rozhovoru,“ prezradila pracovníčka knižnice.
Ako sám autor spomína, jeho prvé písanie začalo vtedy, keď bol zamestnaný v Chirane Piešťany.
Príbeh z pracovného prostredia dal na papier a jeho vnútro bolo silne presvedčené, že súťaž, ktorú vyhlásila vtedajšia Československá televízia na Slovensku o pôvodný televízny seriál pre mládež a do ktorej ten príbeh poslal, vyhrá. Nielen že vyhral, ale urobili z toho aj televízny scenár. A pri pohľade na hercov zvučných mien, ako Štefan Kvietik, Anton Mrvečka, Martin Gregor, Michal Dočolomanský, či Eva Krížiková, sa mu roztriasli kolená.
V našom rozhovore sme pokračovali ďalej o knihách. Ťažko povedať, ktorá je u autora na poprednom mieste. A tak v krátkosti aspoň o niektorých: V roku 2007 sa na knižnom trhu objavila kniha Idioti v politike. Kto by v nej však hľadal odpoveď na otázku, kto je najväčším idiotom medzi politikmi, odpovede by sa nedopátral. Banáš má na to vysvetlenie: "Byť v tejto knihe považovaný za idiota je vyznamenaním, pretože idioti sú menšina, ktorá sa odlišuje od väčšiny. „Idio“ v gréčtine znamená prvú časť zložených slov s významom odlišný, zvláštny. Idiot je teda človek, ktorý sa odlišuje od väčšiny.“
Ukážka z knihy ktorá vysvetľuje jej podtitul Správa zo študijného pobytu v politike:
" ...pobudol som v politike štyri roky. Takmer. Chýbali tri mesiace. KDH mi môj študijný pobyt skrátilo. Opustilo nás vo vládnej koalícii a bez nich sme si v treťom volebnom období dovládnuť netrúfli. Aj tých štyridsaťpäť mesiacov od októbra 2002 do júna 2006 bol však dostatočný čas na to, aby som pobadal v politike veci, ktoré občania zväčša nezbadajú. Alebo zbadajú, ale tvária sa, že nezbadali. Alebo sa ani netvária...
Horšie však je, ak veci, o ktorých vás chcem informovať, nezbadajú ani tí občania, ktorí sa rozhodli do politiky vstúpiť. Zvyčajne keď také veci zbadajú, je už neskoro. Začína sa dilema - ostať či odísť. Väčšinou ju riešia tak, že sa ostrieľaným politickým harcovníkom prispôsobia. Väčšina to dokáže. Tí, ktorí to nedokážu, skončia v politike ako ja. Rýchlo. Keď som to zistil, rozhodol som sa využiť čas na urputné sledovanie politiky a jej aktérov. Počas celého volebného obdobia som si robil poznámky, sledoval, čo sa v parlamente dialo. Priznávam, že som dokonca niektoré situácie modeloval a čakal, aké budú reakcie politikov. Zvyčajne ma nesklamali. Aby história neostala ukrátená o výsledky mojich pozorovaní, položil som ich na papier..."
Po bestselleri "Idioti v politike" prichádza Jozef Banáš s príbehom, ktorý napísal život.
Kniha so silnými autobiografickými črtami Zóna nadšenia je príbehom o priateľstve slovenského a nemeckého študenta v roku 1968, ako aj o láske mladého Slováka a ukrajinskej študentky. Čitateľ sa stretne s postavami reálneho politického života – Husák, Dubček, Biľak, Brežnev, Honecker, Krenz, Gorbačov, Juščenko, Havel. S väčšinou z nich sa autor aj osobne stretol. V roku 2008 v ankete Knižnej revue získala titul Kniha roka 2008. Je preložená aj do nemčiny, češtiny a momentálne sa prekladá do poľštiny.
