Ako prvý z dospelých hostí čítal zástupca primátora mesta Rožňava Ján Lach z knižky Červík Ervín. Červík Ervín je sympatický veselý chlapík, ktorý má zo všetkého najradšej klobúky a pokojný život vo svojom jabĺčku. Keď ho však búrka jedného dňa pripraví o dom na jablonke Ilonke, prežíva vzrušujúcu cestu plnú dobrodružstiev.
Po krátkej ukážke nasledoval člen profesionálneho Mestského divadla ACTORES Rožňava – Róbert Kobezda. Jeho skvelý výkon s ukážkou rozprávky z knihy Analfabeta Negramotná sme počúvali po celý čas s úsmevom na tvári. Dej sa odohrával tesne pred Štedrým dňom a Betka Bábiková, prezývaná aj Analfabeta Negramotná, pre jej nezáujem o čítanie akéhokoľvek druhu, sa omylom nechala zavrieť v knižnici. Z kníh začali vychádzať svetoznáme knižné postavy jedna za druhou... Ku knihe sa v budúcnosti určite opäť vrátime.
Na podujatie prijal pozvanie aj Michal Drengubiak, poslanec Mestského zastupiteľstva Rožňava. Čítanie z knižky Kde rastú peniaze určite bolo poučné i zábavné. Je vtipná, rozprávková a dáva základ finančnej gramotnosti. Humorne a jasne vysvetľuje jednotlivé pojmy. Odporúčame ju prečítať našim malým čitateľom i dospelým.
Vynikajúci výkon s neuveriteľným vžitím sa do hlavnej postavy knižky Sloní chobot, levia laba, nech je zo mňa ježibaba! predviedla Renáta Palme, naša dlhoročná čitateľka a dnes už pracovníčka Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Veselé a úsmevné príbehy o ježibabe, ktorá vôbec nie ja zlá a chce mať množstvo dobrých kamarátov, boli aj tento rok na podujatí a deti sa na nich veľmi dobre zabávali.
Z knihy Adela, ani to neskúšaj! čítal Pavol Lackanič, riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Táto kniha vznikla podľa skutočnosti, hoci je celá vymyslená. Autor verí, že niekde žije nejaká Adela, ktorá vystupuje v týchto príbehoch, hrá futbal, vie sa pobiť so životom a miluje humor.
Jednotlivých dospelých striedali deti zo základných škôl prvého stupňa. Mnohé z nich čítali na verejnom priestranstve do mikrofónu po prvýkrát. A musíme s radosťou skonštatovať, že všetky deti boli skvelé, čítanie im išlo na výbornú.
Aby podujatie mohlo byť zrealizované, potrebovali sme spojiť sily jednotlivých organizácií. Za pomoc pri realizácii veľké poďakovanie patrí primátorovi mesta Michalovi Domikovi, pod záštitou ktorého sa koná podujatie na záver školského roka, zástupcovi primátora mesta Rožňava Jánovi Lachovi, za poslancov mestského zastupiteľstva Michalovi Drengubiakovi, MÚ – Odboru školstva, kultúry, mládeže, športu Ivanovi Nemčokovi a Lucii Kerekešovej, za ozvučenie Júliusovi Repaskému, Technickým službám mesta Rožňava za lavičky a stany, za propagáciu a vysielanie Mestskému televíznemu štúdiu, s. r. o. Rožňava, ako aj pracovníkom Mestskej polície Rožňava, ktorí dohliadali na pokojný priebeh.
Za posledné roky nastal obrovský posun v oblasti technológií a médií. Rastú nám obrazovkové deti. Čítanie je pre ne ďaleko náročnejšie ako pozeranie do obrazoviek a podľa neurológov sa už odráža aj na zmenenej štruktúre nášho mozgu.
Vysokoškolská pedagogička Ľudmila Hrdináková sa venuje predmetom zameraným na psychológiu čítania, učí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a zameriava sa na psychologické aspekty čítania. Hovorí, že ak sa u dieťaťa schopnosť čítať netrénuje, tak sa bude stále zhoršovať a v škole bude zaostávať stále viac. Pri čítaní knihy a pri sledovaní rozprávky na obrazovke sa zapájajú iné časti mozgu. Ak sledujú deti televíziu, nerozvíja sa u nich napríklad v potrebnej miere reč. Pri počúvaní čítaného textu sa mozog zaoberá spracovaním slov. A čo je nesmierne dôležité, mozog má možnosti tvoriť predstavy na podnet počutého – vizualizovať.
Čítaním sa rozvíja predstavivosť, obohacuje sa slovná zásoba, dotvárajú sa morálne hodnoty a v neposlednom rade sa vytvára vzťah nielen medzi dieťaťom a rodičom, ale aj k budúcemu možnému vzdelaniu. A to je hlavné poslanie podujatia, ktoré chceme aj v budúcnosti realizovať. Dovidenia pri nových zážitkoch s rozprávkami v roku 2020!
Tatiana Bachňáková






























Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.