Knižné novinky, zážitkové čítania, tvorivé dielne, ale i podujatie pod názvom „Mágia knihy – mágia spoločného zážitku“ o objavovaní nekonečnej ríše fantázie pomocou kníh a zápis prvákov, to všetko bolo pripravené pre malých návštevníkov knižnice počas celého týždňa.
Vo vstupných priestoroch knižnice bola inštalovaná výstava zaujímavých knižných titulov z depozitu zameraná na poznávanie gemerského regiónu pod názvom „Poznaj svoj región“.
Pre stredoškolskú mládež bolo realizované podujatie spojené s prednáškou, premietaním a ochutnávkou zdravej výživy „Výchova k zdraviu“. „K tomuto podujatiu sa v blízkej budúcnosti určite vrátime, nakoľko vyvolalo veľkú odozvu aj u ostatných pedagógov," prezradila pracovníčka úseku náučnej literatúry pani Turenská.
„Nezabudli sme ani na tých skôr narodených," hovorí pani Lindáková z úseku beletrie, „pomocou osobných stretnutí sa snažíme prispieť ku skvalitneniu života i tých ľudí, ktorí sa ocitli v nepriaznivej sociálnej situácii, sú znevýhodnení a potrebujú pomoc. Veľmi dobrú spoluprácu máme v Rožňave s Domom sociálnych služieb Jasanima, so zariadením podporného bývania Barborka, Domovom dôchodcov Subsidium a Klubom dôchodcov. Mali sme podujatia o autoroch, ktorí museli prejsť peklom, aby objavili dvere do raja, o knihách a príbehoch, ktoré nám pomôžu zbaviť sa úzkosti a dodajú nám nádej. Ale aj o osudoch žien u nás a v iných kultúrach cez príbehy v krásnej literatúre, či multikultúrnosť v osudoch žien celého sveta. K tomu sú už samozrejmosťou ukážky z noviniek, ktoré sa v našich policiach objavili za posledné obdobie.“
Hlavným „ťahákom“ celého týždňa boli dve podujatia pre širokú verejnosť. V stredu 28.3.2012 sme privítali v priestoroch knižnice meteorológa RNDr. Petra Jurčoviča, známeho aj z televíznej obrazovky z relácie Najlepšie počasie a šéfredaktora časopisu Cestovateľ Ľubomíra Motyčku. O exkluzívne stretnutie dvoch pánov pod názvom „Objavte svet s najlepším počasím“ nasvedčoval už pár dní pred tým záujem mnohých ľudí, aj tzv. nečitateľov. Sála bola zaplnená návštevníkmi rôznej vekovej kategórie do posledného miestečka a po troch hodinách rozprávania z oblasti meteorológie i cestovania sa takmer nikomu nechcelo odísť.
V piatok 30.marca 2012 sa konala beseda s autorom vystavovaných UW fotografií podmorského sveta Eduardom Hladkým s názvom „Svet ticha“. Krásny, farebný, nevšedný a fascinujúci svet pod vodou sa rozhodol zväčšiť a sprístupniť aj tým ľuďom, ktorí sa tejto záľube vôbec nevenujú. Stretnutie pre širokú verejnosť bolo obohatené o premietanie a rozprávanie o zážitkoch, ktoré s touto záľubou vo voľnom čase súvisia.
Pojem knižnica už dávno neznamená len vypožičiavanie kníh. Knižnica zabezpečuje slobodný prístup k poznatkom a informáciám šírených na všetkých druhoch nosičov, stala sa informačnou a vzdelávacou inštitúciou. Formou kultúrno-výchovných podujatí umožňuje knižnica širokej verejnosti tráviť voľný čas aj touto formou a rozšíriť si svoje vedomosti z rôznych oblastí života.
Tatiana Bachňáková
Gemerská knižnica
Pavla Dobšinského v Rožňave
{gallery}kultura/kniznica/gkpd/marec{/gallery}
{jcomments on}

































V Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave sme mali počas celého mesiaca marca 2012 množstvo aktivít, podujatí. Vyvrcholením bol posledný týždeň, kde od 26.3. do 1.4. 2012 prebiehal na celom Slovensku 13. ročník celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc, ktorý sa uskutoční pod spoločným mottom „Knižnice pre všetkých“.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-