rozhovoru,“ prezradila pracovníčka knižnice.
Ako sám autor spomína, jeho prvé písanie začalo vtedy, keď bol zamestnaný v Chirane Piešťany.
Príbeh z pracovného prostredia dal na papier a jeho vnútro bolo silne presvedčené, že súťaž, ktorú vyhlásila vtedajšia Československá televízia na Slovensku o pôvodný televízny seriál pre mládež a do ktorej ten príbeh poslal, vyhrá. Nielen že vyhral, ale urobili z toho aj televízny scenár. A pri pohľade na hercov zvučných mien, ako Štefan Kvietik, Anton Mrvečka, Martin Gregor, Michal Dočolomanský, či Eva Krížiková, sa mu roztriasli kolená.
V našom rozhovore sme pokračovali ďalej o knihách. Ťažko povedať, ktorá je u autora na poprednom mieste. A tak v krátkosti aspoň o niektorých: V roku 2007 sa na knižnom trhu objavila kniha Idioti v politike. Kto by v nej však hľadal odpoveď na otázku, kto je najväčším idiotom medzi politikmi, odpovede by sa nedopátral. Banáš má na to vysvetlenie: "Byť v tejto knihe považovaný za idiota je vyznamenaním, pretože idioti sú menšina, ktorá sa odlišuje od väčšiny. „Idio“ v gréčtine znamená prvú časť zložených slov s významom odlišný, zvláštny. Idiot je teda človek, ktorý sa odlišuje od väčšiny.“
Ukážka z knihy ktorá vysvetľuje jej podtitul Správa zo študijného pobytu v politike:
" ...pobudol som v politike štyri roky. Takmer. Chýbali tri mesiace. KDH mi môj študijný pobyt skrátilo. Opustilo nás vo vládnej koalícii a bez nich sme si v treťom volebnom období dovládnuť netrúfli. Aj tých štyridsaťpäť mesiacov od októbra 2002 do júna 2006 bol však dostatočný čas na to, aby som pobadal v politike veci, ktoré občania zväčša nezbadajú. Alebo zbadajú, ale tvária sa, že nezbadali. Alebo sa ani netvária...
Horšie však je, ak veci, o ktorých vás chcem informovať, nezbadajú ani tí občania, ktorí sa rozhodli do politiky vstúpiť. Zvyčajne keď také veci zbadajú, je už neskoro. Začína sa dilema - ostať či odísť. Väčšinou ju riešia tak, že sa ostrieľaným politickým harcovníkom prispôsobia. Väčšina to dokáže. Tí, ktorí to nedokážu, skončia v politike ako ja. Rýchlo. Keď som to zistil, rozhodol som sa využiť čas na urputné sledovanie politiky a jej aktérov. Počas celého volebného obdobia som si robil poznámky, sledoval, čo sa v parlamente dialo. Priznávam, že som dokonca niektoré situácie modeloval a čakal, aké budú reakcie politikov. Zvyčajne ma nesklamali. Aby história neostala ukrátená o výsledky mojich pozorovaní, položil som ich na papier..."
Po bestselleri "Idioti v politike" prichádza Jozef Banáš s príbehom, ktorý napísal život.
Kniha so silnými autobiografickými črtami Zóna nadšenia je príbehom o priateľstve slovenského a nemeckého študenta v roku 1968, ako aj o láske mladého Slováka a ukrajinskej študentky. Čitateľ sa stretne s postavami reálneho politického života – Husák, Dubček, Biľak, Brežnev, Honecker, Krenz, Gorbačov, Juščenko, Havel. S väčšinou z nich sa autor aj osobne stretol. V roku 2008 v ankete Knižnej revue získala titul Kniha roka 2008. Je preložená aj do nemčiny, češtiny a momentálne sa prekladá do poľštiny.
