Ďalší z koncertov mestského festivalu vážnej hudby RAK 2019 bol venovaný výročiu založenia Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Polstovka profesionálnych muzikantov Štátnej filharmónie Košice pod taktovkou šéfdirigenta Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu Petra Valentoviča uviedla orchestrálnu suitu Jána Cikkera Spomienky, Op. 25. Cikkerovo dielo z roku 1947 je reflexiou na Slovenské národné povstanie a súčasťou tohto koncertu bolo aj preto, že v decembri si pripomenieme 30 rokov od smrti autora.
Skutočný hudobný bonbón však prišiel v druhej časti koncertného večera. K filharmonikom s dirigentom sa pripojil malý veľký muž – vystupovaním i vzrastom nenápadný huslista, ale virtuóz na svoj nástroj par excellence! Pavel Šporcl je dnes zrejme najpopulárnejší český umelec pôsobiaci v oblasti vážnej hudby. Vystupuje na svetových festivaloch (Salzburger Festspiele, Pražské jaro, Schleswig-Holstein) i pódiách (Suntory Hall v Tokiu, Alte Oper vo Frankfurte, Walt Disney Hall v Los Angeles, Čajkovského sála v Moskve či legendárna Carnegie Hall v New Yorku) s renomovanými orchestrami (Slovenská filharmónia, Tokyo Metropolitan Symphony Orchestra, National Orchestra de France, Royal Liverpool Philharmonic Orchestra, Orchestre de Paris). Takmer všetky jeho albumy získali titul Platinová platňa. Popri klasickej hudbe koncertuje a nahráva aj iné žánre, napr. s vlastnou cigánskou cimbalovou kapelou odohral viac ako 350 vystúpení v mnohých krajinách sveta vrátane Číny.
Na javisku Mestského domu kultúry v Revúcej predviedol Šporcl bravúrne a noblesne Čajkovského Koncert pre husle a orchester D dur, op. 35. Ide o dielo „šťastnej tvorivej chvíle, melodicky šťavnaté, spontánne vitálne a strhujúce svojím temperamentom“ (o interpretačnej náročnosti husľového partu svedčí historická kuriozita – prvý oslovený sólista, Čajkovského súčasník, ho odmietol hrať, lebo sólový part sa mu zdal nehrateľný!). Revúcke obecenstvo bolo nadšené a výkrikmi bravó i nástojčivým aplauzom si vyžiadalo prídavok – temperamentné husľové Capriccio č. 5 od Paganiniho.
Po koncerte navyše maestro Šporcl ochotne podpisoval svoje CD pre všetkých záujemcov.
Štvrtkový hudobný zážitok bol skvelou odmenou pre všetkých, ktorí si v onen večer zo všetkých kultúrnych príležitostí v Revúcej vybrali koncert festivalu RAK v MsKS.
Pozývame vás aj na záverečný koncert tohto festivalu vážnej hudby 10. októbra 2019. Bratislavský súbor pre starú hudbu SOLAMEMTE NATURALI uvedie dopoludnia v Lubeníku a večer o 19.00 v MsDK v Revúcej vlastné spracovanie piesní z tzv. Lubeníckeho zborníka. Ide o anonymný rukopis z 2. pol. 18. storočia, objavený v roku 1937 v dome Samuela Nováka, učiteľa na lubeníckej evanjelickej škole.
Juraj Genčanský
MsKS v Revúcej
fotografie © Beata Beláková
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.