V dnešnej dobe plnej technických vymožeností je občas ťažké presvedčiť deti aby čítali knihu. Väčšina rodičov svoje ratolesti už v útlom veku necháva s mobilom, tabletom, alebo pri počítači. Viesť deti už odmala k čítaniu je veľmi dôležité. O to sa snaží aj Tibor Hujdič alias „pán Mrkvička“. Študoval sociálnu prácu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ako sociálny pracovník pracoval s deťmi. Založil Detské kníhkupectvo Mrkvička, zamerané na predaj kvalitných kníh pre deti a mládež. Pri otázke, či detičítajú, pán Hujdič odpovedal: „Prieskum na túto tému upozorňuje, že každé tretie dieťa príde do školy s tým, že mu ani mama, ani oco nikdy nečítali. Takéto dieťa už pri nástupe do školy oproti deťom, ktorým rodičia pravidelne čítajú, zaostáva. Zmeniť to k lepšiemu je dlhodobá záležitosť, no určite sa netreba vzdávať."
Tibor Hujdič vedie semináre pre knihovníkov o práci s detským čitateľom, semináre pre učiteľov o čitateľskej gramotnosti a je neúnavným čitateľom všetkým rodičom a deťom, ktorí chcú skvelú knihu pre deti počúvať. Bol autorom relácie „Detská knižnica“ o kvalitných knihách pre deti a mládež vysielanej v Slovenskom rozhlase. Podujatia, ktoré sa uskutočnia v utorok 26.9.2017 v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave v rámci projektu Tajomstvá v literatúre pod názvom Rande s mojou láskou – knihou z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk, ktorý je hlavným partnerom projektu.
Tatiana Bachňáková
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa