dní, týždňov možno i mesiacov sa premietla do diela hodného našej pozornosti. Do malej knihy nazvanej Slovník nárečových slov, výrazov, viet, krátkych próz, básní a spomienok.
Pri tejto príležitosti deti zo škôlky s  učiteľkou Evkou a čitatelia knižnice v našej obci sa poďakovali kytičkou uvitých slov za nevýslovne náročnú a užitočnú prácu, ktorou zviditeľnili našu obec a zároveň zachovali v podobe slovnom a fotografickom. Ani naši hostia neprišli s prázdnymi rukami. Pani Mária Hráneková, dnes už ako prastará mama, priniesla ukázať bábiku, porozprávala niekoľko zážitkov z jej mladosti, pridala detskú básničku a dokonca ukázala a podarovala knižnici a jej čitateľom vlastnoručne vyhotovenú bábiku, s akou sa hrávala aj ona sama v čase keď bola malá. Ďalší náš hosť pani Vierka Zatrochová priniesla ukázať deťom svoje obľúbené knihy, ktoré si už niečo pamätajú. Sú dôkazom, že knihy v jej rodine sú, boli aj zostanú vzácnym dôkazom ich múdrosti a lásky ku knihám. Hosťka pani Zuzana Hanuštiaková prečítala deťom svojim nezabudnuteľným štýlom rozprávky zo svojej knihy. Hosť Mária Červenákov – bývala knihovníčka v našej obci deťom upiekla chutný perník, ktorého sa nevedeli dojesť. Každý pridal zopár veselých príhod z mladosti, ale najviac sa deťom páčilo rozprávanie našich hostí v pravom polomskom nárečí.
Bol krásny piatkový večer. Knižnica pootvárala okná dokorán, čitatelia v nej čítali rozprávky pre polomské detičky. Cez jedno okno priletela rozprávka o Červenej čiapočke. Dievčatá čitateľky si pre menších kamarátov pripravili dramatizáciu tejto rozprávky. Táto úloha bola pre deti zaujímavá i poučná – veď učiť sa text, osvojiť si ho a pochopiť nie je jednoduché. Tiež je potrebné zvoliť správne oblečenie a dotvoriť scénu vhodnými kulisami a neskutočne ťažké je stretávanie sa na skúšky, lebo program školopovinného dieťaťa je veľmi pestrý. Cez druhé okno prišiel na návštevu ujo Juro z hvezdárne. I keď nám počasie neprialo, vychádzka jednako neuškodila a balóny šťastia vyleteli vysoko na zamračenú oblohu. A nebol by to ujo Juro, keby nás i tento rok nenaučil sa pozerať na oblohu očami hvezdára. Cez tretie okno, ktoré bolo belasé ako obloha, prileteli rozprávkové farbičky, ktoré vytvorili nové   kresbičky na tričkách našich nočných čitateľov – či to bol škôlkar a či žiak, každý sa predbiehal a vymýšľal nové vzory. Hrad, kvietok, nápis, ornamenty, slniečko, domček, každý jeden originál a každé dievča, či chlapec sa javil ako umelec. A čo pridať na dobrú noc? Nuž niekoľko rozprávok, ktoré nemali konca kraja – ešte jednu, ešte jednu kričali deti, a tak sme sa opri ich čítaní striedali.
Najmenším posledným spáčom priniesol sníček na očká okolo tretej hodiny nad ránom a posledným veľkým spáčom, ktorí sa ešte snažili naťukať do klávesnice nejaké posledné odkazy kamarátom a trocha sa spoločne porozprávať medzi sebou navzájom, veru až okolo pol piatej hodiny ráno – teda už v sobotu 6. apríla.
Veru ranné vstávanie bolo pre všetkých najväčším sklamaním, že sa opäť niečo končí, niečo, čo nás viac zblížilo a ukázalo, že s knihou v ruke sa dá naozaj spríjemniť večer, noc, ráno i deň...
Veľkí i malí, hostia i spáči, dobre sme sa cítili. Naši vzácni hostia (15) neprišli s prázdnymi rukami - ukážky svojich obľúbených kníh, prvá bábika, zákusky, jabĺčka, pizza ale hlavne skvelá nálada. Veľkú radosť sme mali všetci - deti (22) aj my dospelí (4). Ďakujeme i starostovi našej obce (občerstvenie a chutný zákusok pre všetkých) a verím, že na naše dobrodružstvo v knižnici nik nezabudne a že si vždy ku knihe cestu nájde. 
Za všetkých knihovníčka Danka
z Gemerskej Polomy