Podujatie otvorila Mgr. Iveta Kyselová, riaditeľka knižnice a vedúca Odboru školstva, kultúry, mládeže a športu PaedDr. Janka Mičudová.
Na podujatie, ktoré sa konalo už po tretíkrát, opäť prijali pozvanie nielen deti, ale aj dospelí. Ako prvá prečítala rozprávku o chlapcovi s menom Čučoriedka pani Janka Mičudová. Čučoriedka, vlastným menom Matúš Horák, býval v horárni, tešil sa zo sveta, v ktorom žil. Trápila ho iba jedna vec – všetci chlapci v triede už mali doma počítač, iba on nie. V tejto knihe, ktorá má názov Hlúpy Jano v sieti, sú rozprávky o počítačoch a iných zázrakoch 21. storočia. Môžete sa v nej napríklad dozvedieť, ako jeden počítačový nadšenec sa náhodou spojil so skutočným rozprávkovým svetom a čo všetko v ňom musel zachraňovať.
O najšpinavšom dievčatku na svete, ktorá vôbec nemôže za to, že sa jej raz na hlavu vyleje vedro farby, inokedy ostrieka celú izbu paradajkovou polievkou, nám krátkou ukážkou spríjemnila slnečné dopoludnie pani riaditeľka Základnej umeleckej školy Monika Kerekešová. Knižku s výstižným a jednoduchým názvom Špinuška napísala holandská spisovateľka a ilustrovala ju jej dvorná ilustrátorka.
V skromne zariadenej detskej izbe na malom pódiu, kde nechýbali ani živé kvety, zapožičané z neďalekého kvetinárstva Mirka, sa pri čítaní rozprávok striedali deti jednotlivých základných škôl i dospelí. Žiaci druhých, tretích a štvrtých ročníkov prišli na podujatie aj s vlastnými knihami, z ktorých čítali do mikrofónu rôzne rozprávky. Podporiť, zaspomínať si na svoje detské časy a čítať rozprávku prišiel aj riaditeľ Baníckeho múzea Pavol Lackanič, bývalá pracovníčka knižnice Timea Bagačková Zollerová, či dlhoročná čitateľka a milovníčka kníh Renáta Palme.
Čas rýchlo plynul a ani sme sa nenazdali, rozprávkové príbehy sme museli ukončiť. A ak sa dobre pozriete na fotogalériu z podujatia, medzi sediacim detským obecenstvom nájdete aj pána primátora Pavla Burdigu, ktorý i napriek nohe v sadre a barlám prišiel v sprievode pani prednostky MÚ Eriky Mihalikovej medzi deti. Úvodné slová piesne „Či sme malí a či veľkí, na rozprávku nikdy nie sme starí“ sme len potvrdili. A tak, ako povedala pred podujatím vedúca Odboru školstva, kultúry, mládeže a športu PaedDr. Janka Mičudová, že „Počúvanie príbehov dáva deťom mnoho – nielen, že sa na základe príbehov učia hodnotám, situáciám, porozumieť svetu vonku, ale učia sa aj formulovať vety, zlepšujú si logické myslenie, obohacujú slovnú zásobu. A odvaha im nechýba, veríme, že každé hlasné čítanie má zmysel. Poďakovanie patrí nielen deťom, ale i všetkým pedagógom a dospelým, ktorí prispeli k realizácii tohto podujatia.
Tatiana Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave
FOTOREPORTÁŽ Z NÁMESTIA


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a