Spoločenskú miestnosť Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave zaplnili do posledného miesta študenti Gymnázia P. J. Šafárika, Obchodnej akadémie a Strednej zdravotníckej školy. Výnimočnosť tohto stretnutia spočívala v tom, že komunikácia hosťa a prítomných študentov prebiehala výlučne v anglickom jazyku.
V prvej časti podujatia sa rozprávalo o prekrásnej prírode USA a o fotografiách Filipa Kuliseva, ktorý je jedným z najvýznamnejších fotografov prírody na svete. Pán Nathan Ringger prezradil, že navštívil mnohé miesta, ktoré sú na vystavovaných fotografiách v priestoroch knižnice a že v USA je množstvo krásnych a zaujímavých miest, štátov. Vyzdvihol Disneyland, New York, Chicago i mnohé ďalšie. „Každé mesto má niečo do seba,“ povedal konzul v závere prvej časti.
Druhá časť stretnutia pozostávala z otázok študentov pre hosťa. Pán Nathan Ringger odpovedal na otázky, ktoré sa týkali víz, štúdia v USA a možností práce v USA pre študentov, čím ich veľmi zaujal. „Mám veľmi rád svoju prácu, umožňuje mi spoznávať veľa nových zaujímavých ľudí, nové krajiny, zvyky a veľmi rád sa učím nové jazyky,“ prezradil pán Ringger a pokračoval „Páči sa mi Bratislava, ale rád chodím a spoznávam aj menšie mestá. Navštívil som napríklad Košice, Prešov, Trenčín, Michalovce, Medzilaborce.“
Stretnutie so študentmi uplynulo veľmi rýchlo. Zhodnotili ho veľmi pozitívne, malo pre nich veľký prínos. Konverzácia bola plynulá, získal si ich pozornosť, zaujal ich, čomu nasvedčovali aj úsmevy na tvárach. Záverečný potlesk ako poďakovanie za príjemne a užitočne strávené dopoludnie znel preplnenou sálou mladých ľudí. A ako znie aspoň jeden názor z radov pedagógov? „Mne osobne sa páčil milý prístup pána konzula, pôsobil skromným a príjemným dojmom a je to skvelá osobnosť,“ povedala pani profesorka Mgr. Zuzana Polónyová z Gymnázia P. J. Šafárika a pokračovala „Bol veľmi milý, srdečný, otvorený a priateľský. Ďakujem za túto príležitosť, vďaka ktorej som spoznala takúto úžasnú osobu.“
Program pána konzula pokračoval ďalej. Vzácnu návštevu prijal primátor mesta Rožňava Pavol Burdiga v priestoroch Radnice. Po krátkom rozhovore, ktorý sa niesol vo veľmi srdečnej a príjemnej atmosfére, pán primátor ukázal konzulovi námestie, ktorého časť je v rekonštrukcii. Zástupcovia knižnice, ktorí ho po celý čas sprevádzali, mu navrhli aj výhľad zo Strážnej veže. Aj napriek skorému rannému cestovaniu z Bratislavy do Rožňavy neodmietol vyjsť 138 schodov, aby sa mu naskytol úžasný výhľad na mesto i široké okolie.
Milý, srdečný, otvorený, priateľský a usmievavý. Tak by sme mohli v stručnosti charakterizovať konzula Veľvyslanectva USA v Bratislave Nathana Ringgera, ktorý zavítal v stredu 24.4.2013 do Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave na derniéru výstavy slovenského fotografa Filipa Kuliseva a diskutoval so študentmi vo svojom rodnom jazyku. Jeho neodkladné pracovné povinnosti mu neumožnili zotrvať dlhšie v našom meste, ale prisľúbil, že sa k nám vráti aj so svojou rodinou, aby bližšie spoznal náš kraj.
Záverečné poďakovanie patrí Veľvyslanectvu USA v Bratislave za sprostredkovanie výstavy skvelých fotografií prírodných scenérií, ktoré si mohla široká verejnosť počas dvoch mesiacov pozrieť v priestoroch knižnice, ako aj za možnosť derniéry s konzulom Nathanom Ringgerom. Srdečné poďakovanie patrí aj riaditeľom škôl a ich pedagógom, ktorí ochotne prijali pozvanie ako na vernisáž, tak aj na derniéru.
Tatiana Bachňáková
{jcomments on}































(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Veľvyslanectvo USA v Bratislave a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravili pre študentov rožňavských stredných škôl 24. apríla 2013 derniéru k výstave úspešného slovenského fotografa Filipa Kuliseva Amazing USA. Pozvanie na podujatie prijal konzul Veľvyslanectva USA v Bratislave pán
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.