Román, ktorý určite zaujme nielen politikov, odborníkov, ale aj širokú verejnosť pod názvom Zastavte Dubčeka! je o najznámejšom česko-slovenskom politikovi moderných dejín. K zhrnutiu životného príbehu Alexandra Dubčeka priviedlo autora zistenie, že dnešná mladá generácia o ňom vie veľmi málo a nemá predstavu o jeho živote. Ako povedal, chce, aby Dubček neodišiel do zabudnutia, ale zostal stále v mysliach a srdciach všetkých ľudí, teda presne tam, kde patrí. Pri písaní mu okrem politikových synov pomáhali svojimi spomienkami na Dubčeka Ladislav Ťažký, Ivan Laluha a mnohí ďalší. Autor čerpal aj z množstva archívnych materiálov nielen z bývalého Československa, ale i Ruska či Nemecka.
Román je rozdelený na tri časti, ktoré podrobne mapujú dôležité udalosti týkajúce sa života Alexandra Dubčeka. Čitateľ sa tu dozvie množstvo nových skutočností z pozadia moskovských rokovaní, ktoré sa udiali po augustových udalostiach v roku 1968, ale i súboja o post prezidenta medzi Dubčekom a Havlom.
Skôr, ako sme sa dostali k jeho najnovšej knihe, o ktorú je veľký záujem, sme sa zastavili ešte pri jednej malej, útlej knižočke plnej poézie s názvom Deň do večnosti. „Nie som básnik i napriek tomu, že mi jedna zbierka vyšla,“ povedal pán Banáš a prezradil nám, že ju najskôr ani nemal v úmysle vydať knižne. Vznikla pri príležitosti 40. výročia zoznámenia sa s manželkou. „Áno, čítate dobre, nepomýlila som sa, nemalo tam byť slovíčko svadby, ale zoznámenia sa,“ pripomína autorka článku. „Viem, že báseň je vec príliš vznešená na to, aby otvorila dvere aj nebásnikovi“, hovorí autor a pokračuje „Zostavil som túto zbierku z rýmov aj nerýmov, ktoré som dlho ukrýval v zákutiach mojej duše aj šuplíkov. Prijmite ich ako nedeľné zastaveníčko, po ktorom sa vrátim do prózy všedného dňa.“ Jedna z týchto básní je aj v jeho najnovšej knihe Kód 9. Ktorá? Tak zistenie je už na Vás, milí čitatelia.
Román Kód 9. Podľa autora je o zbližovaní všetkého dobrého, čo sa vinou historických nedorozumení a nedopatrení ocitlo na opačných, zdanlivo sa vylučujúcich póloch. Je to pútavý príbeh, v ktorom sledujeme dvoch hlavných hrdinov. Michal putuje z Východu na Západ. Z Číny cez Tibet, Nepál, Indiu do Vatikánu v reálnom čase. Oproti nemu putuje zo Západu na Východ druhý hlavný hrdina Ježiš Kristus. Michal plní istú úlohu, ktorú dostal od síl dobra a skladá cestou deväť symbolov, aby sa z nich vytvoril konečný symbol. V knihe ponúka Banáš neraz tvrdé a šokujúce fakty o náboženstvách, najmä o kresťanstve a katolíckom vierovyznaní. Miesta, kde sa román Kód 9 odohráva, Jozef Banáš osobne prešiel (Tibet, Nepál, Indiu) a priznáva, že táto cesta zmenila mnohé jeho názory či vnímanie života.
A čo dodať na záver? Beseda trvala takmer dve hodiny a až nám bolo ľúto, že náš hosť sa musí ešte presunúť do Košíc, kde ho čakali ďalší priaznivci. Prisľúbil však, že na novú knihu nebudeme dlho čakať a ak ju bude mať, opäť k nám rád príde.
Tatiana Bachňáková,
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave
Foto: GKPD
www.kniznica-rv.sk
{gallery}kultura/kniha/banas{/gallery}
{jcomments on}
































V piatok 25. marca 2011 v dopoludňajších hodinách sme v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave privítali po takmer troch rokoch slovenského prozaika, dramatika, diplomata a politika v jednej osobe, pána Ing. Jozefa Banáša. „Slovenský Dan Brown“, ako ho poniektorí nazvali, sa zastavil v Rožňave, aby prítomným študentom gymnázia a priaznivcom rôznej vekovej kategórie predstavil nielen svoju najnovšiu knihu Kód 9, ale aj tie predchádzajúce.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.