Mestská knižnica v Jelšave každoročne v marci slávi mesiac knihy a ponúka pre návštevníkov a milovníkov beletrie a náučnej literatúry zaujímavé podnety na trávenie voľného času prostredníctvom vypožičiavania literatúry, periodík a účasťou na podujatiach knižnice.a Výročia osobností nášho regiónu.
V popoludňajších hodinách navštívili knižnicu členovia Klubu dôchodcov. Literárne popoludnie určené pre seniorov sme pripravili a realizovali s úctou k ich šedinám. Súčasťou podujatia bol i vedomostný kvíz venovaný 770. výročiu najstaršej písomnej zmienky o meste Jelšava, obohatený o vlastné spomienky seniorov. Úspechom bolo, že v tento deň sme zaznamenali vyše 50 návštevníkov, ktorí prejavili záujem o naše služby.
Knižnica zohráva nezastupiteľnú úlohu v rozvíjaní čitateľskej gramotnosti najmä u detí. Prostredníctvom realizácie informatickej výchovy sa snažíme deťom ponúknuť vhodnú literatúru a tak ich viesť k obľúbenosti čítania.
Začiatkom mesiaca marec absolvovali informatickú prípravu deti z Materskej školy v Jelšave. Počas návštevy knižnice sme si spoločne pripomenuli blížiaci sa Deň slovenskej ľudovej rozprávky a 185. výročie narodenia Pavla Emanuela Dobšinského rozprávkou „O dvanástich mesiačikoch“.
Predposledný marcový týždeň bol Slovenskou asociáciou knižníc vyhlásený za Týždeň slovenských knižníc. Využili sme príležitosť a pozvali do knižnice deti a žiakov Základnej školy s materskou školou v Jelšave. Deti z triedy „2“ materskej školy v tom čase prijali naše pozvanie. Po krátkej prehliadke a zoznámení sa s priestormi a rozsiahlym fondom knižnice pozorne sledovali výklad o knihách a knižnici. Na záver si vypočuli rozprávku Pavla Dobšinského „Zlatá priadka“.
V ďalších dňoch sme privítali žiakov 0-tého a dvoch tried 1. ročníka Základnej školy s materskou školou v Jelšave, ktorí po prehliadke knižnice taktiež absolvovali knihovnícku prípravu a započúvali sa do rozprávok Pavla Dobšinského. Na záver si v oddelení pre deti a mládež pozreli výstavku výtvarných prác pripravenú z kresieb na tému knižných ilustrácií, ktoré nám pre výstavu namaľovali deti Materskej školy v Jelšave ako najsilnejší dojem z prvej marcovej návštevy knižnice.
Mimoriadne marcové aktivity sa prejavili i v poskytovaní výpožičných a internetových služieb, kedy knižnica zaznamenala zvýšený záujem zo strany používateľov.
MsK Jelšava
{jcomments on}
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.