spravodlivosť do svojích rúk. Máj na onom konci v noci spílili, a tým urazili konkurenčný koniec! Tak sa to tradovalo aj v dnešnej obci Čierny Potok, ktorá vznikla z osád Verecká, Hodoš a Durenda. V Čiernom potoku po nezhodách uvedených osád v dolinke bez osídlenia vtedajší zeman Szabó venoval pozemky znepriateleným osadníkom v neobývanej oblasti v strede osád Durenda-Hodoš pri potôčiku, ktorý volali Čierny potok.
Legenda hovorí, že názov Čierny Potok sa traduje z obdobia dobíjania Fiľakovského hradu Turkami. Tak osada „verecká“ mala rybník, a zúfalí obyvatelia osady videli spásu v rybníku. No Turci na malých koníkoch dokonali „seč“, a tak sa voda rybníka s krvou zmenila na „Čierny Potok“.
V období „krutej totality“ v obci Čierny Potok "nanútili" komunisti obyvateľom vybudovať tri ovčíny, dva kravíny, jeden objekt odstavčiat barančekov, jeden matečník ošípaných, jeden „svinčík odstavčiat“. Dnes je to minulosť.
V minulom období v obci pôsobili záujmové organizácie SZM, Zväzarm, Dobrovoľný požiarny oddiel. Nuž a pred dvomi rokmi sa z iniciatívy pani starostky Svetlany Šufliarskej, rod Zauškovej, obnovila činnosť aj ZO Slovenského zväzu požiarnej ochrany, ktorej bol v minulosti predsedom jej otecko Štefan Zauška. Myšlienka obnoviť organizáciu mladých požiarnokov našla patričnú odozvu, a tak v obci obnovili jej činnosť. Základná organizácia dobrovoľnej požiarnej ochrany v spolupráci s poľovníckym združením a ZO Slovenského zväzu záhradkárov a Obecný úrad zorganizovali obecné stavanie mája. Nadviazali na staroslaviansku a keltskú tradíciu “príchodu nového života“ a zorganizovali verejné "stavanie mája“. Statní junáci hasičského zboru s vypätím síl a dôvtipu máj postavili za doprovodu „ženského speváckeho zboru záhradkárok“ v obci piesňou - Máj, máj, zelený. Po oficiálnom postavení mája poľovníci pripravili chutný guláš z diviny. Bezprostredná atmosféra pretrvávala až do podvečerných hodín.
Foto a príspevok: JUDr. Jozef Pupala
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.