20. - 23. septembra 2013. samosprávny kraj svojim programom Terra Incognita – krajina nespoznaná. Ars Antiqua Europae in Via Gothica sa stala jedným z top podujatí EHMK Košice 2013, a preto dramaturgiu tohtoročného festivalu sme poňali ako možnosť ukázať sa svetu s tým najlepším, čo ponúka slovenská a česká kultúra. Slovensko-českým programom deklarujeme nielen naše nadštandardné susedské i ľudské vzťahy, ale predstavíme aj niekoľko „československých“ hudobných telies, ako napríklad pražský Orchestr Berg, ktorého zakladateľom a šéfdirigentom je Slovák, Peter Vrábeľ „ hovorí Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Čo teda ponúka 12. ročník festivalu Ars Antiqua Europae in Via Gothica?
V piatok, 20.septembra, diváci budú mať možnosť zažiť netradičné otvorenie festivalu v Štítniku, ktorému bude predchádzať príchod historického expresu z Košíc. Zážitková prehliadka Štítnika s dobovým rozptýlením na križovatke Gotickej a Železnej cesty navodí atmosféru niekdajšej slávy, kultúry a umenia na Gemeri.
Úvodný koncert v priestoroch evanjelického kostola a.v. s názvom „Veni, Vidi, Vivaldi“ v podaní mladého, dynamického orchestra Venti Diversi zloženého prevažne z členov Českej filharmónie, ktorí prepadli kúzlu interpretácie starej hudby, sľubuje brilantný zážitok. Koncert sa skladá, už ako sám názov napovedá, z kompozície jedného z prominentných skladateľov barokovej hudby, ktorý bol vysoko populárny, ako vo svojich časoch, tak i v dobe dnešnej. Na koncerte okrem skladby Concerto grosso a výberu zo symfónií samozrejme nebude chýbať ani Vivaldiho najznámejšia skladba Štyry ročné obdobia – časť Leto.
V sobotu, 21. septembra, šnúra koncertov bude pokračovať v Krásnohorskom Podhradí – namiesto plánovanej hradnej kaplnky v Andrássyho obrazárni. Nahliadnuť do sveta historických drevených nástrojov, pre ktoré komponoval jedny z najslávnejších skladieb i Wolfgang Amadeus Mozart, umožní na svojom koncerte Lotz Trio, slovenské rodinné trio basetových rohov. Návštevníci budú mať možnosť ponoriť sa do jedinečných zvukov dobových nástrojov a spolu s výkladom o ich histórii si vypočuť skladby určené priamo pre toto netradičné obsadenie. „Tešíme sa na chvíľu, keď po obnove hradu Krásna Hôrka, ktorý v minulom roku vyhorel, sa sem vrátia unikátne hudobné nástroje, pôvodné basetové rohy z dielne bratislavského rodáka Theodora Lotza. Na svete sa zachovalo len osem rohov, z čoho tri sú práve na Krásnej Hôrke,“ doplní informácie Helena Novotná.
V Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave sa o 17.00 hodine predstaví hudobné teleso s najväčším počtom členov tohto festivalu. Bratislavský chlapčenský zbor pod vedením Mgr. art Magdalény Rovňákovej, ArtD uvedie program Voces Angelicus s duchovnou tematikou, ktorá siaha od jednohlasných anonymov 14. storočia, gregoriánskych chorálov a skladieb Francoise Couperina cez populárne Biblické piesne A. Dvořáka, až po černošské gospely, ktoré sú veľmi vyhľadávaným diváckym spestrením zborových koncertov.
„Máme z toho úprimnú radosť, že opäť po dvoch rokoch jeden z koncertov odznie v jaskyni Baradla v Maďarsku. Diváckej verejnosti prinášame slovenskú, zároveň aj maďarskú premiéru kinokoncertu v jaskyni v podaní mladého českého kolektívu Orchestr Berg“ uvádza Helena Novotná a s neskrývaným nadšením pokračuje „diváci sa môžu tešiť na projekciu svetovej klasiky nemého filmu Carla Theodora Dreyera Utrpenie Panny orleánskej (La passion de Jeanned’Arc),z roku 1928 v doprovode sugestívnej hudby litovského skladatel Broniusa Kutavičiusa v živom prevední Orchestra BERG pod taktovkou Petra Vrábeľa“. Tento netradičný hudobný projekt mal svoju svetovú premiéru v litovskom Vilniuse, ktorý získal titul Európske hlavné město kultúry 2009.
