Dnes, keď už synovia vyleteli z rodného hniezda, plní si svoje sny.
Svoju prvú knihu napísala v roku 2007 a bola hotová za mesiac. Vznikla po smrti jej manžela, keď potrebovala dostať zo seba bolesť a stratu, vykričať svoje trápenie. Keď jej kamarátka poradila, aby o všetkom napísala, sadla si za počítač a začala pracovať na prvej knihe. Vydala ju za vlastné v malom náklade. Medzi jej priateľmi sa rozchytala ako teplé rožky, každý si chcel prečítať jej prvotinu a nazrieť pod povrch naoko tvrdej povahy. „Nikdy nezabudnem na to, ako som išla do banky a tam moju knihu čítal úplne cudzí muž. Bol to pre mňa obrovský úspech,“ prezradila Lenka Gahérová a dodala, že pre čitateľov má jeden odkaz, ktorý je zverejnený aj na internete. "Svojim čitateľom odkazujem, aby sa na mojich knihách dobre zabavili, aby im niečo dali a čítanie nepovažovali za stratu času. Aby po prečítaní knihy pochopili, čo som im chcela povedať, a našli v nej posolstvo, kvôli ktorému to všetko stálo za námahu."
Pracovníčka knižnice pani Eleková prezradila, že na autorské besedy pozývajú dobrých slovenských autorov, ktorí píšu o netradičných témach so zaujímavým podaním. „V románoch a poviedkach tejto autorky nájdeme veľa inšpirácií, ako zmeniť svoj život od základov a naštartovať sa k novým začiatkom. Páči sa mi, že píše tak, aby mala čo povedať ženám, mužom i mládeži. Cez svoje príbehy nám odkazuje, že nikdy nie je tak zle, aby na druhý deň nemohlo byť lepšie,“ dodala Eleková.
Svoj voľný čas autorka trávi v záhrade a energiou ju dobíja ratlík Máška a malé šteniatko Maruška, ktoré je inšpiráciou na novú detskú knihu.
V knižniciach prebieha mesiac, ktorý je už tradične zameraný, o čosi viac ako po ostatné mesiace, na knihu a čítanie. Návštevníci, čitatelia, ale i tí, ktorí nemajú preukaz do knižnice, majú možnosť prísť na rôzne aktivity, ktoré im pripravili pracovníčky Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave. Jednou z nich je aj beseda o knihách spisovateľky Lenky Gahérovej. Tešíme sa na Vás v utorok 19.3.2019 o 16:30 hod. v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, ul. Lipová 3, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja. Pripravená je beseda a autogramiáda s možnosťou zakúpenia si kníh. Vstup je voľný.
Tatiana Bachňáková
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.