Spoznať knihu v jej každej podobe, zistiť čo v nej všetko nájdeme, ako s ňou šetrne zaobchádzať a kde ju v našej knižnici nájdu, si poľahky dokázali zapamätať. V mnohom pomohli novo nakúpené knihy, ktoré deťom umožnili spoznať knihu v mnohorakej podobe. Kniha, v ktorej sa po navlhčení objaví obrázok a farebne rozlíši, zožala úspech – každý si to chcel vyskúšať. Veľmi sa deťom páčili maňuškové a zvukovo-hudobné knihy – aj vážnej hudby, no nezaostávali ani rozprávkové knihy bohato ilustrované. Počúvanie príbehu z knihy a z úst tety knihovníčky sa vždy ráta. Boli to milé stretnutia, na ktoré sa vždy veľmi tešíme.
Žiaci tunajšej základnej školy tiež navštívili obecnú knižnicu. Vystriedali sa temer všetky ročníky. Ako ináč, i tu nové knihy boli veľkým lákadlom. Zvlášť náučná literatúra mládežnícka je pre ne nesmierne zaujímavá. Nie čudo, veď fantastické vynálezy Leonarda da Vinciho s originálnymi kresbami a rozkladacími stranami, či spoznanie 20 výnimočných chlapcov, objaviteľov, ktorí zmenili svet, alebo nové poznatky o Slovenku, ako i čítať o staroveku, zaujmú aj dospelého čitateľa. Nedalo nám zistiť, ako by dokázali v krátkom čase pripraviť divadelné predstavenie pre svojich spolužiakov za pomoci maňušiek podľa rozprávkových kníh. Po ruke mali dve takého knihy (leporelá), niekoľko rekvizít a svoj um. Predstavenia sa páčili, divadelníci boli spokojní a my ostatní sme boli aj zaskočení, ako dnešné deti dokážu improvizovať a nenechajú nič na náhode – možno by bolo občas aj vhodné si z nich vziať príklad. Príjemným spestrením bolo zastavenie sa pri novej knihe Peter Nagy pre deti s ilustráciami Zuzany Smatanovej a so známymi pesničkami, kde sme si aj zaspievali, ba čo viac, aj zatancovali. Bolo i mnoho smiechu, ale i vážnych zamyslení sa nad knihou a o jej význame pre ne.
Osobitnú skupinu tvorili žiaci školského klubu detí. Tu sú žiaci už po vyčerpávajúcom vyučovaní menej pozorné, a tak sme v priebehu stretnutia volili uvoľnenejšiu atmosféru. Na „povedačky“ o knihách sme mali viac času, ale i žiakov viac ako bežne v triedach. Obsadili sme každé oddelenie knižnice. V každej sa niečo dialo a opäť ich zaujali aj knižné novinky. Nebolo možné ich vynechať, každá bola pre nich niečím zaujímavá. Boli to pekné odpoludnia s knihou v ruke so žiakmi ŠKD dvoch tried tunajšej základnej školy. Ďakujeme.
Dozvedieť sa o knihách a zistiť, ktoré pribudli tohto roku do knižnice prišli žiaci špeciálnych tried tunajšej základnej školy. Žiaci si vyžadujú viac pozornosti a mnohému sa dokážu naučiť možno aj vďaka zaujímavejšiemu podaniu informácií. I keď sme sa zamerali na menej podaných informácií, ale formou krížoviek to bolo pre ne v mnohom zaujímavejšie a prijateľnejšie. Takto sa dozvedeli viac o knižnici a knihách. Knižné novinky sme samozrejme nevynechali a zahrali sme sa na knihovníkov, jednoducho sme si vymenili úlohy a počúvali sme žiakov, ktorú knihu z nových, by ponúkli svojim spolužiakom a samozrejme – prečo. Oplatilo sa.
V našej knižnici sa venujeme aj individuálnej informačnej výchove, a to vždy pre individuálnych záujemcov. Najviac to využívajú dôchodcovia a mamičky s deťmi a starí rodičia s vnúčatami pri ich prvej návšteve našej knižnice. To vždy knihovníka poteší. Posúvame slová jednej mamičky, ktorá nám napísala: "Je krásny pocit navštíviť knižnicu v Gemerskej Polome, pretože okrem príjemnej atmosféry a množstvu zaujímavých knižiek, nás stále privíta usmiata a milá pani knihovníčka – teta Danka. Dokáže nám skvele poradiť a odporučiť knihu. Tentoraz sme si vypožičali hlavne našich autorov. Rada by som sa podelila s dojmami svojich detí, ako aj s mojimi a možno sa do našej knižnice predsa len rozbehnete aj VY s VAŠIMI RATOLESŤAMI – o d p o r ú č a m."
Všetkým čitateľom a používateľom, ktorí navštevujú našu knižnicu srdečne ĎAKUJEM,
vaša knihovníčka – dc.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).