Slovenská asociácia knižníc, Spolok slovenských knihovníkov a knižníc vyhlasujú pre rok 2020 v termíne od 2.3. - 8.3.2020 21. ročník celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc pod spoločným mottom: Knižnice pre všetkých.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave pripravila pre širokú verejnosť niekoľko podujatí. V pondelok o 17:00 hod. prijal pozvanie autor dvoch kníh „Ako som vozil Nórov“ Ondrej Sokol, ktorý po zrušení štúdijného odboru na VŠ odišiel pracovať ako vodič autobusu do Nórska. Autorská beseda o živote v severskej krajine v kolekcii titulov Ako som vozil Nórov a Ako som vozil Nórov 2 prítomných určite dobre pobaví.
V utorok o 16:30 hod. sa opäť budeme venovať „šoférovaniu“, tentokrát to bude najstaršia kamionistka Slovenska Jarmila Zacher Pajpachová, ktorá je autorkou dvoch kníh „Môj život kamionistky“ a „Spoveď kamionistky“. Vo svojich 55 rokoch si urobila vodičský preukaz na kamión a svoj život od detstva až po súčasnosť opísala v knihách.
V stredu od 10:00 do 14:00 hod. sú na pobočke sídliska Juh pripravené aktivity pre deti „Cestou za rozprávkami“ a o 15:00 hod. v spolupráci so SocioCentrom pozývame verejnosť na aktivity v rámci cyklu „Aktívni v každom veku“.
Počas celého týždňa budú prebiehať na úseku pre deti a mládež v hlavnej budove aktivity „Každá kniha niečo skrýva“ pre deti i rodičov, pre seniorov to bude kvíz a biblioterapia.
V rámci Týždňa slovenských knižníc bude vyhlásený IV. ročník literárnej súťaže, zameraný na prezentáciu slovenskej tvorby pod názvom Perly poznania pre všetky vekové kategórie. Pre deti a mládež bude vyhlásená literárna a výtvarná súťaž „Moja knižnica o 10 rokov“.
V priestoroch knižnice sú k dispozícii aj výstavy: J. Zacher Pajpachová - „Môj život kamionistky“, Miroslav Regitko - „Čriepky z tvorby“ a výstava z regionálnych dokumentov „Zákutia prírody Gemera“. Čitatelia i návštevníci knižnice počas Týždňa slovenských knižníc budú môcť využiť zápisné zadarmo a budú im odpustené aj pokuty.
Cieľom je pozitívne zviditeľňovať knižnice ako kultúrne a vzdelávacie inštitúcie prostredníctvom najrozmanitejšieho spektra aktivít a podujatí. Čítanie je najefektívnejší spôsob rozširovania slovnej zásoby. Literatúra obsahuje výrazy, ktoré sa v bežnej komunikácii nevyskytujú.
Tatiana Bachňáková
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.