Michaela Ella Hajduková sa narodila v Gelnici a po ukončení Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity, odbor učiteľstvo pre 1. stupeň ZŠ sa udomácnila v Košiciach a uchytila sa v novinách Košický večer ako redaktorka spravodajstva a publicistiky. Písať začala prakticky odvtedy, čo sa písať naučila. Celú základnú školu „padali“ školské zošity za obeť jej prvým literárnym pokusom. Tajne. Rodičia sa čudovali, ako je možné, že potrebujú do školy toľko zošitov. Písala rôzne básne, komixy o modernej Popoluške a iné. Až na vysokej škole začala seriózne uvažovať o akomsi literárnom smerovaní. Prihlásila sa na Mám talent s románom Siete z času. Po dlhom čase driny vyšla kniha Všetky moje tváre. Vypracovala sa na spisovateľku, ktorá nepíše len jeden žáner. Jej príbehy sú rôznorodé. Je autorkou historických, tajomných a nadprirodzených románov, pretkaných láskou a vášňou. O svojej tvorbe Vám porozpráva na besede, ktorá sa bude konať v utorok 22.10.2019 so začiatkom o 16:30.
Pavel „Hirax“ Baričák – zakladateľ knižného vydavateľstva HladoHlas, autor románov a kníh motivačnej literatúry, hudobník, bloger, filozof, cestovateľ a fotograf, aj takto je charakterizovaný Baričák. Debutoval románom Raz aj v pekle vyjde slnko. Vznikol po rozpade jeho jedenásťročného vzťahu. „To ma postavilo na nohy,“ spomenul Baričák v jednom z rozhovorov a pokračoval: „Kniha vyšla v roku 2007, a tak začalo moje písanie a vydávanie kníh na túto tematiku. Ľudia si v bolesti veľakrát myslia, že prišiel koniec, a pritom je to vždy len začiatok niečoho nového, ešte krajšieho, lepšieho“.
Klasický spisovateľ najprv tvorí literárne dielo s dôrazom na poetické a vyjadrovacie možnosti - to sa až vo svojej finalizovanej podobe stáva produktom. Baričák, a dnes aj mnohí ďalší, daný proces otočili: tvoria produkty osobnej exhibície, ktoré jednou časťou sú aj textom a tou ich môžeme považovať za literatúru.
„V Rožňave nebude pán Baričák po prvýkrát. Preto sám zhodnotil situáciu a navrhol, aby sa so svojimi priaznivcami stretol u nás v daný deň až trikrát, nakoľko vie, že o jeho motivačné prednášky býva veľký záujem,“ prezradila pracovníčka knižnice úseku beletrie Helena Eleková a dodala: „A naozaj môžem potvrdiť, záujem je veľký a my sme pristúpili k systému voľné vstupenky s číslom, za ktoré síce návštevníci platiť nebudú, ale aby sme vedeli, že sála, ktorá pojme niečo cez 50 ľudí, bude prístupná každému záujemcovi a nikto nebude stáť niekde v chodbe, lebo by sa tam už nevošiel.“
Projekt Tajomstvá v literatúre III sa blíži k záveru. Jednotlivé podujatia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk. Tešíme sa spolu s Vami, že si nenecháte ujsť záverečné stretnutia s autormi zaujímavých kníh rôzneho druhu v tomto kalendárnom roku.
V utorok 22.10. o 16:30 príde porozprávať o svojej rôznorodej tvorbe Michaela Ella Hajduková. Na svoje si prídu milovníci ženských románov, historických románov a všetci, čo majú radi knihy z prostredia medzi nebom a zemou. Sú to súčasné romány spojené s mystikou, nadprirodzenom a históriou. Ďalšia časť jej románov sa venuje problematike vojnových a povojnových čias hitlerovského Nemecka.
V stredu 23.10.2019 príde s motivačnou prednáškou Pavel „Hirax“ Baričák. Návrat k sebe, sebapoznanie, sebapremena, vzťahy, strachy, sloboda...
Tešíme sa na Vás v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave, ul. Lipová č. 3. Vstupy na podujatia sú bezplatné.
Tatiana Bachňáková
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.