|
Spomedzi veľkého množstva knižiek sa nám ťažko vyberali tie
najkrajšie, keďže v každej knižke sa nám niečo zapáčilo. V knihe s názvom Veľká kniha hier nás čakali rôzne úlohy s postavami z rozprávky Malý princ. Počítali sme, vyfarbovali, priraďovali tiene k postavám, navštívili sme planétu Malého princa, objavovali svet písmen, číslic a farieb a množstvo iných hier. Úlohy nás veľmi pobavili a niektoré aj potrápili naše múdre hlavičky. Rozprávkový svet nás zaviedol do ríše kúziel s knihou Tvoríme – Kúzla so škatuľami od nápojov od autorky Maité Balartová. V knihe sme našli množstvo nápadov, ako vykúzliť rôzne nové veci, a to napríklad: výroba hračiek, ozdobných krabičiek, kabelky pre dievčatá, stojany na farbičky a to všetko z jedného materiálu – škatule od nápojov.
Zistili sme, koľko pekných vecí sa dá vyrobiť z jednej prázdnej škatule. Vďaka tejto knihe sme si zopakovali aj to, akú dôležitú úlohu zohráva v našom živote separovanie a recyklácia odpadu. V rozprávkovom svete nebývajú len postavičky, ale aj rôzne zvieratká. Práve v knihe „Kto býva v dutinách stromoch“ od Markety Špačkovej nás čakala encyklopédia a v druhej polovici knihy časť s názvom Vitajte. V časti „Encyklopédia“ sme sa dozvedeli viac o svete sýkoriek, lesnom doktorovi a mnohých ďalších zvieratkách. V časti „Vitajte“ sme si pozreli, ako to vyzerá v dutine stromov u sýkorky, datľa a mnohých iných zvierat. Pred spaním nám pani učiteľky prečítali príbehy z knihy Kiko jeden, kiko dva – V škôlke od Tone Revajovej. Tento rok bola naša spolupráca s obecnou knižnicou iná ako minulé roky, keďže nám to situácia nedovolila. Pevne veríme, že sa v knižnici čoskoro stretneme, aj keď už nie ako škôlkari, ale ako veľkí školáci. Mgr. Rozária Farkašová, Edita Galíková |
„Existuje veľa ciest, ako obohatiť detský svet. Láska ku knihám je tou najlepšou zo všetkých.“
A vďaka mojej láske a vášni ku knihám sa snažím ukázať iný svet svojim deťom, keď vďaka knihe môžem snívať a veriť, že zlo bude porazené a princezné nájdu svoje šťastie a rytieri dobyjú srdce svojej milej..., tak ako v našich krásnych rozprávkach, alebo jednoducho budú len prežívať príbeh hlavného hrdinu. Výber knižiek sa mení aj vekom detí, teraz skôr siahajú po literatúre pre mládež a čítajú knihy, ktoré sú im tematikou blízke – zo školského prostredia. Pozorne čítajú a hltajú informácie z náučnej literatúry. Som rada, že knihy ich bavia a majú radosť z čítania. I keď máme doma veľké množstvo kníh, veľmi radi navštevujeme knižnicu v Gemerskej Polome, kde nám milá pani Danka Červenáková stále poradí s výberom kníh. ☺ Tentokrát sme siahli po krásnych príbehoch o zvieratkách od Sue Mongredien: Hľadá sa šteniatko – príbeh Emky a jej psieho kamaráta Loptoša. Príbeh Zvedavá líštička od Michala Belšána je o Baške a jej dobrom srdiečku, ktoré pomôže zachrániť líščie mláďatko. Ide o skutočné príbehy z našej prírody.
Prečítali sme si aj časť zo série knižiek Miška a jej malí pacienti od poľskej autorky menom Aniela Cholewińska-Szokolikova, myslím si, že táto knižka osloví každé dieťa, ktoré miluje zvieratká. Prednedávnom sa deti v škole venovali povestiam a strávili krásne dopoludnie s knihou povestí. Nám sa dostala do rúk aj nová kniha od Ondreja Sliackeho pod názvom Najkrajšie slovenské povesti. Sú to krásne príbehy, z ktorých sme sa znova naučili niečo nové o našej rodnej domovine. V tejto knihe sa prelínajú príbehy založené na faktoch a udalostiach s príbehmi plnými fantázie. Z náučnej literatúry sa syn veľmi potešil Detskej encyklopédii o Vesmíre od Gilesa Sparrowa. Kniha je plná farebných astronomických faktov, dramatických a krásnych ilustrácií s množstvom údajov nielen o vesmíre, ale o všetkom, čo k nemu patrí. Kniha je dokonalým sprievodcom našou slnečnou sústavou, vesmírom. Poznatky vychádzajú z najnovších astronomických výskumov a počítačom vygenerovaných snímok. Táto kniha poteší nejedného chlapca. S veľkou radosťou sme si požičali knihu o ženách – rebelkách, ktoré boli inšpiráciou a vzorom pre mnohé iné ženy a dievčatá. Príbehy na dobrú noc pre Rebelky 2 od Francescy Cavallovej a Eleny Faviliovej, druhé pokračovanie 100 nových príbehov o výnimočných ženách, ktoré sa nebáli a chceli niečo zmeniť. Je to zbierka úplne nových príbehov od kráľovnej Nefertiti, Beyoncé, Rosalindy Franklinovej až po J. K. Rowlingovú. Ďalšou knihou o ženách je aj kniha 20 výnimočných dievčat, ktoré zmenili svet, táto kniha je taktiež o výnimočných a silných ženách. Je krásne ilustrovaná a zároveň texty zdobí pekné písmo. Po prvom otvorení knihy som sa cítila ako v rozprávke. Kvapky na kameni od editoriek Moniky Kompaníkovej a Kamily Musilovej je kniha 50 príbehov o českých a slovenských rebelkách. Vďaka týmto fascinujúcim knihám sme sa dozvedeli veľa nových vecí a hlavne veľa o ženách, o ktorých sme ani nevedeli.
Myslím, že tieto knihy dokážu nielen dievčatá, ale aj chlapcov inšpirovať k splneniu si svojich snov. Čitateľka knižnice a mama dvoch školopovinných žiakov |
S KNIHOU V RUKE AJ DETI V GEMERSKEJ POLOME alebo KNIHY Z NAŠEJ KNIŽNICE Doporučený
Napísal(a) D. Č.V našej knižnici pohodlne a poučne – to je názov úspešného projektu obecnej knižnice v Gemerskej Polome, vďaka ktorému sme nakúpili literatúru pre všetky vekové kategórie, a to z finančných prostriedkov FONDU NA PODPORU UMENIA. Prioritou boli naši najmenší čitatelia. Keďže nepriaznivá situácia nedovoľovala, aby sme mohli spoločne nazrieť do tajov kníh v našej knižnici, všetci, ktorí vedia, čo kniha človeku dá, dali na knihovníčku a ponúkané knihy čítali v domáckom prostredí, či spoločne s pani učiteľkou. Postupne zasielali správičky a fotografie o tom, ako spoločne čítajú. Fotografie a texty nás o tom presvedčili – nech sa páči na „potulky“ prostredníctvo dvoch ukážok zo zaslaných správičiek.
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Teta Danka






Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.