Koncerty, spevácka súťaž a divadlo
Hudobné predstavenia v mesiaci odštartuje festival zborov a speváckych skupín s názvom Rimavská Sobota spievaj! V stredu 4. apríla sa v Dome kultúry okrem detských a dospelých speváckych zborov z mesta predvedie aj hosť zo ZUŠ Heľpa - DSZ Felix s dirigentkou Andreou Kirschovou. Súčasťou podujatia bude aj popoludňajší workshop pre detské spevácke zbory a ich dirigentov.
V sobotu 7. apríla vystúpi v Kultúrnom dome v Hnúšti s ľudovou hudbou Borievka spevák a veselý človek Ján Ambróz, ktorý v snahe zachovať čo najviac ľudových piesní z Horehronia pochodil Telgárt, Šumiac, či Pohorelú. Na svojej ceste za ľudovým bohatstvom objavil a prespieval mnoho už zabudnutých piesní.
Všetci milovníci krásnej hudby si prídu na svoje v utorok 10. apríla na druhom koncerte 38. ročníka Hudobnej jari v Rimavskej Sobote. SAXOPHONE SYNCOPATORS je unikátne saxofónové kvarteto, ktoré sa v obsadení Pavol Hoďa, Ján Gašpárek, Ladislav Fančovič a Frederika Babuliaková, venuje interpretácii skladieb vážnej hudby.
Na koncert sa v apríli môžu tešiť aj fanúšikovia slovenskej speváčky Marcely Laiferovej. Uskutoční sa v sobotu 14. apríla v Kultúrnom dome v Kokave nad Rimavicou.
V Dome kultúry v Hnúšti sa to bude vo štvrtok 19. apríla mladými talentami len tak hmýriť. Koncerty vystrieda regionálna súťaž detských speváckych skupín, sólistov a ľudových hudieb pod názvom Zlatá Strunka.
Zochova divadelná Revúca prinesie aj tentokrát tri dni plné divadelných predstavení a skvelých hereckých výkonov. V poradí 44. ročník krajskej divadelnej prehliadky činoherného divadla a divadla mladých sa odohrá v dňoch od 26. do 28. apríla (štvrtok - sobota) v Mestskom kultúrnom stredisku. V rámci podujatia bude prebiehať aj autorská výstava Rastislava Ekkerta - Ľudia z planiny.
Zábavné predstavenia
Do Revúcej sa v stredu 11. apríla chystajú 3T, alebo Tri Tvorivé Tvory. Divadelno-improvizačná skupina troch hercov, ktorými sú Juraj "Šoko" Tabaček, Lukáš "Pucho" Púchovský a Stanislav "Stanley" Staško, pôsobí na scéne už od roku 2004 a má za sebou viac ako 450 úspešných vystúpení. Improvizácie sú tvorené priamo na mieste na základe vylosovaných tém od divákov, ktorí tak vytvárajú neopakovateľný humorný dej. Známe tváre z telky, neznáme historky a zábavná stand up comedy show. Silné reči v podaní Tomáša Hudáka, Jakuba Gulíka, Simony a Jara Abaffyho navštívia už vo štvrtok 19. apríla Mestské kultúrne stredisko v Rimavskej Sobote.
Filmová Hnúšťa
Kino Rimava v Hnúšti vás v sobotu 14. apríla pozýva pred najväčšiu obrazovku v meste, aby ste si vychutnali najlepšie cestovateľské krátkometrážne filmy uplynulej sezóny. V rámci filmového festivalu Expedičná kamera budú premietané filmy o dobrodružstve, divokej prírode, poznávaní nového, extrémnych zážitkoch a športoch. Patria k nim napríklad Oči Boha, Teória šťastia, Nefritové vody a iné.Druhýkrát pozýva kino Rimava pri príležitosti blížiaceho sa Medzinárodného Dňa Zeme (22.4.) na premietanie dokumentárneho filmu Earth: Deň na zázračnej planéte v piatok 20. apríla.
