Majú už niekoľkoročné skúsenosti. Niet sa čo čudovať, keď v minulom mesiaci slávili storočnicu existencie požiarneho zboru v Slavošovciach. Podobne tomu bolo na predošlých ročníkoch, čo zvládli úspešne, dokázali sa postarať aj o koncerty v podzemí Slavošovského tunela. To nakoniec vyjadril aj populárny spevák a hudobník Peter Nagy v Austrálii, kde sa vyjadril o príjemnom prostredí, výbornej akustike, ale aj o bezpečnosti, ktorú vytvorili usporiadatelia. Na takýchto koncertoch sa zúčastňovala skoro štyristovka návštevníkov, najmä z radov mladých. O takéto podujatie skupiny Metalinda však v tomto roku návštevníci prišli. Svoje predviedol 48 hodín pred začiatkom koncertu úradný zákaz. A tak mnohí návštevníci obdivujúci koncert v podzemí, ktorý sa tu konal nielen ako prvý na Slovensku, ale aj v Európe, nešetrili sklamaním, ale aj vyjadrením na adresu dotyčných. Nemožno to ale povedať na organizátorov podujatia, Lesné družstvo Slavošovce a autora takejto hodnotnej myšlienky, p. Rudolf Pažítku st. Ich zásluhou sa získané prostriedky cestou Košického samosprávneho kraja niekoľkonásobne vrátili aj cestou projektu TERRA INCOGNITA. Možno práve toto ležalo niekomu v očiach. Sme už takí, že často hádžeme polienka pod nohy tomu, kto je úspešný.
Počas celého dňa bolo o návštevníkov postarané, podával sa výborný guláš, kapustnica, ale aj ďalšie špeciality vo vytvorených stánkoch. Zaujímavé bolo aj pripravené podujatie v dopoludnajších hodinách, venované žiakom MŠ a ZŠ celého obvodu, ktoré organizátori pre nich bezplatne zabezpečili. Nehovoriac ani o predaji zmrzliny a občerstvujúcich nápojov. Už tradične sa mohli najmladší povoziť na koníkoch z farmy pani Z. Vojtovej z Rochoviec, alebo zmeniť svoju tvár odborným pomaľovaním. Naši hasiči na úvod pripravili v areáli ukážku požiarneho zásahu, čo bolo dokumentované aj počas celého dňa, prítomnosťou vozidiel a požiarnej techniky. Zabezpečovali nielen bezpečnosť parkujúcich vozidiel. Bolo tu aj stanovište mikrobusu, zabezpečeného obcou Slavošovce, prevážajúceho návštevníkov do areálu tunela pod Homôlkou, počas výstavby tunela nazývaného Dolina. O 11,00 hod. sa k žiakom a mládeži prihovorili herci rožňavského divadla ACTORES predstavením „Lindolina a Valentína“.
Vybudovanie a vybavenie areálu, či už rozprávkovými hríbmi, hojdačkami, motivačným vláčikom a vozňami, kde si bolo možné posedieť, ohniskami, krbmi, vstupnou bránou do tunela, to všetko aj veľkými drevenými samorastami vytvoril z prostriedkov KSK, ale aj zdrojov Lesného družstva umelecký rezbár p. Pažitka junior.
Budovanie areálu začal v rokoch 1995 – 2011 Obecný úrad Slavošovce a jeho poslanci. V rokoch 2012 do prítomnosti areál a odbornú sanáciu vstupu do tunela, nové bezpečné schody, úpravu jadra tunelovej rúry pre koncerty v podzemí realizovalo Lesné družstvo podľa projektu vedúceho Lesnej spoločnosti, firmami zabezpečujúcimi odborné práce. V súčasnosti Obecný úrad Slavošovce v spolupráci s VŠT v Košiciach pripravuje štúdiu tunela osvetlením, založenom na moderných technických poznatkoch. Ich zdrojom má byť vzduch prúdiaci tunelom, ktorý prirodzenou cestou zabezpečoval odvzdušnenie tunela prúdiacim vzduchom, vyúsťujúcim výstupom z tunela na Slavošovskej strane.
