Podujatie svojimi príhovormi otvorili Iveta Kyselová, riaditeľka Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave a Ján Lach, zástupca primátora mesta Rožňava. K pozvaným prítomným sa prihovoril aj zástupca primátora mesta Rožňava Ján Lach, ktorý o.i povedal: „Rožňava bola v minulosti centrom vzdelanosti. Z niekdajšieho centra baníctva sa menila na mesto škôl a remesiel. Slávne rožňavské školy navštevovalo veľa významných osobností z oblasti vedy, literatúry a umenia, velikáni, ktorí výrazným dielom prispeli k rozvoju celého Gemera,“ povedal vo svojom príhovore Ján Lach a dodal: „Táto zážitkovo-informačná záhrada, ktorú dnes slávnostne otvárame, má slúžiť aj na to, aby si mladí ľudia, ktorí odídu z tohto mesta za štúdiom či prácou inde, vybudovali vzťah k tomuto regiónu.“
Za poslancov Kultúrnej komisie Košického samosprávneho kraja poďakoval za skvelý nápad a realizáciu informačných panelov, ktoré umožnia získať informácie nielen domácim, ale i zahraničným návštevníkom, Pavol Burdiga, predseda komisie, a poprial pracovníkom knižnice veľa síl pri organizovaní podujatí v zážitkovo-informačnej záhrade.
Výsledkom projektu je zážitkovo-informačná záhrada, ktorá bude miestom netradičného získavania informácií a zábavného trávenia voľného času pre všetky vekové kategórie. Bude dostupná pre žiakov, študentov i širokú verejnosť. Informačné panely sú v troch jazykových mutáciách (v slovenskom, maďarskom a v anglickom jazyku), ktoré umožnia získať informácie a kontakty aj zahraničným návštevníkom nášho mesta. V záhrade bude možný voľný samostatný pohyb, realizácia rôznych vzdelávacích a zábavných aktivít. V kombinácii dostupnej literatúry, či už absenčnej alebo prezenčnej v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, pôjde tak o netradičný spôsob spoznávania regiónu Gemer. Projekt Objavujeme čaro Gemera bol realizovaný s finančnou podporou Košického samosprávneho kraja vo výške 18 617,28 € v rámci programu Terra Incognita a výzvy „Tradície inšpirujú inovácie“.
Tatiana Bachňáková
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.