Dnes, keď už synovia vyleteli z rodného hniezda, plní si svoje sny.
Svoju prvú knihu napísala v roku 2007 a bola hotová za mesiac. Vznikla po smrti jej manžela, keď potrebovala dostať zo seba bolesť a stratu, vykričať svoje trápenie. Keď jej kamarátka poradila, aby o všetkom napísala, sadla si za počítač a začala pracovať na prvej knihe. Vydala ju za vlastné v malom náklade. Medzi jej priateľmi sa rozchytala ako teplé rožky, každý si chcel prečítať jej prvotinu a nazrieť pod povrch naoko tvrdej povahy. „Nikdy nezabudnem na to, ako som išla do banky a tam moju knihu čítal úplne cudzí muž. Bol to pre mňa obrovský úspech,“ prezradila Lenka Gahérová a dodala, že pre čitateľov má jeden odkaz, ktorý je zverejnený aj na internete. "Svojim čitateľom odkazujem, aby sa na mojich knihách dobre zabavili, aby im niečo dali a čítanie nepovažovali za stratu času. Aby po prečítaní knihy pochopili, čo som im chcela povedať, a našli v nej posolstvo, kvôli ktorému to všetko stálo za námahu."
Pracovníčka knižnice pani Eleková prezradila, že na autorské besedy pozývajú dobrých slovenských autorov, ktorí píšu o netradičných témach so zaujímavým podaním. „V románoch a poviedkach tejto autorky nájdeme veľa inšpirácií, ako zmeniť svoj život od základov a naštartovať sa k novým začiatkom. Páči sa mi, že píše tak, aby mala čo povedať ženám, mužom i mládeži. Cez svoje príbehy nám odkazuje, že nikdy nie je tak zle, aby na druhý deň nemohlo byť lepšie,“ dodala Eleková.
Svoj voľný čas autorka trávi v záhrade a energiou ju dobíja ratlík Máška a malé šteniatko Maruška, ktoré je inšpiráciou na novú detskú knihu.
V knižniciach prebieha mesiac, ktorý je už tradične zameraný, o čosi viac ako po ostatné mesiace, na knihu a čítanie. Návštevníci, čitatelia, ale i tí, ktorí nemajú preukaz do knižnice, majú možnosť prísť na rôzne aktivity, ktoré im pripravili pracovníčky Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave. Jednou z nich je aj beseda o knihách spisovateľky Lenky Gahérovej. Tešíme sa na Vás v utorok 19.3.2019 o 16:30 hod. v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, ul. Lipová 3, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja. Pripravená je beseda a autogramiáda s možnosťou zakúpenia si kníh. Vstup je voľný.
Tatiana Bachňáková
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.