(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a vydavateľstvo SLOVART pripravili pre širokú verejnosť 16.októbra 2013 v priestoroch knižnice stretnutie s vynikajúcim slovenským hercom filmového plátna i divadelných dosiek Andrejom Hrycom.V knihe sa uvádzajú plné mená osôb a je ich tam vyše 740. Rodina, rodinní príbuzní, spolužiaci a učitelia zo škôl, kolegovia, politici... Nie všetci prijali túto knihu s nadšením. Pôvodne to mala byť len útla kniha. Vo vydavateľstve Slovart vyšla na 360-tich stranách. Je dosť podrobná a je v nej iba to, čo v danej chvíli autor považoval za nevyhnutné.
Spomienky na detstvo, školu, štúdium herectva, kde v jeho začiatkoch nie a nie sa naučiť šesťstranové Letorosty od Hviezdoslava, sedemročné účinkovanie v Košiciach, tridsaťročný vzťah s Novou scénou, kde začínal ako študent a skončil ako riaditeľ divadla, o zakladaní HZDS, pri ktorom bol a neskôr pochopil, že to bol omyl, čo aj verejne priznáva, o tom, ako za 180 dní postavil „na zelenej lúke“ novú rozhlasovú stanicu – rádio TWIST a spustil jeho vysielanie, ale i skvelé zážitky z divadelných dosiek, či filmovania, úspechy i „prúsery“, alebo ako sa stal Honorárnym konzulom Seychelskej republiky na Slovensku, či zatiaľ nezverejnené udalosti.
To je len krátke zhrnutie popoludnia, ktoré trvalo viac, ako dobré dva a polhodinové divadelné predstavenie do neskorých večerných hodín. A nebyť toho, že sa náš hosť ponáhľal späť do Bratislavy, odkiaľ ráno cestoval do Prahy na premiéru filmu Příběh kmotra, v ktorom hrá, mohli otázky, ktoré striedali úsmevy a smiech trvať ešte omnoho dlhšie. Náš exkluzívny hosť prítomným dokonca aj zaspieval. Záver stretnutia patril autogramiáde.
Naše srdečné poďakovanie patrí Vydavateľstvu SLOVART, bez ktorého by sa toto stretnutie nemohlo uskutočniť. Veľké ďakujem patrí pánovi Andrejovi Hrycovi, autorovi knihy INVENTÚRA, ktorý prijal pozvanie aj napriek pracovným povinnostiam. A v neposlednom rade patrí naše poďakovanie všetkým tým, ktorí sa zúčastnili tohto podujatia. Verím, že náš hosť Vás presvedčil o tom, že je to príjemný, zhovorčivý a usmiaty Pán herec, ktorého si opäť dovolím citovať z posledných riadkov jeho knihy :
„Vždy som bol samorast a „sám vojak v poli“, iný už asi nebudem Ale s tylovým zabezpečením, aké mi poskytujú „moje baby“, sa nebojím ničoho. Ďakujem.“
Tatiana Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave
FOTOREPORTÁŽ Z BESEDY A. HRYCA V ROŽŇAVE/
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a