(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Gymnáziom Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave srdečne pozývajú študentov a pedagógov z rožňavských škôl dňa 5. mája 2015 o 10:00 hod. do auly Gymnázia P. J. Šafárika na Ul. akademika Hronca 1 na prednášku doc. PhDr. Ladislava Bartka, CSc., „Ľudovít Štúr a jazyková kultúra“. o dejinách i súčasnom stave nášho spisovného jazyka, analyzuje texty východoslovenských ľudových piesní a charakterizuje naše nárečia.
„Niet vari u nás človeka disponujúceho aspoň minimálnou mierou kultúrnosti a vedomostí o našom národe, jeho dejinách a osobnostiach, ktorý by zapochyboval o oprávnenosti a zmysle Roka Ľudovíta Štúra, v znamení ktorého si v tomto roku najrozličnejšími spôsobmi pripomíname a zároveň dávame do povedomia azda najvýznamnejšiu osobnosť našich novodobých dejín — Ľudovíta Štúra,“ povedal doc. PhDr. Ladislav Bartko, CSc.
Ako spomenula pracovníčka Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave Gertrúda Turenská: „Koncom roka si pripomenieme 200 rokov od narodenia Ľudovíta Štúra, najvýznamnejšieho predstaviteľa slovenského národného života v pol. 19. stor., poslanca uhorského snemu, autora súčasného slovenského spisovného jazyka, politika, jazykovedca, učiteľa, spisovateľa a novinára. Pri tejto príležitosti pokračujeme v realizácii rôznych podujatí pre žiakov i študujúcu mládež, pedagógov a širokú verejnosť, v ktorých si pripomíname toto významné výročie. Je nám veľkou cťou, že naše pozvanie prijal známy jazykovedec doc. PhDr. Ladislav Bartko, CSc.“ A dodala: „Poďakovanie patrí aj vedeniu Gymnázia P. J. Šafárika v Rožňave, ktoré nám vyšlo v ústrety v poskytnutí väčšieho priestoru pre toto podujatie.“
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave v spolupráci s Gymnáziom Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave pripravili na utorok 5. mája 2015 pre študentov stredných škôl v aule Gymnázia P. J. Šafárika na ul. Akademika Hronca č. 1 od 10:00 hod. prednášku známeho jazykovedca doc. PhDr. Ladislava Bartka, CSc. na tému „Ľudovít Štúr a jazyková kultúra“. Na záver je pre študentov pripravené aj jedno prekvapenie zo strany pracovníkov knižnice.
Tatiana Bachňáková
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.