dní, týždňov možno i mesiacov sa premietla do diela hodného našej pozornosti. Do malej knihy nazvanej Slovník nárečových slov, výrazov, viet, krátkych próz, básní a spomienok.
Pri tejto príležitosti deti zo škôlky s učiteľkou Evkou a čitatelia knižnice v našej obci sa poďakovali kytičkou uvitých slov za nevýslovne náročnú a užitočnú prácu, ktorou zviditeľnili našu obec a zároveň zachovali v podobe slovnom a fotografickom. Ani naši hostia neprišli s prázdnymi rukami. Pani Mária Hráneková, dnes už ako prastará mama, priniesla ukázať bábiku, porozprávala niekoľko zážitkov z jej mladosti, pridala detskú básničku a dokonca ukázala a podarovala knižnici a jej čitateľom vlastnoručne vyhotovenú bábiku, s akou sa hrávala aj ona sama v čase keď bola malá. Ďalší náš hosť pani Vierka Zatrochová priniesla ukázať deťom svoje obľúbené knihy, ktoré si už niečo pamätajú. Sú dôkazom, že knihy v jej rodine sú, boli aj zostanú vzácnym dôkazom ich múdrosti a lásky ku knihám. Hosťka pani Zuzana Hanuštiaková prečítala deťom svojim nezabudnuteľným štýlom rozprávky zo svojej knihy. Hosť Mária Červenákov – bývala knihovníčka v našej obci deťom upiekla chutný perník, ktorého sa nevedeli dojesť. Každý pridal zopár veselých príhod z mladosti, ale najviac sa deťom páčilo rozprávanie našich hostí v pravom polomskom nárečí.
Bol krásny piatkový večer. Knižnica pootvárala okná dokorán, čitatelia v nej čítali rozprávky pre polomské detičky. Cez jedno okno priletela rozprávka o Červenej čiapočke. Dievčatá čitateľky si pre menších kamarátov pripravili dramatizáciu tejto rozprávky. Táto úloha bola pre deti zaujímavá i poučná – veď učiť sa text, osvojiť si ho a pochopiť nie je jednoduché. Tiež je potrebné zvoliť správne oblečenie a dotvoriť scénu vhodnými kulisami a neskutočne ťažké je stretávanie sa na skúšky, lebo program školopovinného dieťaťa je veľmi pestrý. Cez druhé okno prišiel na návštevu ujo Juro z hvezdárne. I keď nám počasie neprialo, vychádzka jednako neuškodila a balóny šťastia vyleteli vysoko na zamračenú oblohu. A nebol by to ujo Juro, keby nás i tento rok nenaučil sa pozerať na oblohu očami hvezdára. Cez tretie okno, ktoré bolo belasé ako obloha, prileteli rozprávkové farbičky, ktoré vytvorili nové kresbičky na tričkách našich nočných čitateľov – či to bol škôlkar a či žiak, každý sa predbiehal a vymýšľal nové vzory. Hrad, kvietok, nápis, ornamenty, slniečko, domček, každý jeden originál a každé dievča, či chlapec sa javil ako umelec. A čo pridať na dobrú noc? Nuž niekoľko rozprávok, ktoré nemali konca kraja – ešte jednu, ešte jednu kričali deti, a tak sme sa opri ich čítaní striedali.
Najmenším posledným spáčom priniesol sníček na očká okolo tretej hodiny nad ránom a posledným veľkým spáčom, ktorí sa ešte snažili naťukať do klávesnice nejaké posledné odkazy kamarátom a trocha sa spoločne porozprávať medzi sebou navzájom, veru až okolo pol piatej hodiny ráno – teda už v sobotu 6. apríla.
Veru ranné vstávanie bolo pre všetkých najväčším sklamaním, že sa opäť niečo končí, niečo, čo nás viac zblížilo a ukázalo, že s knihou v ruke sa dá naozaj spríjemniť večer, noc, ráno i deň...
Veľkí i malí, hostia i spáči, dobre sme sa cítili. Naši vzácni hostia (15) neprišli s prázdnymi rukami - ukážky svojich obľúbených kníh, prvá bábika, zákusky, jabĺčka, pizza ale hlavne skvelá nálada. Veľkú radosť sme mali všetci - deti (22) aj my dospelí (4). Ďakujeme i starostovi našej obce (občerstvenie a chutný zákusok pre všetkých) a verím, že na naše dobrodružstvo v knižnici nik nezabudne a že si vždy ku knihe cestu nájde.
Za všetkých knihovníčka Danka
z Gemerskej Polomy
V našej knižnici v Gemerskej Polome sa dobre máme, vždy niečo nové vymýšľame Doporučený
Napísal(a) Danka
V našej knižnici v Gemerskej Polome sa dobre máme, vždy niečo nové vymýšľame, a tak i v piatok na rozprávkovú noc nás v knižnici navštívil rozprávkový kráľ – sám pán Andersen. Veľkí i malí sme spoločne pozdravili milovníkov písaného a čítaného slova, ktorí nám navždy zachovali pre budúce pokolenia históriu našich predkov. Boli to naši hostia, rodáci a zároveň prispievatelia do nášho periodika Polomské noviny, do rubriky Kútik polomskej histórie. Ich svedomitá práca
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.