„Film umocnený živou hudbou a úžasnou scenériou kvapľovej jaskyne sľubuje naozajstné zážitky! Dreyerovo spracovanie príbehu Johanky z Arcu je výnimočné práve filmovými zábermi detailov a fragmentov ľudskej tváre. Pôsobivosť filmu garantuje aj fascinujúci výkon predstaviteľky hlavnej roly Renée Marie Falconetti“ vymenúvava dôvody - prečo tento koncert treba vidieť a zažiť - riaditeľka Gemerského osvetového strediska Helena Novotná.
V nedeľu, 22.septembra, už tradične o 10.00 hodine začne koncert v kostole Nanebovzatia Panny Márie v Dedinkách. Vokálny súbor Gregoriana z Košíc, ktorý pravidelne účinkuje pri svätých omšiach v Dóme sv. Alžbety v Košiciach, prijal naše pozvanie, a tak v túto festivalovú nedeľu gregoriánskymi chorálmi z obdobia do roku 1600 prinesú do priestorov kostola nielen povznesenie, ale aj skvelý umelecký zážitok.
Pokračovať budeme v gotickom kostole sv. Jána Krstiteľa v Lipovníku, kde sa tesne po omši o 11.30hodine rozoznejú repliky dobových nástrojov. Súbor starej hudby Musica Poetica z Trenčína, ktorý je známy nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, pre tento koncert si pripravil program s názvom Drobnosti majstrov renesancie a baroka.
Ďalším domácim kolektívom, ktorý sa predstaví na festivale je Cassovia Baroque Trio a Igor Kucer. V ranogotickom kostole v Čečejovciach si v ich podaní vypočujeme prierez árií a opier starých majstrov z obdobia 17. - 18. storočia. Veríme, že sólové virtuózne výstupy jednotlivých inštrumentalistov budú pravým okorenením programu.
„Hudobnú prechádzku storočiami na Gotickej ceste v nedeľu večer ukončíme na Spiši v Letohrádku Dardanely v Markušovciach. Basové kvarteto Bass Band pod vedením Jána Krigovského priblíži poslucháčom možnosti využitia kontrabasu nielen ako orchestrálneho, ale aj ako sólového nástroja v programe Il Tutto Mondo Serra, čiže voľným prekladom to najlepšie zo sveta“ – priblíži program festivalu Mária Hlaváčová z Gemerského osvetového strediska.
Záverečný koncert v betliarskom kaštieli sa každoročne teší veľkému záujmu divákov. Kaštieľ Andrássyovcovzo začiatku 18. storočia s unikátnym zariadením a rázom francúzskej poľovníckej stavby má svoje neopakovateľné čaro. Organizátori festivalu chcú toto čaro umocniť programom, ktorý divákom priblíži život na šľachtickom dvore.
23.septembra, v pondelok od 17.00 hodine čaká divákov netradičná Návšteva u grófa Andrássyho v podobe drobných zážitkov a doteraz možno nepublikovaných udalostí zo života tohto šľachtického rodu prostredníctvom hudobno-dramatickej prehliadky kaštieľa. Obdobie baroka na dvore francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. priblíži o 18.00 hodine súbor starej hudby Fiorello z Českej republiky programom Les Plaisirs De Versailles - Hudba a tanec na dvore Kráľa Slnka. V podaní mladých interpretov odznejú skladby starých francúzskych majstrov obohatené autentickými choreografiami barokového tanca.
Pestrý program festivalu budú predchádzať sprievodné aktivity. Výstava fotografií z medzinárodného plenéra fotografov pod názvom Na gotickej ceste, je inštalovaná v areáli betliarskeho kaštieľa a priblíži návštevníkom regiónu známe i menej známe kultúrno-historické pamiatky. Gemerské osvetové stredisko v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave nezabudli ani na aktivity pre deti, a tak v Dielničke pre najmenších sa záujemcovia priučia zaujímavým výtvarným technikám z obdobia gotiky. Tvorivá dielňa sa uskutoční 13. septembra na nádvorí Galérie Baníckeho múzea, kde zavíta aj Rozprávkové kráľovstvo Košického kraja Tašíkovo.
„Hudba je druh komunikácie, s ktorou sa dorozumiete na celom svete bez toho, aby ste ovládali cudzie jazyky“ hovoril raz jeden múdry starec. A že je to naozaj tak, presviedčame sa o tom každý rok na tomto festivale starej hudby.
Prijmite teda naše srdečné pozvanie na koncerty Ars Antiqua Europae in Via Gothica, a urobte si skvelý predĺžený víkend v Košickom kraji po stopách umenia starých majstrov na Gotickej ceste.
Podujatie sa uskutoční s finančným prispením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, programu TERRA INCOGNITA,
ktorý je súčasťou projektu EHMK 2013.
Podujatím podporujeme Kreativitu Košice 2013 – Európske hlavné mesto kultúry 2013.
Mgr. Mária Hlaváčová
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).