Spoznať knihu v jej každej podobe, zistiť čo v nej všetko nájdeme, ako s ňou šetrne zaobchádzať a kde ju v našej knižnici nájdu, si poľahky dokázali zapamätať. V mnohom pomohli novo nakúpené knihy, ktoré deťom umožnili spoznať knihu v mnohorakej podobe. Kniha, v ktorej sa po navlhčení objaví obrázok a farebne rozlíši, zožala úspech – každý si to chcel vyskúšať. Veľmi sa deťom páčili maňuškové a zvukovo-hudobné knihy – aj vážnej hudby, no nezaostávali ani rozprávkové knihy bohato ilustrované. Počúvanie príbehu z knihy a z úst tety knihovníčky sa vždy ráta. Boli to milé stretnutia, na ktoré sa vždy veľmi tešíme.
Žiaci tunajšej základnej školy tiež navštívili obecnú knižnicu. Vystriedali sa temer všetky ročníky. Ako ináč, i tu nové knihy boli veľkým lákadlom. Zvlášť náučná literatúra mládežnícka je pre ne nesmierne zaujímavá. Nie čudo, veď fantastické vynálezy Leonarda da Vinciho s originálnymi kresbami a rozkladacími stranami, či spoznanie 20 výnimočných chlapcov, objaviteľov, ktorí zmenili svet, alebo nové poznatky o Slovenku, ako i čítať o staroveku, zaujmú aj dospelého čitateľa. Nedalo nám zistiť, ako by dokázali v krátkom čase pripraviť divadelné predstavenie pre svojich spolužiakov za pomoci maňušiek podľa rozprávkových kníh. Po ruke mali dve takého knihy (leporelá), niekoľko rekvizít a svoj um. Predstavenia sa páčili, divadelníci boli spokojní a my ostatní sme boli aj zaskočení, ako dnešné deti dokážu improvizovať a nenechajú nič na náhode – možno by bolo občas aj vhodné si z nich vziať príklad. Príjemným spestrením bolo zastavenie sa pri novej knihe Peter Nagy pre deti s ilustráciami Zuzany Smatanovej a so známymi pesničkami, kde sme si aj zaspievali, ba čo viac, aj zatancovali. Bolo i mnoho smiechu, ale i vážnych zamyslení sa nad knihou a o jej význame pre ne.
Osobitnú skupinu tvorili žiaci školského klubu detí. Tu sú žiaci už po vyčerpávajúcom vyučovaní menej pozorné, a tak sme v priebehu stretnutia volili uvoľnenejšiu atmosféru. Na „povedačky“ o knihách sme mali viac času, ale i žiakov viac ako bežne v triedach. Obsadili sme každé oddelenie knižnice. V každej sa niečo dialo a opäť ich zaujali aj knižné novinky. Nebolo možné ich vynechať, každá bola pre nich niečím zaujímavá. Boli to pekné odpoludnia s knihou v ruke so žiakmi ŠKD dvoch tried tunajšej základnej školy. Ďakujeme.
Dozvedieť sa o knihách a zistiť, ktoré pribudli tohto roku do knižnice prišli žiaci špeciálnych tried tunajšej základnej školy. Žiaci si vyžadujú viac pozornosti a mnohému sa dokážu naučiť možno aj vďaka zaujímavejšiemu podaniu informácií. I keď sme sa zamerali na menej podaných informácií, ale formou krížoviek to bolo pre ne v mnohom zaujímavejšie a prijateľnejšie. Takto sa dozvedeli viac o knižnici a knihách. Knižné novinky sme samozrejme nevynechali a zahrali sme sa na knihovníkov, jednoducho sme si vymenili úlohy a počúvali sme žiakov, ktorú knihu z nových, by ponúkli svojim spolužiakom a samozrejme – prečo. Oplatilo sa.

V našej knižnici sa venujeme aj individuálnej informačnej výchove, a to vždy pre individuálnych záujemcov. Najviac to využívajú dôchodcovia a mamičky s deťmi a starí rodičia s vnúčatami pri ich prvej návšteve našej knižnice. To vždy knihovníka poteší. Posúvame slová jednej mamičky, ktorá nám napísala: "Je krásny pocit navštíviť knižnicu v Gemerskej Polome, pretože okrem príjemnej atmosféry a množstvu zaujímavých knižiek, nás stále privíta usmiata a milá pani knihovníčka – teta Danka. Dokáže nám skvele poradiť a odporučiť knihu. Tentoraz sme si vypožičali hlavne našich autorov. Rada by som sa podelila s dojmami svojich detí, ako aj s mojimi a možno sa do našej knižnice predsa len rozbehnete aj VY s VAŠIMI RATOLESŤAMI – o d p o r ú č a m."
Všetkým čitateľom a používateľom, ktorí navštevujú našu knižnicu srdečne ĎAKUJEM,
vaša knihovníčka – dc.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-