13. ročník najväčšieho offroad podujatia Slovenska, na ktorom každoročne štartuje až 250 posádok. Obľúbený Offroad Tisovec bude tento rok prebiehať v dňoch od 19. do 22. apríla (štvrtok - nedeľa).
Ak si vo voľnom čase radi zabeháte, alebo patríte k aktívnym športovcom, určite nevynechajte Jarný beh v Muránskej Dlhej Lúke. Sily a výdrž si môžete zmerať v šiestich rôznych kategóriách na 5,4 km dlhej trati v sobotu 28. apríla.
Turistika
Prvé aprílové kroky členov KST Hnúšťa budú viesť k Slavošovskému tunelu (7.4.). Ďalej z turistickej ponuky na tento mesiac vyberáme 35. ročník výstupu na Hradovú, kam sa v sobotu 21. apríla vydajú turisti z KST Hnúšťa aj Turistického oddielu KOS Rimavská dolina. O týždeň nato (28.4.) zas členovia KST Rimavská Sobota navštívia najväčšie chránené územie regiónu Malohont - Drienčanský kras. Podrobnosti o jednotlivých akciách nájdete na web stránkach KST Hnúšťa (www.ksthnusta.sk), KST Rimavská Sobota (www.kst-rs.webnode.cz) a TO KOS Rimavská dolina (www.tokosrimdolina.webnode.sk). Ak ste ešte nezahájili svojich 100 jarných kilometrov alebo ich už v nohách poctivo zbierate, tak určite využite aj poslednú pozvánku z našej ponuky. V sobotu 28. apríla chystajú štyri obce z nášho regiónu spoločný Výstup na Sinec sprevádzaný detskými hrami v prírode. Na vrchole bude na účastníkov čakať občerstvenie vo forme guľášu a nebudú chýbať ani odznaky a magnetky na pamiatku.
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2018. Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Furmanová
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.