Podujatie otvorila Mgr. Iveta Kyselová, riaditeľka knižnice a vedúca Odboru školstva, kultúry, mládeže a športu PaedDr. Janka Mičudová.
Na podujatie, ktoré sa konalo už po tretíkrát, opäť prijali pozvanie nielen deti, ale aj dospelí. Ako prvá prečítala rozprávku o chlapcovi s menom Čučoriedka pani Janka Mičudová. Čučoriedka, vlastným menom Matúš Horák, býval v horárni, tešil sa zo sveta, v ktorom žil. Trápila ho iba jedna vec – všetci chlapci v triede už mali doma počítač, iba on nie. V tejto knihe, ktorá má názov Hlúpy Jano v sieti, sú rozprávky o počítačoch a iných zázrakoch 21. storočia. Môžete sa v nej napríklad dozvedieť, ako jeden počítačový nadšenec sa náhodou spojil so skutočným rozprávkovým svetom a čo všetko v ňom musel zachraňovať.
O najšpinavšom dievčatku na svete, ktorá vôbec nemôže za to, že sa jej raz na hlavu vyleje vedro farby, inokedy ostrieka celú izbu paradajkovou polievkou, nám krátkou ukážkou spríjemnila slnečné dopoludnie pani riaditeľka Základnej umeleckej školy Monika Kerekešová. Knižku s výstižným a jednoduchým názvom Špinuška napísala holandská spisovateľka a ilustrovala ju jej dvorná ilustrátorka.
V skromne zariadenej detskej izbe na malom pódiu, kde nechýbali ani živé kvety, zapožičané z neďalekého kvetinárstva Mirka, sa pri čítaní rozprávok striedali deti jednotlivých základných škôl i dospelí. Žiaci druhých, tretích a štvrtých ročníkov prišli na podujatie aj s vlastnými knihami, z ktorých čítali do mikrofónu rôzne rozprávky. Podporiť, zaspomínať si na svoje detské časy a čítať rozprávku prišiel aj riaditeľ Baníckeho múzea Pavol Lackanič, bývalá pracovníčka knižnice Timea Bagačková Zollerová, či dlhoročná čitateľka a milovníčka kníh Renáta Palme.
Čas rýchlo plynul a ani sme sa nenazdali, rozprávkové príbehy sme museli ukončiť. A ak sa dobre pozriete na fotogalériu z podujatia, medzi sediacim detským obecenstvom nájdete aj pána primátora Pavla Burdigu, ktorý i napriek nohe v sadre a barlám prišiel v sprievode pani prednostky MÚ Eriky Mihalikovej medzi deti. Úvodné slová piesne „Či sme malí a či veľkí, na rozprávku nikdy nie sme starí“ sme len potvrdili. A tak, ako povedala pred podujatím vedúca Odboru školstva, kultúry, mládeže a športu PaedDr. Janka Mičudová, že „Počúvanie príbehov dáva deťom mnoho – nielen, že sa na základe príbehov učia hodnotám, situáciám, porozumieť svetu vonku, ale učia sa aj formulovať vety, zlepšujú si logické myslenie, obohacujú slovnú zásobu. A odvaha im nechýba, veríme, že každé hlasné čítanie má zmysel. Poďakovanie patrí nielen deťom, ale i všetkým pedagógom a dospelým, ktorí prispeli k realizácii tohto podujatia.
Tatiana Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave
FOTOREPORTÁŽ Z NÁMESTIA
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-