Román, ktorý určite zaujme nielen politikov, odborníkov, ale aj širokú verejnosť pod názvom Zastavte Dubčeka! je o najznámejšom česko-slovenskom politikovi moderných dejín. K zhrnutiu životného príbehu Alexandra Dubčeka priviedlo autora zistenie, že dnešná mladá generácia o ňom vie veľmi málo a nemá predstavu o jeho živote. Ako povedal, chce, aby Dubček neodišiel do zabudnutia, ale zostal stále v mysliach a srdciach všetkých ľudí, teda presne tam, kde patrí. Pri písaní mu okrem politikových synov pomáhali svojimi spomienkami na Dubčeka Ladislav Ťažký, Ivan Laluha a mnohí ďalší. Autor čerpal aj z množstva archívnych materiálov nielen z bývalého Československa, ale i Ruska či Nemecka.
Román je rozdelený na tri časti, ktoré podrobne mapujú dôležité udalosti týkajúce sa života Alexandra Dubčeka. Čitateľ sa tu dozvie množstvo nových skutočností z pozadia moskovských rokovaní, ktoré sa udiali po augustových udalostiach v roku 1968, ale i súboja o post prezidenta medzi Dubčekom a Havlom.
Skôr, ako sme sa dostali k jeho najnovšej knihe, o ktorú je veľký záujem, sme sa zastavili ešte pri jednej malej, útlej knižočke plnej poézie s názvom Deň do večnosti. „Nie som básnik i napriek tomu, že mi jedna zbierka vyšla,“ povedal pán Banáš a prezradil nám, že ju najskôr ani nemal v úmysle vydať knižne. Vznikla pri príležitosti 40. výročia zoznámenia sa s manželkou. „Áno, čítate dobre, nepomýlila som sa, nemalo tam byť slovíčko svadby, ale zoznámenia sa,“ pripomína autorka článku. „Viem, že báseň je vec príliš vznešená na to, aby otvorila dvere aj nebásnikovi“, hovorí autor a pokračuje „Zostavil som túto zbierku z rýmov aj nerýmov, ktoré som dlho ukrýval v zákutiach mojej duše aj šuplíkov. Prijmite ich ako nedeľné zastaveníčko, po ktorom sa vrátim do prózy všedného dňa.“ Jedna z týchto básní je aj v jeho najnovšej knihe Kód 9. Ktorá? Tak zistenie je už na Vás, milí čitatelia.
Román Kód 9. Podľa autora je o zbližovaní všetkého dobrého, čo sa vinou historických nedorozumení a nedopatrení ocitlo na opačných, zdanlivo sa vylučujúcich póloch. Je to pútavý príbeh, v ktorom sledujeme dvoch hlavných hrdinov. Michal putuje z Východu na Západ. Z Číny cez Tibet, Nepál, Indiu do Vatikánu v reálnom čase. Oproti nemu putuje zo Západu na Východ druhý hlavný hrdina Ježiš Kristus. Michal plní istú úlohu, ktorú dostal od síl dobra a skladá cestou deväť symbolov, aby sa z nich vytvoril konečný symbol. V knihe ponúka Banáš neraz tvrdé a šokujúce fakty o náboženstvách, najmä o kresťanstve a katolíckom vierovyznaní. Miesta, kde sa román Kód 9 odohráva, Jozef Banáš osobne prešiel (Tibet, Nepál, Indiu) a priznáva, že táto cesta zmenila mnohé jeho názory či vnímanie života.
A čo dodať na záver? Beseda trvala takmer dve hodiny a až nám bolo ľúto, že náš hosť sa musí ešte presunúť do Košíc, kde ho čakali ďalší priaznivci. Prisľúbil však, že na novú knihu nebudeme dlho čakať a ak ju bude mať, opäť k nám rád príde.
Tatiana Bachňáková,
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave
Foto: GKPD
www.kniznica-rv.sk
{gallery}kultura/kniha/banas{/gallery}
{jcomments on}
































V piatok 25. marca 2011 v dopoludňajších hodinách sme v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave privítali po takmer troch rokoch slovenského prozaika, dramatika, diplomata a politika v jednej osobe, pána Ing. Jozefa Banáša. „Slovenský Dan Brown“, ako ho poniektorí nazvali, sa zastavil v Rožňave, aby prítomným študentom gymnázia a priaznivcom rôznej vekovej kategórie predstavil nielen svoju najnovšiu knihu Kód 9, ale aj tie predchádzajúce.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-