rozhovoru,“ prezradila pracovníčka knižnice.
Ako sám autor spomína, jeho prvé písanie začalo vtedy, keď bol zamestnaný v Chirane Piešťany.
Príbeh z pracovného prostredia dal na papier a jeho vnútro bolo silne presvedčené, že súťaž, ktorú vyhlásila vtedajšia Československá televízia na Slovensku o pôvodný televízny seriál pre mládež a do ktorej ten príbeh poslal, vyhrá. Nielen že vyhral, ale urobili z toho aj televízny scenár. A pri pohľade na hercov zvučných mien, ako Štefan Kvietik, Anton Mrvečka, Martin Gregor, Michal Dočolomanský, či Eva Krížiková, sa mu roztriasli kolená.
V našom rozhovore sme pokračovali ďalej o knihách. Ťažko povedať, ktorá je u autora na poprednom mieste. A tak v krátkosti aspoň o niektorých: V roku 2007 sa na knižnom trhu objavila kniha Idioti v politike. Kto by v nej však hľadal odpoveď na otázku, kto je najväčším idiotom medzi politikmi, odpovede by sa nedopátral. Banáš má na to vysvetlenie: "Byť v tejto knihe považovaný za idiota je vyznamenaním, pretože idioti sú menšina, ktorá sa odlišuje od väčšiny. „Idio“ v gréčtine znamená prvú časť zložených slov s významom odlišný, zvláštny. Idiot je teda človek, ktorý sa odlišuje od väčšiny.“
Ukážka z knihy ktorá vysvetľuje jej podtitul Správa zo študijného pobytu v politike:
" ...pobudol som v politike štyri roky. Takmer. Chýbali tri mesiace. KDH mi môj študijný pobyt skrátilo. Opustilo nás vo vládnej koalícii a bez nich sme si v treťom volebnom období dovládnuť netrúfli. Aj tých štyridsaťpäť mesiacov od októbra 2002 do júna 2006 bol však dostatočný čas na to, aby som pobadal v politike veci, ktoré občania zväčša nezbadajú. Alebo zbadajú, ale tvária sa, že nezbadali. Alebo sa ani netvária...
Horšie však je, ak veci, o ktorých vás chcem informovať, nezbadajú ani tí občania, ktorí sa rozhodli do politiky vstúpiť. Zvyčajne keď také veci zbadajú, je už neskoro. Začína sa dilema - ostať či odísť. Väčšinou ju riešia tak, že sa ostrieľaným politickým harcovníkom prispôsobia. Väčšina to dokáže. Tí, ktorí to nedokážu, skončia v politike ako ja. Rýchlo. Keď som to zistil, rozhodol som sa využiť čas na urputné sledovanie politiky a jej aktérov. Počas celého volebného obdobia som si robil poznámky, sledoval, čo sa v parlamente dialo. Priznávam, že som dokonca niektoré situácie modeloval a čakal, aké budú reakcie politikov. Zvyčajne ma nesklamali. Aby história neostala ukrátená o výsledky mojich pozorovaní, položil som ich na papier..."
Po bestselleri "Idioti v politike" prichádza Jozef Banáš s príbehom, ktorý napísal život.
Kniha so silnými autobiografickými črtami Zóna nadšenia je príbehom o priateľstve slovenského a nemeckého študenta v roku 1968, ako aj o láske mladého Slováka a ukrajinskej študentky. Čitateľ sa stretne s postavami reálneho politického života – Husák, Dubček, Biľak, Brežnev, Honecker, Krenz, Gorbačov, Juščenko, Havel. S väčšinou z nich sa autor aj osobne stretol. V roku 2008 v ankete Knižnej revue získala titul Kniha roka 2008. Je preložená aj do nemčiny, češtiny a momentálne sa prekladá do poľštiny.
