„Deti sú prevažne veselé, spontánne, úprimné, hravé,“ povedala Ivona Ďuričová. „V básničkách sa im páči rým aj rytmus a ja sa snažím im napísať veselé a vtipné básničky, ktoré si ľahko zapamätajú a niečo sa pri nich aj naučia,“ dodala.
Ivona Ďuričová navštívila knižnicu v Rožňave presne pred štyrmi rokmi. Besedy sa vtedy zúčastnili deti základných škôl. Teraz sú naplánované dve a jedna z nich bude pre deti materských škôl. Svoju tvorbu uverejňovala aj v časopise Zvonček a Maxík, za čo dostala aj ocenenie. V deviatom ročníku najväčšej čitateľskej ankety Panta Rhei Awards sa kniha Ivony Ďuričovej Zvieratká z abecedy umiestnila v kategórii Slovenská detská kniha roka 2017 na 2. mieste. Popri písaní pre deti tvorí aj pre dospelých a venuje sa rodine, hudbe, maľovaniu a fotografovaniu.
Týždeň slovenských knižníc sa uskutoční v dňoch 4. – 10. marca 2019 pod spoločným mottom Knižnice pre všetkých. Týmto podujatím štartujeme v knižniciach mesiac, ktorý je už tradične zameraný o čosi viac, ako po ostatné mesiace, na knihu a čítanie. Príďte preto podporiť množstvo zaujímavých aktivít, ktoré Vám v tom týždni pripravila Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. V pondelok 4. marca 2019 príde medzi malých, už či budúcich čitateľov spisovateľka Ivona Ďuričová na besedu, ktorú sme nazvali Fešandy pandy a ostatní kamaráti.
Tatiana Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.