Pre najmenších
Všetky detičky sa v apríli môžu tešiť na jedno z najzábavnejších a najnezvyčajnejších predstavení. Do Rimavskej Soboty zavíta počas svojej prvej návštevy Slovenska Prvé divadlo mydlových bublín. Vychýrenú bublinovú šou Dobrodružstvá Mydlinky a Bublíka v Bublilande predvedú na javisku Domu kultúry už 14. apríla (sobota).Na druhý deň (15.4.) je v Hnúšti naplánovaná hudobno-divadelná rozprávka Dlhý Nos na námet Pavla Dobšinského. S jej interaktívnym prevedením, plným krásnych orientálnych kostýmov, nádhernej hudby a piesní spievaných naživo, vystúpi Divadielko Concordia z Banskej Štiavnice.
Folklór a tradície
Prvá sobota v mesiaci (7.4.) bude okrem iného patriť aj regionálnej súťažnej prehliadke folklórnych skupín z okresu Revúca. Ako nositelia tradícií budú v Kultúrnom dome v Revúcej účinkovať folklórne skupiny Levenda z Muráňa, Revúška z Revúčky, Spod Kohúta z Revúčky - Muránskej Zdychavy a predstaví sa aj tanečníčka Martina Vargová z Rimavskej Soboty. Posledné aprílové dni sa budú už tradične niesť v duchu stavania májov. Stane sa tak v sobotu 28. apríla v Kokave nad Rimavicou, Rimavskej Bani a Sušanoch. V Hrnčiarskych Zalužanoch, Hrnčiarskej Vsi, Klenovci, Rimavskom Brezove a Hnúšti vyrastie symbol na jar sa obnovujúcej prírody podľa zvykov až v predvečer 1. mája (30.4.).
Športové podujatia
V poradí 7. ročník halového futbalového turnaja Panter Cup sa pod záštitou starostu obce Rimavské Brezovo Mariána Šivaru odohrá v Mestskej športovej hale v Hnúšti v sobotu 14. apríla.
O týždeň nato (21.4.) už halu ovládnu vyšportované telá. Hnúšťa sa tak po dvojročnej prestávke opäť stane dejiskom Majstrovstiev Slovenska v kulturistike a fitness. K hosťom má tentokrát patriť legenda profikulturistiky a účastník Mr. Olympia Pavol Jablonický, či olympijský víťaz v chôdzi na 20 km zo Soulu 1988, nositeľ titulu majstra Európy a dvojnásobný vicemajster sveta Jozef Pribilinec.
Pre priaznivcov terénnych vozidiel je tu už 13. ročník najväčšieho offroad podujatia Slovenska, na ktorom každoročne štartuje až 250 posádok. Obľúbený Offroad Tisovec bude tento rok prebiehať v dňoch od 19. do 22. apríla (štvrtok - nedeľa).
Ak si vo voľnom čase radi zabeháte, alebo patríte k aktívnym športovcom, určite nevynechajte Jarný beh v Muránskej Dlhej Lúke. Sily a výdrž si môžete zmerať v šiestich rôznych kategóriách na 5,4 km dlhej trati v sobotu 28. apríla.
Turistika
Prvé aprílové kroky členov KST Hnúšťa budú viesť k Slavošovskému tunelu (7.4.). Ďalej z turistickej ponuky na tento mesiac vyberáme 35. ročník výstupu na Hradovú, kam sa v sobotu 21. apríla vydajú turisti z KST Hnúšťa aj Turistického oddielu KOS Rimavská dolina. O týždeň nato (28.4.) zas členovia KST Rimavská Sobota navštívia najväčšie chránené územie regiónu Malohont - Drienčanský kras. Podrobnosti o jednotlivých akciách nájdete na web stránkach KST Hnúšťa (www.ksthnusta.sk), KST Rimavská Sobota (www.kst-rs.webnode.cz) a TO KOS Rimavská dolina (www.tokosrimdolina.webnode.sk). Ak ste ešte nezahájili svojich 100 jarných kilometrov alebo ich už v nohách poctivo zbierate, tak určite využite aj poslednú pozvánku z našej ponuky. V sobotu 28. apríla chystajú štyri obce z nášho regiónu spoločný Výstup na Sinec sprevádzaný detskými hrami v prírode. Na vrchole bude na účastníkov čakať občerstvenie vo forme guľášu a nebudú chýbať ani odznaky a magnetky na pamiatku.
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2018. Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Furmanová

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-