Spoločenskú miestnosť Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave zaplnili do posledného miesta študenti Gymnázia P. J. Šafárika, Obchodnej akadémie a Strednej zdravotníckej školy. Výnimočnosť tohto stretnutia spočívala v tom, že komunikácia hosťa a prítomných študentov prebiehala výlučne v anglickom jazyku.
V prvej časti podujatia sa rozprávalo o prekrásnej prírode USA a o fotografiách Filipa Kuliseva, ktorý je jedným z najvýznamnejších fotografov prírody na svete. Pán Nathan Ringger prezradil, že navštívil mnohé miesta, ktoré sú na vystavovaných fotografiách v priestoroch knižnice a že v USA je množstvo krásnych a zaujímavých miest, štátov. Vyzdvihol Disneyland, New York, Chicago i mnohé ďalšie. „Každé mesto má niečo do seba,“ povedal konzul v závere prvej časti.
Druhá časť stretnutia pozostávala z otázok študentov pre hosťa. Pán Nathan Ringger odpovedal na otázky, ktoré sa týkali víz, štúdia v USA a možností práce v USA pre študentov, čím ich veľmi zaujal. „Mám veľmi rád svoju prácu, umožňuje mi spoznávať veľa nových zaujímavých ľudí, nové krajiny, zvyky a veľmi rád sa učím nové jazyky,“ prezradil pán Ringger a pokračoval „Páči sa mi Bratislava, ale rád chodím a spoznávam aj menšie mestá. Navštívil som napríklad Košice, Prešov, Trenčín, Michalovce, Medzilaborce.“
Stretnutie so študentmi uplynulo veľmi rýchlo. Zhodnotili ho veľmi pozitívne, malo pre nich veľký prínos. Konverzácia bola plynulá, získal si ich pozornosť, zaujal ich, čomu nasvedčovali aj úsmevy na tvárach. Záverečný potlesk ako poďakovanie za príjemne a užitočne strávené dopoludnie znel preplnenou sálou mladých ľudí. A ako znie aspoň jeden názor z radov pedagógov? „Mne osobne sa páčil milý prístup pána konzula, pôsobil skromným a príjemným dojmom a je to skvelá osobnosť,“ povedala pani profesorka Mgr. Zuzana Polónyová z Gymnázia P. J. Šafárika a pokračovala „Bol veľmi milý, srdečný, otvorený a priateľský. Ďakujem za túto príležitosť, vďaka ktorej som spoznala takúto úžasnú osobu.“
Program pána konzula pokračoval ďalej. Vzácnu návštevu prijal primátor mesta Rožňava Pavol Burdiga v priestoroch Radnice. Po krátkom rozhovore, ktorý sa niesol vo veľmi srdečnej a príjemnej atmosfére, pán primátor ukázal konzulovi námestie, ktorého časť je v rekonštrukcii. Zástupcovia knižnice, ktorí ho po celý čas sprevádzali, mu navrhli aj výhľad zo Strážnej veže. Aj napriek skorému rannému cestovaniu z Bratislavy do Rožňavy neodmietol vyjsť 138 schodov, aby sa mu naskytol úžasný výhľad na mesto i široké okolie.
Milý, srdečný, otvorený, priateľský a usmievavý. Tak by sme mohli v stručnosti charakterizovať konzula Veľvyslanectva USA v Bratislave Nathana Ringgera, ktorý zavítal v stredu 24.4.2013 do Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave na derniéru výstavy slovenského fotografa Filipa Kuliseva a diskutoval so študentmi vo svojom rodnom jazyku. Jeho neodkladné pracovné povinnosti mu neumožnili zotrvať dlhšie v našom meste, ale prisľúbil, že sa k nám vráti aj so svojou rodinou, aby bližšie spoznal náš kraj.
Záverečné poďakovanie patrí Veľvyslanectvu USA v Bratislave za sprostredkovanie výstavy skvelých fotografií prírodných scenérií, ktoré si mohla široká verejnosť počas dvoch mesiacov pozrieť v priestoroch knižnice, ako aj za možnosť derniéry s konzulom Nathanom Ringgerom. Srdečné poďakovanie patrí aj riaditeľom škôl a ich pedagógom, ktorí ochotne prijali pozvanie ako na vernisáž, tak aj na derniéru.
Tatiana Bachňáková
{jcomments on}
































(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Veľvyslanectvo USA v Bratislave a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravili pre študentov rožňavských stredných škôl 24. apríla 2013 derniéru k výstave úspešného slovenského fotografa Filipa Kuliseva Amazing USA. Pozvanie na podujatie prijal konzul Veľvyslanectva USA v Bratislave pán
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.