že som si ich začal aj sám vymýšľať. Môže za to moja fantázia a sny. V rokoch 1990/1991 sme v časopise Kamarát pripravovali periodický fotoseriál zo života školákov Bez nás to nejde. V rokoch 1991 – 1992 som pôsobil ako reportér mládežníckeho týždenníka Kamarát. S výtvarníkom Petrom Stankovičom (ale aj s inými) sme robili komiksy. Najznámejším bolo Mestečko pod lopúchom, ktorý vyšiel aj v Česku,“ prezradil o sebe Kollár. Autor kníh, aký sa v slovenskej literatúre neobjavuje každý deň. Ako reportér bol v roku 1997 ocenený Cenou za reportáže, ktorú mu udelil Slovenský literárny fond. „Ako redaktor som začínal už takmer pred tridsiatimi rokmi v redakcii časopisu Kamarát, určenom pre násťročných. Na starosti som mal kultúrnu rubriku a reportáž. Bolo krátko po nežnej revolúcii, otvárali sa nové možnosti. S kolegyňou nám v jedno odpoludnie napadlo, že by sme mohli priniesť tínedžerom niečo nové, a to spomínaný fotoseriál, v ktorom by sa možno aj trochu našli. Slovo dalo slovo, dostali sme súhlas od novo vymenovaného šéfredaktora a začali sme vymýšľať jednotlivé časti,“ dodal žurnalista, spisovateľ a prozaik pre deti i dospelých. Viac už prezradí v piatok 4.10.2019.
Tibor Hujdič alias „pán Mrkvička“ študoval sociálnu prácu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ako sociálny pracovník pracoval s deťmi. Založil Detské kníhkupectvo Mrkvička, zamerané na predaj kvalitných kníh pre deti a mládež. Vedie semináre pre knihovníkov o práci s detským čitateľom, semináre pre učiteľov o čitateľskej gramotnosti. V jednom rozhovore pred dvomi rokmi na otázku, či čítajú dnes deti knihy odpovedal „Celoživotných čitateľov strácame. Záujem o čítanie u detí nad 12 rokov prudko upadá. Keď prídete do väčšiny tried na základných školách, nie je ani jedna zaujímavá kniha či časopis, ale je tam 24 mobilov, ktoré ponúkajú digitálny svet plný okamžitej zábavy, ktorá sa dá ľahko konzumovať, tak je jasné, čo deti budú cez prestávky robiť.“
,,Prečo je čítanie dôležité" je názov stretnutia detí a pána Hujdiča, a my veríme, že opäť bude mať kladnú odozvu. Absolvovala som stretnutie s pánom Hujdičom osobne, a vtedy som si povedala: chcem, aby priniesol svoje "posolstvo"– prečo čítať – opäť k nám pre žiakov nášho mesta, okresu,“ povedala pracovníčka knižnice Miriama Tóthová z Úseku literatúry pre deti a mládež.
V rámci projektu Tajomstvá v literatúre III sa v piatok 4.10. 2019 uskutoční beseda so spisovateľom Jozefom Kollárom pod názvom „Príbehy dneška“ a 9.10.2019 príde slovenský propagátor detského čítania Tibor Hujdič ,,Prečo je čítanie dôležité". Podujatia budú realizované v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Tatiana Bachňáková
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.