Tunel pod Homôlkou bol pôvodne budovaný ako súčasť stavby železnice „Gemerské spojky“. Jeho dĺžka podľa oficiálnych zdrojov SŽ je 2 400 m, výška tunelovej rúry 6 m a šírka 5,5 m. Stavba železnice bola potrebná po rozhodnutí Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže, keď územie Štítnickej doliny zostalo odtrhnuté od Slovenska. Tunel je vzácnou technickou a ukážkovou stavbou, jeho zachovanie aj takýmito podujatiami svedčí o tom, že aj keď ním ešte neprešiel vlak, nezabúdame. Tunel je spojnicou dvoch krajov, spája však nielen ľudí, ale aj ich srdcia. Pre organizátorov jeho záchrany, Obecný úrad Slavošovce, ale aj Mikroregión Štítnická Dolina a Magnezit je nielen srdcovou záležitosťou, ale aj záväzkom do budúcna. Každoročne sa v polovici tunela na Mikuláša stretávajú starostova susediacich dolín, aby hodnotili aký bol uplynulý rok. Aj keď tunelom ešte nikdy neprešiel vlak, prechádzajú ním ľudia, obdivujú jeho
inžinierov, staviteľov a robotníkov stavby, ktorí môžu byť vzorom pre súčasných budovateľov tunelov na Slovensku. Za uplynulých 71 rokov však o túto ukážku nikto z kompetentných neprejavil záujem. Podobne by bolo možné hovoriť aj o malom tuneli nad Magnezitovcami a vynikajúcom diele, Magnezitovskom viadukte, kde žiaľ zub času vykonáva svoje a keď sa včas nezobudíme, prídeme aj o tieto turistami vyhľadávané skvosty nášho stavebníctva. Aj o tomto hovorili na podujatí prítomní, p. primátorka mesta Revúca, poslankyňa B. Bystrického kraja MVDr. E. Cireňová a starosta obce Slavošovce Ing. Štefan Bašták, poslanec KSK o krokoch potrebných urobiť do budúcna.
Slavošovským tunelom ročne prechádzajú stovky návštevníkov, turistov, milovníkov železníc zo Slovenska, Českej republiky, ale aj susediacich štátov Európskej Únie. Prichádzajú vyznačenou trasou do tunela, mnohí pokračujú smerom na Revúcu, prípadne cez Jelšavu ďalej na stredné Slovensko za krásami nášho Slovenska. Medzi nimi aj v tomto roku boli návštevníci z USA, Francúzska. Prechod je vyznačený ako cykloturistická trasa. Nešetria slovami uznania a obdivu, vracajú sa často na miesta kde už boli, informujú sa na Obecnom úrade, aj počas návštevy rodného domu spisovateľa a kráľa Slovenskej rozprávky Pavla Emanuela Dobšinského.
Ak by sme nedokázali zachovať odkaz pracovitých rúk našich predkov, otcov, inžinierov a robotníkov, upadli by sme tak ako v minulosti do zabudnutia. Zachovajme a zveľaďujme si tento technický artefakt, ktorý sme zdedili a je na nás, ako ho budeme zveľaďovať, aj podujatiami hudobných a populárnych koncertov, ktorý sa predstavil už 3. ročníkom, nepodliehajme eufórii, aj v prítomnosti mnohí „ctižiadostiví“, ktorým nie je daná veľkosť budovateľa, prisvojujú si aspoň velikášstvo ničiteľa. Pripomína to aj v dnešnom svetovom kolobehu z histórie známeho Herostratesa, ktorý v túžbe po nesmrteľnosti zapálil veľkolepý chrám bohyne Diany v Efeze, čo je klasickým typom ľudí tohto druhu. Vážme si trvalé hodnoty, ktoré sme zdedili, neznižujme sa k tomu, aby sme ničili to, čo naši predkovia vytvorili, vrátane nášho tunela.
PedDr. Milan Sajenko
Fotografie: Mgr. Michal Terrai
[cincopa AIKA36c20YtF]
{jcomments on}


































Za bohatej účasti verejnosti
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-