Dňa 31. mája 2012 od 9.00 hod. do 15.00 hod. sa v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave striedali žiaci základných škôl rôznej vekovej kategórie. Stali sa účastníkmi najpočetnejšieho detského čitateľského maratónu na Slovensku pod názvom „Čítajme si...“. V tomto roku sa konal už 5. ročník. Hlavným organizátorom bola Linka detskej istoty pre SV UNICEF a krstnou mamou pani Oľga Feldeková, známa spisovateľka a humoristka. Cieľom projektu bolo zapojiť čo najväčší počet detí do čítania. Každé zúčastnené dieťa nahlas prečítalo jednu stranu knihy, ktorú si organizácia mohla zvoliť podľa ľubovoľného výberu. V knižnici v Rožňave sa čítala kniha „Naša V ostatných rokoch „klasické čítanie kníh“ vytláčajú moderné technické zariadenia. Čítanie je jedna z aktivít, ktorá rozvíja slovnú zásobu, podnecuje obrazotvornosť, fantáziu, myslenie, prehlbuje cítenie, pomáha utužovať vzájomné rodinné vzťahy. Aj v tomto roku si deti mohli vyskúšať čítanie nahlas v inom prostredí, ako je každodenné vyučovanie a mohli sa aj samé ohodnotiť. Je obdivuhodné, ak sú deti k sebe kritické. Mnohé sú si vedomé toho, že čítanie im veľmi nejde, že majú značné rezervy. Počítač je im blízky kamarát, ale s potešením môžeme konštatovať, že majú radi aj knihy.
Pohľadom späť zistíme, že v roku 2008 sa na prvom ročníku projektu „Čítajme si...“ zúčastnilo 2 912 detí, v nasledujúcom roku stúpol počet na 10 798. A stúpa to ďalej. V roku 2010 bolo čítajúcich detí 21 234, v roku 2011 sa akcie zúčastnilo 30 480 detí po celom Slovensku.
A ako to bolo 31. mája 2012? Jednu stránku z knižky prečítalo nahlas 35 542 detí. Podarilo sa tak opäť prekonať minuloročný rekord. Touto formou chce organizátor a množstvo spoluorganizátorov dosiahnuť cieľ projektu – podporiť čítanie u detí, podporiť návštevy knižníc a zároveň poukázať na význam literatúry pre detského čitateľa. A v neposlednom rade dať na vedomie nám dospelým, aby sme nezabúdali na naše malé zlaté „bosorky a škriatkov“, ktoré sú od malička na všetko zvedavé. Aj na víly, princezné, drakov, kráľov, sedemmíľové čižmy, perníkovú chalúpku, či na ... Nedá sa to všetko vymenovať.
Kolektív pracovníkov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave touto cestou ďakuje všetkým riaditeľom základných škôl, ich pedagógom a zúčastneným deťom za to, že prijali naše rozhodnutie zapojiť sa do tohto celoslovenského najpočetnejšieho detského čitateľského maratónu. Posledný májový deň roku 2012 čítalo v priestoroch knižnice 233 detí základných škôl. ĎAKUJEME. Všetci zapojení účastníci sú zaradení do zlosovania viacerých knižných cien. Zlosovanie prebehne dňa 15.6.2012 v priestoroch Linky detskej istoty pri SV UNICEF. Ceny pre výhercov budú odoslané poštou na školu. Mená výhercov zverejní internetová stránka www.unicef.sk/sk/ldi/ .
Tatiana Bachňáková
{gallery}kultura/kniznica/citajme{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.