Román, ktorý určite zaujme nielen politikov, odborníkov, ale aj širokú verejnosť pod názvom Zastavte Dubčeka! je o najznámejšom česko-slovenskom politikovi moderných dejín. K zhrnutiu životného príbehu Alexandra Dubčeka priviedlo autora zistenie, že dnešná mladá generácia o ňom vie veľmi málo a nemá predstavu o jeho živote. Ako povedal, chce, aby Dubček neodišiel do zabudnutia, ale zostal stále v mysliach a srdciach všetkých ľudí, teda presne tam, kde patrí. Pri písaní mu okrem politikových synov pomáhali svojimi spomienkami na Dubčeka Ladislav Ťažký, Ivan Laluha a mnohí ďalší. Autor čerpal aj z množstva archívnych materiálov nielen z bývalého Československa, ale i Ruska či Nemecka.
Román je rozdelený na tri časti, ktoré podrobne mapujú dôležité udalosti týkajúce sa života Alexandra Dubčeka. Čitateľ sa tu dozvie množstvo nových skutočností z pozadia moskovských rokovaní, ktoré sa udiali po augustových udalostiach v roku 1968, ale i súboja o post prezidenta medzi Dubčekom a Havlom.
Skôr, ako sme sa dostali k jeho najnovšej knihe, o ktorú je veľký záujem, sme sa zastavili ešte pri jednej malej, útlej knižočke plnej poézie s názvom Deň do večnosti. „Nie som básnik i napriek tomu, že mi jedna zbierka vyšla,“ povedal pán Banáš a prezradil nám, že ju najskôr ani nemal v úmysle vydať knižne. Vznikla pri príležitosti 40. výročia zoznámenia sa s manželkou. „Áno, čítate dobre, nepomýlila som sa, nemalo tam byť slovíčko svadby, ale zoznámenia sa,“ pripomína autorka článku. „Viem, že báseň je vec príliš vznešená na to, aby otvorila dvere aj nebásnikovi“, hovorí autor a pokračuje „Zostavil som túto zbierku z rýmov aj nerýmov, ktoré som dlho ukrýval v zákutiach mojej duše aj šuplíkov. Prijmite ich ako nedeľné zastaveníčko, po ktorom sa vrátim do prózy všedného dňa.“ Jedna z týchto básní je aj v jeho najnovšej knihe Kód 9. Ktorá? Tak zistenie je už na Vás, milí čitatelia.
Román Kód 9. Podľa autora je o zbližovaní všetkého dobrého, čo sa vinou historických nedorozumení a nedopatrení ocitlo na opačných, zdanlivo sa vylučujúcich póloch. Je to pútavý príbeh, v ktorom sledujeme dvoch hlavných hrdinov. Michal putuje z Východu na Západ. Z Číny cez Tibet, Nepál, Indiu do Vatikánu v reálnom čase. Oproti nemu putuje zo Západu na Východ druhý hlavný hrdina Ježiš Kristus. Michal plní istú úlohu, ktorú dostal od síl dobra a skladá cestou deväť symbolov, aby sa z nich vytvoril konečný symbol. V knihe ponúka Banáš neraz tvrdé a šokujúce fakty o náboženstvách, najmä o kresťanstve a katolíckom vierovyznaní. Miesta, kde sa román Kód 9 odohráva, Jozef Banáš osobne prešiel (Tibet, Nepál, Indiu) a priznáva, že táto cesta zmenila mnohé jeho názory či vnímanie života.
A čo dodať na záver? Beseda trvala takmer dve hodiny a až nám bolo ľúto, že náš hosť sa musí ešte presunúť do Košíc, kde ho čakali ďalší priaznivci. Prisľúbil však, že na novú knihu nebudeme dlho čakať a ak ju bude mať, opäť k nám rád príde.
Tatiana Bachňáková,
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave
Foto: GKPD
www.kniznica-rv.sk
{gallery}kultura/kniha/banas{/gallery}
{jcomments on}

































V piatok 25. marca 2011 v dopoludňajších hodinách sme v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave privítali po takmer troch rokoch slovenského prozaika, dramatika, diplomata a politika v jednej osobe, pána Ing. Jozefa Banáša. „Slovenský Dan Brown“, ako ho poniektorí nazvali, sa zastavil v Rožňave, aby prítomným študentom gymnázia a priaznivcom rôznej vekovej kategórie predstavil nielen svoju najnovšiu knihu Kód 9, ale aj tie predchádzajúce.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-