prostredníctvom burzy, čo znamená, že dali sme druhú šancu starším knihám. Prezentáciu aktivít knižnice sme nazvali „Mobilná knižnica a burza kníh – bibliostánok“. Pri novom „malom pódiu“ na Námestí baníkov sa pristavilo množstvo zvedavcov. K dispozícii mali nielen knihy, ale aj možnosť zapísať sa za čitateľa knižnice, či obnoviť si členstvo priamo v atmosfére jarmoku. Záujemcovia sa mohli dozvedieť a priamo na mieste si vyskúšať v našom notebooku vyhľadávanie kníh, ktoré sú dostupné prostredníctvom burzy, vyhľadávanie kníh cez katalóg Carmen (nakoľko sme od apríla prešli na nový knižničný program a zmenil sa aj katalóg), prístup do databázy EBSCO, či prístup do svojho čitateľského konta.
Do programu Dní mesta Rožňava sme sa zapojili aj podujatím pre stredoškolákov, ktoré sme realizovali v priestoroch knižnice. Na otvorení sa zúčastnili aj predstavitelia mesta – primátor mesta Rožňava Pavol Burdiga, prednostka MÚ Erika Mihaliková a zástupca poslancov MZ Ján Lach. Podujatie s názvom „Krajina fjordov a trolov“ bolo pripravené pracovníčkami oddelenia beletrie a náučnej literatúry. Súhra týchto dvoch oddelení bola daná do jedného celku v podobe prezentácie o severskej krajine Nórsko a nórskej literatúry. V roku 2009 mesto Rožňava podpísalo Memorandum o spolupráci s mestami Trogstad a Skiptvet. Prítomní študenti sa dozvedeli všeobecné informácie o krajine, o kráľovskej rodine, o historických počiatkoch nórskej literatúry, spisovateľoch, učencoch a zberateľoch nórskeho folklóru. Nórsko je krajina, ktorá kladie veľký dôraz na svoje kultúrne dedičstvo a vynikajúco ho podporuje. Vidieť tu veľký rozkvet kultúry, ako aj vznik nových umeleckých diel vo všetkých oblastiach. Účastníci podujatia sa dozvedeli o najväčších svetových úspechoch nórskej literatúry a humanistických myšlienkach v literárnych dielach. Spomenuli sa aj nositelia Nobelovej ceny za literatúru. V neposlednom rade sa dozvedeli čo-to aj o škriatkoch, ktorí sa volajú trolovia. Množstvo fotografií a sprievodné slovo na záver ukončila ukážka piesne, ktorá pred pár rokmi vyhrala v hudobnej súťaži Eurovízie.
Ak som v úvode spomenula, že knihy majú svoju veľkú moc, určite mi dáte za pravdu. Počnúc literatúrou detskou, cez beletriu pre dospelých a končiac odbornou literatúrou rôzneho charakteru. Krátkym zhrnutím aktivít knižnice som chcela dať do pozornosti rozsah činnosti, ktorá nespočíva len v tom, že od čitateľov preberáme alebo vydávame knihy, ktoré sú k dispozícii. Chcem poukázať na to, že je tu ešte množstvo iných aktivít, ktoré bežný, či náhodný návštevník tejto inštitúcie nevidí. Veď aj burza, ktorá bola ponúknutá na jarmoku, predchádzala dlhodobej príprave, ako je revízia celého knižničného fondu, evidencia každej knihy, nehovoriac o prenášaní množstva plných a ťažkých krabíc zo skladových priestorov z budovy a späť.
Aktivity našej organizácie ste si mohli pozrieť aj prostredníctvom fotografií významných osobností kultúrneho a spoločenského života, ktoré navštívili knižnicu. Tým „to“ ale určite nekončí. Burza kníh pokračuje i naďalej a to v priestoroch knižnice. Práve v čase písania týchto riadkov knihovníci pracujú ako včeličky, v nohách majú desiatky schodov a v rukách únavu od premiestňovania a hlavne dopĺňania stoviek kníh, ktoré si môžete nájsť aj prostredníctvom „burzového“ katalógu cez internet – www.kniznica-rv.sk A pokračujeme aj pri organizovaní podujatí, ako pre deti, tak i pre dospelých. Stojí to síce množstvo času a úsilia, ale robíme to s elánom, nadšením a robíme to pre vás. Aj to jedna z činností práce knihovníka.
Ak vás budeme stretávať v priestoroch knižnice, vieme, že naša práca nevyšla nazmar. Tešíme sa na vás i na vaše podnety a návrhy.
Tatjana Bachňáková
































(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – reportáž) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s mestom Rožňava v rámci osláv Dní mesta Rožňava 2013, ktorých bol aj Rožňavský jarmok, sa zapojila svojimi aktivitami nielen na Námestí baníkov, ale aj vo svojich priestoroch na Lipovej ul.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-